V oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie sú rôzni zaujímaví ľudia a skutoční priaznivci najpopulárnejšieho športu na svete. Medzi patrí nich aj Jaroslav Psota st., ktorý neraz aj s celou svojou početnou rodinou navštevuje zápasy slovenskej reprezentácie doma i v zahraničí.

OFSFR – Lehota pri Nitre/ Milan Valko sa porozprával s Jaroslavom Psotom st.

Predstav sa, povedz nám niečo o sebe a hlavne či si sa v minulosti venoval nejakému športu?
Narodil som sa v Lehote pri Nitre, kde žijem prakticky celý život. V minulosti som hrával futbal vo viacerých tímoch, okrem iného napríklad v doraste Nitry a Zlatých Moraviec. Neskôr za mužov krajské súťaže a niekoľko sezón v 3. rakúskej lige. Sme taká futbalová rodina, každý z troch synov aj vnuk hrávajú, alebo hrávali súťažne a my s manželkou sme chodili pravidelne na ich zápasy už od žiackych turnajov.

Odkedy si členom fanklubu a koľko zápasov slovenskej reprezentácie si videl na vlastné oči?
Členom fanklubu som od roku 2016. Do tej doby som naživo videl iba zopár zápasov, ale od EURA 2016 sme boli spolu s manželkou na každom domácom stretnutí a vonku sme ich vynechali len niekoľko. Niekedy chodia spolu s nami na zápasy aj synovia a ich vnúčatá. Dokonca na EURO 2016 vo Francúzsku sme boli na osemfinále s Nemeckom celá rodina a najmladším účastníkom celého zájazdu fanklubu bol môj vnuk, ktorý mal vtedy 8 rokov. Takéto podobné rodinné výjazdy sme mali napríklad aj v kvalifikačných zápasoch v Anglicku, Litve, Slovinsku a pod.

Aký máš najväčší zážitok v súvislosti s fanklubom?
S fanklubom máme veľa spomienok a zážitkov, ktoré sa spájajú hlavne s „výjazdami“ – spomeniem hlavne Štokholm, Litvu, vo Švajčiarsku Ženevu, Zürich a Nyon, alebo Londýn. Vždy tam bola dobrá partia a atmosféra, veľa sa pochodilo z týchto miest a krajín, spoznali sme ich pamiatky, kultúru, ľudí… Okrem futbalu je tam aj táto pridaná hodnota, že je na čo spomínať. Vypichol by som možno ešte Baku – pekné mesto aj krajina, plno zážitkov (napr. z ochutnávky vína alebo zo zápasu fanklubu) a potom víťazstvo našich futbalistov 5:1… Nezabudnuteľný je aj jeden zážitok z letiska, kedy Jožovi („Čárovi“) manželka pribalila nôž do batožiny a nič mu o tom nepovedala. Potom jeho museli prehľadávať ako nejakého teroristu..

Ktorý zápas slovenskej reprezentácie sa ti vryl najviac do pamäti?
Tých pamätných zápasov našich futbalistov bolo tiež veľa. Asi najviac ten z MS 2010 proti Taliansku, kedy sme na úkor úradujúcich majstrov sveta postúpili do osemfinále a to hneď pri našej prvej účasti – to vtedy asi málokto čakal. Nezabudnuteľné sú ale aj výhry v kvalifikácii na MS 2010 s Českom a Poľskom (najmä ten v Chorzowe), alebo výhra s ďalšími úradujúcimi majstrami sveta Španielmi v kvalifikácii Eura 2016, či víťazstvo nad Rusmi na ME 2016 vo Francúzsku.

V auguste fanklub oslávi 10. výročie založenia, ktoré osobnosti by si chcel vidieť medzi hosťami?
Okrem známych futbalistov zo staršej generácie by som možno privítal aj niektorých z tej mladšej generácie. Môžem spomenúť Róberta Vitteka, Mareka Mintála, Szilárda Németha, Martina Škrtela, Jána Ďuricu, Jána Muchu, Stanislava Šestáka, Dušana Tittela, Vladimíra Janočka, Tomáša Hubočana, Vratislava Greška a podobne. Sú to všetko bývalí výborní dlhoroční reprezentanti a Škrtel s Hubočanom stále ešte hrajú v tureckej a cyperskej lige.

Slovenská reprezentácia má stále šancu postúpiť na budúcoročné EURO. Myslíš si, že dokáže zdolať najprv v semifinále play-off Írsko a potom víťaza zápasu Bosna a Hercegovina – Severné Írsko?
Verím, že na EURO sa kvalifikujeme, aj keď to bude ťažké. S ostrovnými súpermi nám to veľmi nejde, ale výhodou môže byť naše domáce prostredie, lebo v Írsku by to bolo ešte náročnejšie. Ak by sme cez Írov postúpili, potom je to 50:50 a je jedno, proti komu by sme hrali – v tej fáze sa už môže stať čokoľvek.