Pred medzištátnym kvalifikačným zápasom ME 2024 Slovensko – Bosna a Hercegovina sa v priestoroch Tower NFŠ Bratislava uskutočnila zaujímavá fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Stretnutie malo slávnostný rámec, lebo fanklubáci a hostia zagratulovali Jánovi Pivarníkovi,  Futbalistovi roka 1974,  majstrovi Európy z roku 1976 v Belehrade a členovi Siene slávy slovenského futbalu k jeho 75. narodeninám.

OFSFR – Bratislava/Milan Valko

Foto: Anton Holienčin

Ján Pivarník si pozval do fanzóny jedenásť hostí, teda kompletnú jedenástku, medzi nimi bol syn Tomáš a tiež  aj vnuk Tomáš.  Takisto aj Jozef  Kontír  st., bývalý brankár ŠK Slovan, Jozef Kontír ml., niekdajší tréner Slovana, dlhoročný riaditeľ Závodiska Marián Šurda, či úspešný futsalový tréner Ján Janík.

,,Vážení prítomní, dovoľte mi v  mene oficiálneho fanklubu  privítať skvelú osobnosť  československého  a slovenského futbalu, kapitána čs. reprezentácie a Slovana Bratislava a jubilanta Janka Pivarníka. Takisto mi dovoľte privítať moderátora Miroslava Tomášika,“ povedal šéf fanklubu Roman Táborský. Jánovi Pivarníkovi darčekový kôš a knihu Dvanásty hráč odovzdali Jozef Kontír st. a Jozef Kontír ml.  a všetci prítomní pripili si na jubileum nášho oslávenca.

Po tomto slávnostnom akte si už Miroslav Tomášik zobral do parády Janka Pivarníka a to  v abecednom poradí od A po Z!  V úvode sa ho opýtal, či rád spomína? ,,Hlavne myslím na svoje začiatky a na môj prvý klub Slavoj Trebišov s výborným trénerom Rudolfom Zibrínyim. Odtiaľ som prestúpil do VSS Košice, kde ma viedol Štefan Jačiansky  a tam som sa stretol s viacerými mojimi rovesníkmi. V tomto klube som strávil šesť rokov a pod vedením Jozefa Vengloša sme v roku 1971 skončili o bod na druhom mieste za Trnavou. Potom som urobil najdôležitejší prestup vo svojej kariére, keď som z VSS odišiel do Slovana.  Do Bratislavy som prišiel z viacerých dôvodov, pokračovať v štúdiu práva, oženiť sa s herečkou Jarmilou Koleničovou a dosiahnuť skutočný úspech. To sa mi aj podarilo, lebo so Slovanom som sa stal  dvakrát  majstrom ČSSR,“ hovorí J. Pivarník, ktorý nikdy nedostal žltú alebo červenú kartu!

Je neuveriteľné, že Janko Pivarník s futbalom začínal  šestnástich rokoch, v devätnástich hral najvyššiu súťaž a v dvadsiatich debutoval v reprezentácii Československa.  ,,Mal som za sebou iba bežnú telesnú výchovu na základnej škole. V tých časoch to fungovalo, venovala sa jej oveľa viac pozornosti ako dnes. Bol som navyše zo športovej rodiny, môj brat Imrich, behával na vrcholovej úrovni 100 a 200 metrov, stovku zabehol za 10,4 sekundy. Pohyblivosť a rýchlosť – dve úžasné vlastnosti pre futbal, som mal dané od pánaboha. Ja som na oficiálnych krajských pretekoch dosiahol čas 10,9, vtedy sa to meralo ručne. Na týchto vlastnostiach sa dalo stavať. Aj keď som mal  voči ostatným hendikep, čo je pochopiteľné, keďže som prišiel na prvý tréning v šestnástich rokoch. Dnes je to už nemysliteľné, chlapci začínajú v piatich-šiestich rokoch. Keďže všetci moji rovesníci v mužstve boli technicky i futbalovo lepší, veď mali náskok piatich či šiestich rokov, pred očami sa mi mihal cieľ dobehnúť ich vo všetkých futbalových činnostiach. Tak som si robil také fajočky sám pre seba: v tomto som ich už dohonil,  ale v tamtom ešte zaostávam… Mal som teda motiváciu.“ 

Rodák z Cejkova, kde jedna ulica nesie meno Jána Pivarníka,  dedinky pri Trebišove s niečo viac ako tisíc obyvateľmi, to dotiahol až na európsky piedestál.  Pravý obranca ako vyšitý z dnešného moderného futbalu, behavý, bleskurýchly, maximálne podporujúci útok, centrujúci do „ohňa“… A to hral futbal vo vrcholnej forme pred takmer piatimi desaťročiami. ,,Pred ME v Belehrade našou výhodou bolo, že sme dlho neprehrali a že kostru mužstva tvorili hráči zo Slovana.  Favoritmi v konkurencii Nemecka, Holandska a Juhoslávie sme však neboli.  Boli sme skromní, ale aj sebavedomí. S jedlom rastie chuť, po víťazstve nad Holandskom sme si trúfali aj na Nemcov. V poslednej minúte sme dostali gól na 2:2 a keďže sa v predĺžení o víťazovi nerozhodlo, tak na rad prišiel penaltový rozstrel. Naši si počínali skvele, s istotou dávali góly a keď išiel ako posledný kopať Panenka, tak sme mu kričali, aby to ukončil. Bol som ako na ihlách, lebo na šiestu penaltu som bol určený ja, našťastie Tondo prekabátil Maiera vršovickým dloubákom,“ vraví ďalej náš jubilant, ktorý za  najlepšieho trénera považuje  Jozefa Vengloša a za najtalentovanejších hráčov Karola Jokla a Juraja Szikoru. ,,Vengloš bol  jediný tréner, ktorý nás podporoval, aby sme študovali a zabezpečili si dobrú budúcnosť.“

Ako tréner strávil bezmála štvrť storočie v arabskom svete – v Kuvajte, Saudskej Arábii, Katare, Ománe a Spojených arabských emirátoch. Čo vám dala táto exotika z futbalovej stránky? ,,Pomohol mi do nej dostať sa bývalý minister zahraničných vecí  Bohumil Chňoupek.  Výhodou vtedy bolo, že som ešte bol mladý, takže som mohol rôzne cvičenia ukázať svojim novým zverencom. Mesiac sme strávili na sústredení v Trenčianskych Tepliciach,  k dispozícii som mal 35 hráčov, naháňali sme kondíciu a hrali prípravné zápasy. Mojim šťastím bolo najmä to, že s úplne neznámym mužstvom Al Fahaheel Sport Club sa mi podaril neuveriteľný úspech, keď sme vyhrali Emirov pohár. To bol pre mňa odrazový mostík ako hrom. Preto som v arabskom futbalovom dianí vydržal tak dlho. Arabskí šejkovia ovládajú niektoré európske veľkokluby, volajú si domov hráčov hlavne z Brazílie. Po futbalovej stránke napredujú, ich nevýhodou je, že trénovať sa dá iba večer, aj to v 40-stupňových horúčavách.“

Ján Pivarník z piatich top európskych súťaží najviac uznáva anglickú Premier League. Za čias legendárneho manažéra Sira Alexa Fergusona obdivoval Manchester United, v súčasnosti je to jeho mestský sused City, ktorý vedie  jeho dobrý priateľ Pep Guardiola. V slovenskej lige mu chýbajú také bašty, akými boli Nitra, Prešov, VSS a Lokomotíva Košice, Inter či Petržalka. ,,Vo Fortuna lige sú teraz mužstvá s treťoligovou minulosťou. Slovan má krásny štadión a ešte lepšie by bolo, keby za tento klub hrali najlepší slovenskí hráči! Keď bol silný Slovan, tak vtedy najviac z toho ťažila aj reprezentácia,“ povedal na záver debaty J. Pivarník.

Jánovi Pivarníkovi ďakujeme za oprášenie jeho spomienok, futbalové zážitky jednej veľkej legendy a Mirovi Tomášikovi za moderovanie celej akcie!

(124) Ján Pivarník – 75 – YouTube  

Pozrite si fanzónu OFSFR v odkaze. KLIK NA ODKAZ