OFSFR-Veľké Orvište

Jaroslav Kornaj na nášho sprievodcu nezabudol a pripravil ako ocenenie nezištnej starostlivosti o nás v Osle.

Len pripomíname, že Milan sa nám venoval celý deň bez nároku na honorár a to je cenné v každej dobe. Navyše priateľstvo a spolupatričnosť  Slovákov vždy poteší…

Vďaka Milan

Fanklub SVK

OFSFR – Trnava

Foto: fanklub – Jozef Rak v strede

Jozefovi Rakovi ku krásnemu životnému jubileu zablahoželali futbalové legendy fanklubu.

Jozef mal oslavy  v rodinnom kruhu, ale aj pracovnom a športovom.  Fanklub neostal bokom a chlapci si mali čo porozprávať . Po 60-tke čo má človek zážitky, ale aj nejaké zdravotné problémy – takže pri vínku a káve bolo čo preberať.

Všetko najlepšie Jozef…

OFSFR – Veľké Orvište

Ako výraz ocenenia si členovia fanklubu chcú uctiť celoživotný prístup k futbalu od Jána Popluhára.

Malými a rovnakými príspevkami si chceme v skromnosti pripomínať nášho čestného predsedu fanklubu.

Reliéf bude mať miesto v rodnom Bernolákove.

Symbolicky budú príspevky prijímané iba od členov OFSFR.

Autorom reliéfu bude  akademický sochár Stanislav Kľúčik .

TEXT:

Slovenský futbalista storočia

Ján Popluhár
12.09.1935 – 6.03.2011

Úspechy: strieborná medaila z MS 1962, bronzová medaila z ME 1960,
účasť vo výbere sveta (1963), vo výbere Európy (1964) v rozlúčkovom zápase Stanleyho Matthewsa (1965)
Ocenenia: Prvý futbalista roka v Československu (1965), Smaragdový rad UEFA za zásluhy o rozvoj futbalu (2011)

Čestnému predsedovi Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie – venujú členovia ako prejav ocenenia za celoživotný prínos futbalu.

Fanklub SVK

Podporiť môžete aj vy ak sa zaregistrujete na www.fanklub.eu, alebo www.fanklubfutbalsvk.sk

členský poplatok je 20€ – vstupný balíček pre Teba pozostáva z 20 zberateľských kariet výrazných futbalových legiend.  Viď ilustračné foto.  napr. Kubala, Daučík, Čambal, Chodák, Kačáni a ďalší..

Milí členovia fanklubu,

keďže sa blíži termín podávania daňových priznaní, v tejto súvislosti by som Vás chcel upozorniť na skutočnosť, že naše občianske združenie RIVVIS – Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie je vedené v zozname prijímateľov 2% na rok 2022.

Na základe toho môžeme prijímať 2% z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré následne môžeme počas roka použiť na plnenie účelov (činnosti) nášho združenia, t.j. využiť takéto peniaze na aktivity, ktoré robíme počas roka.

Preto prosím nebuďte ľahostajní k tejto možnosti, Vaše 2% pôjdu na užitočnú vec, keďže na jednej strane nepripadnú štátu, ale konkrétnemu prijímateľovi (teda nášmu fanklubu), čo na druhej strane bude mať pozitívny efekt aj pre Vás ako členov fanklubu, keďže takto získané peniaze použijeme na naše aktivity (zájazdy, suveníry, …), čím sa v konečnom dôsledku znížia aj Vaše výdavky na napr. fanklubom organizované zájazdy.

Pokiaľ ide o samotný postup poukázania 2%, v skratke platí, že ak ste zamestnancom, požiadate svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov. Samotný postup možno zhrnúť nasledovne:

1. Najneskôr do 15.02.2022 požiadajte zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania zaplatených preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb.

2. Potom požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil tlačivo Potvrdenie o zaplatení dane

3. Z tohto Potvrdenia si viete zistiť dátum zaplatenia dane a vypočítať
a/ 2% z Vašej zaplatenej dane – to je maximálna suma, ktorú môžete v prospech prijímateľa poukázať, ak ste v roku 2021 neboli dobrovoľníkom, alebo dobrovoľnícky odpracovali menej ako 40 hodín. Táto suma však musí byť minimálne 3,00 EUR.
b/ 3% z Vašej zaplatenej dane, ak ste v roku 2021 odpracovali dobrovoľnícky minimálne 40 hodín a získate o tom Potvrdenie od organizácie, pre ktorú ste v roku 2021 dobrovoľnícky pracovali.

4. Vyberte si občianske združenie RIVVIS – Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie ako prijímateľa zo Zoznamu prijímateľov 2% na rok 2022.

5. Prečítajte si Poučenie na vyplnenie Vyhlásenia, ktoré sa nachádza na druhej strane Vyhlásenia.

6. Údaje o Vami vybratom prijímateľovi napíšte do Vyhlásenia spolu so sumou, ktorú mu chcete poukázať.

– pozor, do kolónky rok sa píše 2021
– čísla účtu prijímateľa nepotrebujete, ani ho nikde neuvádzate, nakoľko peniaze na účty prijímateľov prevádzajú daňové úrady, nie Vy. Vy platíte celú daň daňovému úradu.

7. Ak chcete oznámiť prijímateľovi, že ste mu Vy zaslali svoje 2% resp. 3%, zaškrtnite v tlačive (pod kolonkou 21) príslušný súhlas so zaslaním Vašich údajov (meno, priezvisko a trvalý pobyt – NIE však poukázaná suma).

8. Obe tieto tlačivá, teda Vyhlásenie spolu s Potvrdením, doručte do 30.04.2022 na daňový úrad podľa Vášho bydliska (Ak ste poukázali 3% z dane, povinnou prílohou k Vyhláseniu a Potvrdeniu o zaplatení dane je aj Potvrdenie o odpracovaní minimálne 40 hodín dobrovoľníckej činnosti).

9. Daňové úrady majú 90 dní od splnenia podmienok na to, aby previedli Vaše 2% v prospech Vami vybraného prijímateľa.

Samozrejme, poukázať peniaze nášmu fanklubu môžu aj právnické osoby. Postup je obdobný:

Vyberte si prijímateľa alebo prijímateľov zo Zoznamu prijímateľov na rok 2020. Právnické osoby môžu poukázať 1% (2%) z dane aj viacerým prijímateľom, minimálna výška v prospech jedného prijímateľa je 8,00 EUR.

a) Ak právnická osoba (firma) v roku 2019 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2021 (zvyčajne do 31.3.2021) NEDAROVALA financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať iba 1% z dane – vyznačí v daňovom priznaní, že poukazuje iba 1% z dane – VYPLNÍ v časti IV. kolónku 3.

b) Ak právnická osoba (firma) v roku 2021 až do termínu na podanie daňového priznania a zaplatenie dane v roku 2021 (zvyčajne do 31.3.2022) DAROVALA financie vo výške minimálne 0,5% z dane na verejnoprospešný účel (aj inej organizácii, nemusí byť iba prijímateľovi), tak môže poukázať 2% z dane – označí v daňovom priznaní, že poukazuje 2% z dane (tak ako po minulé roky) – VYPLNÍ v časti IV. kolónky 1 a 2.

V daňovom priznaní pre právnické osoby – Časť IV. sú už uvedené kolónky na poukázanie 1% (2%) z dane v prospech 1 prijímateľa. Údaje, ktoré potrebujete do daňového priznania uviesť, nájdete v Zozname prijímateľov pri organizácií/organizáciách, ktorú/é ste si vybrali.

Pokiaľ ste si vybrali viac prijímateľov, vložte do daňového priznania ďalší list papiera ako prílohu (je uvedená na poslednej strane DP) a uveďte tam analogicky všetky potrebné identifikačné údaje o prijímateľoch a sumu, ktorú chcete v ich prospech poukázať. V kolónke 4 uveďte, koľkým prijímateľom chcete podiel zaplatenej dane poukázať.

Ak súhlasíte so zaslaním údajov (obchodné meno alebo názov, sídlo a právna forma) vami určeným prijímateľom, tak zaškrtnite súhlas so zaslaním údajov.

Riadne vyplnené daňové priznanie doručte v lehote, ktorú máte na podanie daňového priznania na Váš daňový úrad (zvyčajne podľa Vášho sídla) a v tomto termíne aj zaplaťte daň z príjmov.

Daňový úrad po kontrole údajov a splnení všetkých podmienok má zákonnú lehotu 90 dní na to, aby previedol sumy, ktoré ste poukázali, v prospech Vami vybraných prijímateľov.

S pozdravom

Roman Táborský

OFSFR – Bratislava

použité zo zápisu predstavenstva a členov

Zápisnica zo zasadnutia členov fanklubu zo dňa 14.1. 2022

Prítomní:

Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie,

Katarína Šramková – pokladník,

Miloš Kopča –  revízor

Ondrej Trnovský – člen

Milan Valko – mediálny manažér.

Program zasadnutia:

1. Otvorenie
2. Schválenie členského pre rok 2022
3. Diskusia

1. 1. Predseda fanklubu privítal prítomných a oboznámil ich s programom
2. Výbor pre rok 2022 schválil členské:

2-1. Minimálne členské na rok 2022 pre riadneho člena veku od 18 do 65 rokov sa stanovuje na 20,- EUR. VIP členské pre týchto členov je 35,- EUR a vyššie, pričom výška príspevku nie je limitovaná.

2-2. Minimálne členské na rok 2022 pre deti do 18 rokov, osoby staršie ako 65 rokov a osoby ZŤP sa stanovuje na 10,- EUR.  VIP pre týchto členov je 25,- EUR a vyššie, pričom výška príspevku nie je limitovaná.

3. 3. V diskusii predseda fanklubu podal návrhy na možnosti plnenia produktami fanklubu.3-1. Tí členovia, ktorí už v roku 2020 prispeli navýšeným členským budú oboznámení o forme plnenia produktami fanklubu.

3-2. Noví členovia fanklubu po registrácii obdržia vstupný balíček s obsahom dvadsať / 20 / zberateľských kartičiek s legendami slovenského futbalu na podporu reliéfu Jána Popluhára v Bernolákove. Tí členovia fanklubu, ktorí poznajú vo svojom okolí priateľov futbalu, majú takto možnosť zapojiť aj nových členov pre ocenenie tak významnej futbalovej osobnosti.

3-3. VIP členovia budú mať výhodu v prednostnom prihlásení sa na zájazdy a vstupenky. Vybrané zberateľské produkty OFSFR  dostanú bez poplatku.

Roman Táborský

predseda OFSFR

zapísal: Miloš Kopča – revízor

VS číslo člena a príslušný kalendárny rok . Napr. 100 Ján Popluhár 1002022
Číslo účtu : SK38 0900 0000 0006 3494 8418

Riaďte sa podľa pokynov v stanovách OZ.

Fandíme pre radosť a hrdosť

Fanklub SVK

Vzhľadom na pripravované aktivity fanklubu a výrazné zmeny v email účtoch Vás prosíme o pozornosť a úpravy svojich kont. Hlavne ak Vám skončila platnosť Vášho emailu.

REGISTRÁCIA

1. Choďte na stránku portálu fanklubu – http://fanklub.eu, alebo www.fanklubfutbalsvk.sk – ikona registrovať

2. Kliknite na možnosť registrovať

3. Vyplňte všetky údaje. Veľmi dôležitý je email, na ktorý Vám budú chodiť všetky oznamy ohľadom vášho konta na stránke. Takisto na ten istý mail príde email o potvrdení registrácie.

4. Ak sú všetky údaje vyplnene, zakliknite súhlas so spracovaním osobných údajov a stlačte tlačidlo uložiť (Save)

5. Ak bola registrácia úspešná, zobrazí sa o tom informácia. Ak nebola, prosím pozorne prečítajte k akej chybe došlo a snažte sa ju opraviť.

6. Prejdite na konto Vášho emailu, kde by vám mala prísť sprava o vašej registrácii na portáli. Riaďte sa pokynmi a kliknite na link, ktorý vás presmeruje na portál, kde dostanete správu o úspešnej registrácii. Tento krok je veľmi dôležitý, pretože bez neho nie je možné konto aktivovať.

7. Konto musí ešte potvrdiť administrátor stránky.

8. Po potvrdení administrátorom (môže to trvať 1-2 dni) dostanete email o úspešnej aktivácii

9. Môžete sa prihlásiť svojim emailom a heslom, ktoré ste zadali pri registrácii

PRIHLASENIE

1. Choďte na stránku portálu fanklubu – http://fanklub.eu , alebo www.fanklubfutbalsvk.sk – ikona člen

2. Kliknite na možnosť prihlásiť

3. Zadajte email (používateľské konto), ste sa registrovali a heslo, ktoré ste zadali

4. Kliknite na tlačidlo prihlásiť

ZABUDNUTÉ HESLO

1. Choďte na stránku portálu fanklubu – http://fanklub.eu

2. Kliknite na možnosť prihlásenie

3. Kliknite na možnosť zabudnuté heslo

4. Zadajte svoj email

5. Stlačte tlačidlo potvrdiť

6. Choďte na vaše emailové konto kde vám príde výzva na zmenu hesla na portáli

7. Kliknite na link v emaily a budete presmerovaný na stránku portálu

8. Zadajte nove heslo a stlačte tlačidlo potvrdiť

9. Môžete sa teraz prihlásiť s novým heslom

NEPOZNAM SVOJ EMAIL/ MAM NOVY EMAIL

Pošlite z nového emailu správu na portal@rivvis.sk, ktorý obsahuje Vaše členské číslo, meno.
Po spracovaní zmien Vám bude poslaný email s ďalšími inštrukciami.

Fanklub SVK

Foto: zo zápasu “ My sme tu doma “ archív R.Táborský

OFSFR – Bratislava

Dnes je nezabudnuteľný deň pre futbalového fanúšika v ére samostatnosti Slovenska. Ubehlo už 10 rokov od emotívneho víťazstva nad majstrami sveta v roku 2006 z MS v Nemecku, mužstva Talianska. Diskusia je naplánovaná na 13.00 hod. Sledujte naživo… Vrátime sa do Pretorie na štadión Eliis Park. Píše  sa rok 2010…

OFSFR – Javorinka / Otázky Milan Valko
Telegraficky.
Foto: archív OFSFR – zľava – futbalový priateľ Jozef Plank, Zdenko Jurkemik, Adam Boleček

Odkiaľ je rodákom, čo robí a venoval sa v minulosti aj nejakému športu?
Medzi fanúšikmi je legenda a môžete ho identifikovať podľa slovenskej vlajky s nápisom Javorinka, dedinky neďaleko Galanty, odkiaľ pochádza. Pracuje tam ako predseda poľnohospodárskeho družstva. Hrával futbal i hokej a pri ňom mal aj nepríjemné zranenie.

Odkedy je členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov videl doma a v zahraničí?
V súčasnosti len ťažko nájdete vernejšieho fanúšika slovenských futbalistov. Člen oficiálneho fanklubu reprezentácie Zdenko Jurkemik vynechal od MS v Afrike iba jediný duel slovenského národného tímu. “Za futbalom som začal cestovať pravidelne po páde železnej opony, predovšetkým na československú reprezentáciu,” rozpráva o svojej futbalovej vášni Zdenko Jurkemik. Ako futbalového fajnšmekra ho lákajú aj klubové zápasy veľkých mužstiev, ale prioritou číslo jeden je národný tím. “V posledných rokoch sa slovenská reprezentácia stala mojou srdcovkou. Od svetového šampionátu v Afrike som bol na všetkých jej zápasoch doma i vonku, s výnimkou duelu s Gibraltárom, ktorý mal byť pôvodne neoficiálnym stretnutím,” dokumentuje svoj vzťah k mužstvu. Členom fanklubu je od začiatku a v podstate tvoril jadro fanúšikov, priateľov ktorí chodili na zápasy spoločne ešte pred jeho vznikom.

Určite má  z týchto stretnutí  veľa zážitkov, ktorý považuje za najväčší?
S futbalom si človek plní sny a spoznáva priateľov a často stretáva futbalové legendy o ktorých sníval… Futbalových zážitkov má nesmierne veľa. Veď Slovensko porazilo Taliansko v Juhoafrickej republike… Osobne sa stretol s trénerom reprezentácie Anglicka na zápase vo Watforde. Videl nespočetne veľa zápasov v zahraničí a určite nezabudnuteľné sú klasické derby zápasy v Anglicku. Navštívil veľa legendárnych historických klubov  v Európe, vrátane najstaršieho klubu na svete 1. FC Sheffield…

Európska futbalová únia (UEFA) pre pandémiu koronavírusu už dvakrát odložila termín barážového zápasu Slovensko – Írsko. Kedy sa podľa neho tento zápas odohrá?
Ak to bude v plánovanom termíne podľa UEFA bude to dobrá správa…

Pandémia s koronavírusom tvrdo zasiahla slovenský šport a doplácajú na ňu aj najsilnejšie značky. Sedemnásobný majster Slovenska MŠK Žilina sa dostal do likvidácie.  Myslí si, že podobný scenár hrozí aj v ďalších kluboch Fortuna ligy a II. ligy?
Doba bude ťažká vo všeobecnosti a to nebude platiť iba pre futbal.

Je vzdialenejšou rodinou ikony československého futbalu Ladislava Jurkemika. Čo si o ňom myslí, občas sa aj stretnú?
S majstrom Európy z roku 1976 Ladislavom Jurkemikom ho nespája iba priezvisko, ale je s ním prepojený rodinnou väzbou. “Môj dedo a jeho otec boli bratia. Keď Laco prestúpil v roku 1973 do bratislavského Interu, začal som chodiť na jeho zápasy,” objasňuje. „Ladislav je výrazná futbalová osobnosť a rád si spomínam na jeho krásnu delovku z ME. Stretávame sa iba príležitostne“.

OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Mariánom Goňom

Foto Anton Holienčin –  Marián ako kapitán fanklubákov v zápase s Walesom

Hoci na Slovensku nezúri pandémia koronavírusu tak silno ako v západnej Európe, športový svet zastal aj u nás. Nehrá sa futbalová liga, ktorej šíriace sa ochorenie COVID-19 vystavilo stopku po základnej časti a reprezentácia Slovenska nezohrala prvý semifinálový barážový duel s Írskom o postup na EURO 2020. Máme teda viac času pokračovať v našom tradičnom seriáli o predstavovaní verných členov fanklubu, ktorí sú spätí hlavne s futbalom. Jedným z nich je aj Marián Goňo, s ktorým sme sa porozprávali na viaceré témy.

Predstav sa nám, odkiaľ pochádzaš, hrával si v minulosti futbal a čomu sa v súčasnosti venuješ?

Pochádzam z Považskej Bystrice, v tomto meste som žil do ukončenia strednej školy a odtiaľ som odišiel študovať vysokú školu dopravnú do Žiliny. Od roku 1993 bývam v Bratislave a odvtedy aj stále pracujem v štátnej správe. Venoval som sa plávaniu na vrcholovej úrovni od 10 do 25 rokov. V Považskej Bystrici v klube ZVL a v Žiline v Lokomotíve. Zúčastnil som sa na majstrovstvách Slovenska a Československa a po vojenčine v Liptovskom Mikuláši som s veľmi náročným športom skončil. Futbal hrávam rekreačne trikrát do týždňa za starých pánov ŠK Slovan Bratislava. V tomto mužstve sú takí známi hráči, ako Ivan Hrdlička, víťaz PVP z roku 1969, Jaro Timko, Vlado Kinier a ďalší. Môj otec aktívne hral futbal za Radošinú.

Kedy si sa stal členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie a koľko jej stretnutí si doteraz navštívil?

Myšlienka založil oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa zrodila počas kvalifikačného zápasu ME 2012 Rusko – Slovensko (0:1). Predtým sme s Gabom Fúskom, Romanom Táborským a Jozefom Plankom boli v Londýne na zápase Premier League Chelsea – Manchester United. V anglickej metropole sa nám páčilo a rozhodli sme sa, že budeme chodiť za futbalom po rôznych častiach Európy. Takto sme okrem futbalu mohli spoznať aj kultúry iných krajín. Do fanklubu som vstúpil v roku 2010, krátko po jeho založení, takže patrím medzi jeho prvých členov. A skutočne najvernejších, lebo som odvtedy navštívil všetky domáce zápasy slovenskej reprezentácie a väčšinou aj v zahraničí vrátane ME 2016 vo Francúzsku. V krajine galského kohúta som videl naše zápasy proti Anglicku a Walesu. Vždy som veľmi rád, keď s fanklubákmi cestujeme do novej krajiny a aj preto sa veľmi teším na žreb kvalifikácie ME, MS a najmä na to, keď Slovensko hrá na významných podujatiach. Spolu sme vytvorili fantastickú partiu, popri futbale zažijeme veľa srandy a nových zážitkov. Samozrejme, keď sa vyhráva, tak sa spolu tešíme a keď sa prehrá, tak si troška poplačeme a ideme ďalej.

Ktorý je tvoj najobľúbenejší slovenský a zahraničný hráč?

Z našich hráčov je to jednoznačne Peter Dubovský. Stretol som sa s ním krátko pred jeho odchodom do Thajska, kde tragicky zahynul na dovolenke 23. júna 2000. Zoznámil ma s ním, ale aj s ďalšími hráčmi veľkej éry Slovana (Laco Pecko, Dušan Tittel, Miloš Glonek, Jaro Timko, Štefan Maixner) v deväťdesiatych rokoch Ondrej Krištofík. Je to pre mňa veľká česť, že sa môžem s nimi stretávať. Zo zahraničných hráčov najviac uznávam Cristiana Ronalda. Päťnásobný víťaz ankety Zlatá lopta FIFA pre mňa spĺňa najvyššie kritériá komplexného futbalistu.

Aké sú tvoje najväčšie zážitky zo stretnutí slovenskej reprezentácie?

Najviac mi utkvelo v pamäti víťazstvo Slovenska nad Španielskom 2:1 v kvalifikácii ME 2016. V Žiline vládla skvelá atmosféra v hľadisku a náš výber vtedy podal jeden z najlepších výkonov v dejinách samostatnosti. Hral drzo, sebavedome, odvážne. A ešte niečo, Španieli vtedy úradujúci majstri Európy a jedno z najlepších mužstiev sveta prehrali v kvalifikáciách MS či ME po dlhých 27 zápasoch až v Žiline!

Máš nejaký nesplnený fanúšikovský sen, ktorý by sa mohol stať aj realitou?

Myslím si, že väčšinou každý fanúšik má nejaký sen. Keby reprezentácia Slovenska na ME alebo na MS získala nejakú medailu, tak to by bolo niečo úžasné. Hokejisti to už v ére samostatnosti dokázali, takže zopakovať úspech z Belehradu v roku 1976 na ME, kde sme získali zlato, alebo bronz z Talianska 1980 na tiež kontinentálnom šampionáte, by pre slovenský futbal znamenal strašne veľa. Isteže, konkurencia vo futbale je ohromná, ale Slovensko má talentované mužstvo a pokiaľ bude napredovať a vytvorí jednoliatu partiu, prečo by nemohla vystreliť motyka? A samozrejme, veľmi by ma tiež potešila účasť Slovenska na budúcoročných ME.

Semifinálový barážový súboj Slovensko – Írsko na EURO 2020 sa zrejme zohrá až na jeseň, považuješ to za našu výhodu?

Žiaľ, pandémia koronavírusu spôsobila, že UEFA už dvakrát preložila termín tohto zápasu. Považujem to pre nás za výhodu, že sa bude hrať niekedy v októbri. Budeme mať viac času sa dôkladne pripraviť na ťažký duel. Verím, že vyhráme a Írov pošleme domov s dlhým nosom aj za veľkej podpory divákov a fanklubákov. Finále proti úspešnému z dua Bosna a Hercegovina – Severné Írsko bude už lotéria na pôde súpera.

Foto: archív Marián Goňo

OFSFR – Mníchov / Milan Valko sa porozprával s Dominikou Škorvánkovou

Dominika Škorvánková je najlepšia slovenská futbalistka v histórii. Potvrdzuje to aj v tradičnej ankete, v ktorej hlasujú odborníci z radov trénerov a novinárov. Futbalistku roka vyhrala premiérovo v roku 2009, potom až o tri roky a odvtedy neustále dominuje. S hráčkou Bayernu Mníchov, v ktorom pôsobí tretiu sezónu a s kapitánkou národného mužstva, sme sa porozprávali na aktuálne témy.

V ankete Futbalistka roka lámeš jeden rekord za druhým. Deviatym víťazstvom si prekonala aj osemnásobného víťaza Mareka Hamšíka. Čo pre teba tento triumf znamená?
Tento triumf si nesmierne vážim a som naozaj vďačná za neho. Tieto čísla neklamú a úprimne povedané, nikdy som ani len nepomyslela na to, že túto anketu vyhrám až deväťkrát. Samozrejme, znamená to pre mňa veľkú motiváciu pracovať na sebe aj najďalej. Rada by som sa tiež poďakovala všetkým, ktorí mi čo i len trošku pomohli k tomuto triumfu, či už rodine, priateľom, spoluhráčkam, trénerom a v neposlednom rade fyzioterapeutom, ktorí sa starajú o naše zdravie.

Iste by bolo skvelé, keby si túto anketu vyhrala aj desiaty raz?
Bolo by to deviaty raz v rade a celkovo desiatykrát.Určite by to bolo veľmi pekné, ale musím povedať, že nad tým až tak nerozmýšľam a hlavne teraz, keď človek ani nevie, kedy sa znovu začne hrať. Individuálne ocenenia si veľmi cením a posúvajú ma dopredu. Pravda, ale keďže futbal je kolektívny šport, tak pre mňa sú nesmierne dôležité spoločné úspechy s tímom. Keď môžete svoju radosť zdieľať  s vašimi spoluhráčkami a s ostatnými, tak je to niečo na nezaplatenie.

Už to chce len dve čerešničky: postup na ME 2021 so Slovenskom a trofej s Bayernom Mníchov…
Postup s reprezentáciou Slovenska na nejaký záverečný turnaj je jeden z mojich snov. To by bola úplná čerešnička na torte. Treba však športovo uznať, že ešte stále nám chýba nejaký ten krok, aby sa to podarilo. S Bayernom Mníchov som tomu bola naozaj veľmi blízko, keď sme hrali finále národného poháru proti VfL Wolfsburg. Žiaľ, prehrali sme až na penalty a ostáva mi  teda veriť a dúfať, že sa nám to ešte spoločne podarí získať túto trofej.

Galavečer Futbalista roka 2019 sa v Šamoríne neuskutočnil pre šíriaci sa koronavírus, ktorý paralyzoval prakticky celý svet. Ako prežívaš aktuálnu situáciu, čo sa deje v Mníchove a vôbec v celom Nemecku?
Ešte donedávna som bola na Slovensku, keďže som sa po reprezentačnom zraze vrátila domov a tam som musela ostať v dobrovoľnej karanténe 14 dní. Tu v Bavorsku majú opatrenia také, že ľudia by sa mali pohybovať 1,5 metra s odstupom a chodiť maximálne vo dvojiciach pokiaľ nežijete spolu v jednej domácnosti. Obchody s potravinami aj s lekárňami sú otvorené. Púšťajú tam len určite množstvo ľudí, ostatní čakajú vonku práve v tých rozostupoch. Na rozdiel od Slovenska ľudia tu nemusia nosiť rúška, majú ich iba sporadicky. Keďže mám každodenný program, tak si myslím, že situáciu zvládam celkom dobre. Pravda, pokiaľ by to trvalo naozaj dlho, tak by to bolo pre všetkých už veľmi nepríjemné…

Určite sleduješ aj dianie na Slovensku, urobil štát dobre, keď prijal v boji s koronavírusom rozsiahle opatrenia?
Myslím si, že je naozaj dobré, že štát prijal takéto rozsiahle opatrenia a že sme rýchlo zareagovali  a poučili sme sa z krajín ako Taliansko, kde pandémia poriadne zúri. Treba však pochváliť aj ľudí, že v týchto ťažkých časoch sa správajú naozaj zodpovedne a dodržujú nariadenia vlády a krízového štábu.

Podľa posledných správ seniorské mužstvo Bayernu Mníchov začalo s tréningom tento týždeň a mužstvo zaberá v malých skupinách. Čo na to hovoríš?
Je to pravda, naše mužské áčko už zarezáva v malých skupinkách. Myslím si, že je to možné a môže to fungovať, ale musia byť dodržané naozaj tvrdé hygienické opatrenia a taktiež každý hráč musí byť zodpovedný a riadiť sa príkazmi klubu.

Kedy predpokladáš, že sa aj vy v ženskom tíme Bayernu Mníchov vrátite do riadneho tréningového procesu?
Ťažká otázka, asi tiež budeme pracovať v menších skupinách a až potom sa vrátime k riadnemu tréningovému procesu. Ženská bundesliga je zatiaľ prerušená do 30. apríla. Všetko bude záležať od toho, aká bude aktuálna situácia v Nemecku a  kedy sa naozaj začnú hrať zápasy.

„Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: “Pokoj vám!“ (Jn 20,26)

Požehnané Veľkonočné sviatky pred zatvorenými dvermi kostola, ale otvoreným srdcom,
Vám praje skutočné víťazstvo

Fanklub SVK

OFSFR – UEFA Nyon

UEFA zrušila program všetkých júnových reprezentačných zápasov.  / COVID-19

Zápas Nórsko – Slovensko 6.6.2020 v Oslo sa s určitosťou neodohrá. Rovnako ani barážový zápas o postup na ME.

Vzhľadom na vysoký záujem fanklubákov o uvedený zápas a zakúpené letenky a ubytovanie je nutné bohužiaľ rátať s finančnou ujmou, alebo ak okolnosti dovolia aspoň absolvovať výlet do krásnej krajiny.

Fanklub SVK

OFSFR – Veľké Orvište

Obdobie, ktoré futbalu veľmi nepraje – tak sa potešte, zamyslite pri pesničke…na to bola určená a to bol je hlavný a možno aj úmyselne skrytý odkaz…všetci sme na tej istej futbalovej, životnej… lodi.

„Veľa tých, čo nechcú byť zlí“. Fakty…

Skladba vznikla na podnet Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, ktorého členov oslovil song z prvého albumu skupiny TEAM s názvom „Na jednej lodi“. Jej autor – hudobník a dlhoročný člen skupiny TEAM Milan Dočekal dal súhlas k novému textu a prearanžovaniu pôvodnej skladby. Otextoval  Peter Zeman  – skladbu aj naspieval.
Text zachytáva najslávnejšie míľniky histórie slovenského futbalu v prepojení so súčasnou reprezentáciou v duchu hodnôt členov fanklubu. Myšlienku aktívne podporila štvorica  slovenských futbalových reprezentantov (Hamšík, Sapara, Zabavník, Kucka), ktorá neváhala prísť do štúdia a obohatiť refrény skladby svojim speváckym umením. Skladba dostala názov „Veľa tých, čo nechcú byť zlí“, ktorého význam možno označiť za motto fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.
Slávnostná „live“ premiéra a krst skladby sa uskutočnil za účasti vzácnych hostí nielen z futbalového života. Pozvanie prijali Jozef Vengloš, Jozef Adamec a Ján Švehlík. (…ale aj mnoho iných) Krstnou mamou skladby bola Mária Kráľovičová, protagonistka z filmu „Skalní v ofsajde“. Program neopakovateľne moderoval Karol Polák.

Videoklip môžete nájsť na stránke fanklubu…

Tu si pozrite skladbu fanklubu v TV verzii  –  Futbalista roka 2012

OFSFR – Kežmarok

Potulky za futbalom do chorvátskej Rijeky na kvalifikáciu ME

Pandémia koronavírusu zrušila futbalový kalendár v podstate na celom svete, väčšina ľudí dodržuje prísne nariadenia a zdržuje sa hlavne doma. Jaroslav Kornaj, verný fanúšik oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie nám poslal zážitky a príhody z cesty na kvalifikáciu ME Chorvátsko – Slovensko vlani v novembri.

,,Ešte pred skorou rannou cestou do Rijeky som v Bratislave na Laurinskej navštívil tanečný klub a znova som sa presvedčil, že čašníci by zákazníkom z vrecka pri platení vytiahli aj umelé zuby. Tie som si skrýval pri tancovaní, po polnoci som to však vzdal a išiel som si troška pospať. Už som sa nevedel dočkať nielen na futbal, ale aj na krásnu krajinu, akou je Chorvátsko a ešte krajšie more. Počas cesty ma upútali krásne diaľnice a do dejiska zápasu sme sa dotrmácali až večer. Na druhý deň sme sa prešli pekným starým mestom. Pred zápasom sme si s kamarátom objednali námornícky guláš. Pivo bolo ľadové a v guláši by celý Jadran hľadal kúsok mäsa, alebo ryby. Pri platení sme to nemali ľahké, lebo čašník nám pripočítal bohviečo, ale účet zaplatil dobrý človek Jožko Plank. A radšej sme si spomenuli na známu pesničku Pohoda, klídek, tabáček. Tak mu teda na oplátku donesiem Tatranský čaj a to aj keby som mal vykradnúť suseda.“

Prejdime však radšej na futbal, na vypredanom štadióne organizátori Slovákom vyhradili miesta za bránou a strážili ich ako nejakých bojovníkov. A k tomu ešte lialo ako z krhle. Prvý polčas priniesol do našich radov pohodu, lebo zásluhou Boženíka, nášho kostolníka, ktorý je väčšinou vždy na správnom mieste, sme vyhrávali 1:0. ,,Lenže v druhom polčase na trávnik vybehlo iné Chorvátsko, akoby si spočítalo, aké veľké peniaze by stratilo neúčasťou na ME. Nahrnuli sa na nás ako červené mravce, štípali, kúsali, strieľali a malý všadebol Modrič nášmu súperovi vyčaroval dôležité víťazstvo.“

Chorváti oslavovali postup na ME a Slovákom bez hanby a úcty zavreli brány. Nemohli sa hodinu a pol dostať zo štadióna a ani skryť pred vytrvalým dažďom. ,,Za komunistov som chodil každý rok na dovolenku do bývalej Juhoslávie. Upútal ma nielen krásny Split, ale aj dobrí ľudia. Teraz by však každého zodrali aj z kože. A keď píšem tieto riadky, máme tu koronavírus a budeme ešte všetci plakať. Blázni Srbi a Chorváti sa zabíjali, my s bratmi Čechmi zabíjame len nudu. Počítače a internet nám nedovolia klamať a pritom sa nikdy toľko neklamalo ako teraz.“

,,Konečne sme zo štadióna vyšli mokrí ako myši a divadlo pokračovalo. Žiadny taxík nás nezobral, žiadny autobus neprišiel a tak mokrí sme putovali 7 kilometrov do mesta. Úplne všetci, mladí, starí, vládzeš, nevládzeš, musel si ísť.“

Na ceste domov fanklubáci navštívili Opatiu, vraj Monte Carlo Jadranu. ,,Snívajte s nami , kto tam bol a videl pochopí, že urobili kus práce a keby nebola vojna na Balkáne, mohli mať skutočné Monte Carlo. Cez prestávku ma čašník vyhnal zo stoličky z výhľadom na Jadran a tak som si urobil okružnú prehliadku po meste. Stretol som staré Nemky, pokecali sme si a tvrdili sme, že v lete je tu fajn. Majú oveľa lepšie penzie, ale neplačeme.“

,,V autobuse ako vždy sa krásne spievalo, prím hrali Záhoráci, trošku som si poplakal a aj niečo popil. Cesta ubehla a už sme mali pred sebou krásavicu na celom toku Dunaja. Žiaľ, ani v Bratislave som nezohnal taxík, tak som si to namieril cez park a šťastne prišiel do bytu na Riazanskej ulici.“

Rok 2020 je zlý, koronavírus všetko ničí okolo nás, žiadny futbal, žiadna krčma a žena je furt doma. Tak čas zabíjam písaním rozprávok pre fanklubákov a teším sa, že prinesiem ďalších 7 Tatranských čajov na nejaký zápas.

,,A celkom na záver. Chodím do kostola ako v Cardiffe, na Malte, tak aj doma pri telke. Modlím sa za ľudí, mojich kamarátov, Romana, Jožka, Vlada, Milana, fotografku Milinku a všetkých členov fanklubu, aby koronavírus odišiel z našich životov. Verím, že sa všetko na dobré obráti a víťazne vstúpime do bojov o postup na ME 2021. Teda zdoláme Írsko a potom aj jedného z dvojice Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko. My Tatranci spolu so Záhorákmi a s celým krásnym Slovenskom sa len tak ľahko nedáme zlomiť, zaspievame si, popijeme a vyhráme.“

,,Slnko konečne vyšlo, sneh spred domu som odpratal a najradšej by som kade ľahšie poslal aj ten Koronavírus!!!“

Všetkým fanklubákom silné zdravie želá Tatranec Jaro Kornaj!

OFSFR – Bratislava

Dnes sa krásneho jubilea dožíva člen fanlubu Velimír Adžić.

Všetko najlepšie k 60-tke a nazdravie Vele !!!

Chorvátske srdce verne odovzdané Slovensku.

Milan Valko sa porozprával pre Vás s Velem.

Čerstvý jubilant Velimir Adžič sníva o majstrovskom titule pre Chorvátsko
Velimir Adžič, ktorý je člen oficiálnych fanklubov chorvátskej i slovenskej reprezentácie, chodí do fanzóny a navštevuje zápasy obidvoch reprezentácií, v stredu 18 marca oslávil 60 rokov. Rodák zo Splitu vlastní bezmála 5-tisíc zápasových vstupeniek, okolo 4-tisíc odznakov, vlajky, bulletiny, plakety, spomienkové predmety, sponky na kravaty a všeličo iné, všetko s futbalovou tematikou. To je dosť dôvodov na to, aby sme s ním priniesli aktuálny rozhovor.

Aká bola oslava životného jubilea Velimira Adžić?
Moje životné jubileum sme chceli osláviť túto sobotu, ale vzhľadom na súčasnú situáciu okolo koronavírusu sa žiadne posedenie nekoná. Takže v podstate oslava nebola, akurát s manželkou sme si pripili na môj sviatok. Pravda, aj touto cestou ďakujem za množstvo gratulácií od mojich kamarátov a známych, či už formou telefonátov, esemesiek, alebo cez rôzne sociálne siete.

Bol futbal pre teba vždy športom číslo jeden?
Keďže som sa narodil s telesným hendikepom bedrových kĺbov, tak som hrával vodné pólo a bol som aj rozhodca v hádzanej. Dotiahol som to do II. juhoslovanskej ligy. Milujem všetky športy, ale futbal je pre mňa ako diváka na prvom mieste. Je to najlepšia a najpopulárnejšia hra na svete.

Ako vyzeral futbal pred 40 či 50 rokmi, keď ho porovnáš s tým súčasným?
Vtedy pred polstoročím bol futbal pomalší, vtedajšie hviezdy, hoci tiež boli skvelé, zohrali za rok maximálne 40 zápasov. V súčasnosti najlepšie mužstvá niekedy za pol sezóny toľko stretnutí odohrajú. Takisto musím zdôrazniť, že vtedajšia juhoslovanská a československá federálna liga boli kvalitnejšie ako súčasná chorvátska a slovenská najvyššia súťaž. Pravda, myslím si, že vtedy si diváci futbal viac užívali, bolo viac individualít. Na druhej strane mali oveľa viac času loptu si spracovať, teraz je všetko oveľa rýchlejšie a aj preto je tak málo priestoru. Jednako aj v tejto dobre sa s obrovskými nárokmi dokážu vyrovnať viacerí hráči. Messi a Ronaldo sú na čele rebríčka najlepších hráčov na svete už dlhé roky, ale v ich závese je veľa ďalších skvelých hráčov. A som rád, že práve Chorvát Luka Modrič v roku 2018 prerušil ich hegemóniu, keď sa stal podľa FIFA najlepším futbalistom sveta. V súčasnosti futbalisti musia nielen dobre ovládať svoje remeslo, ale sú aj atléti, takže je to taká zmes techniky a dokonalej fyzickej pripravenosti. V minulosti nemuseli ovládať tieto dve činnosti a takisto najväčšie hviezdy toľko nebránili.

Fanúšik zažíva v týchto časoch ťažké obdobie z pandémie spôsobenej koronavírusom, keďže nemôže pozerať a navštevovať nielen domácu súťaž, ale takisto musí zabudnúť aj na elitné európske ligy, Ligu majstrov či Európsku ligu. Takisto sa tento rok nedočká ani záverečného turnaja ME 2020. Kedy sa podľa teba lekárom podarí skoncovať s touto epidémiou?
Fúha, na to si netrúfam odpovedať. Žiaľ, vidím, že všade vo svete sú ľudia nedisciplinovaní a ľahostajní voči tomto vírusu. Takže pokiaľ to takto bude, ktovie kedy sa vrátime do normálneho života. Elitné európske ligy vrátane našej Fortuna ligy chcú dokončiť tento ročník, či sa im to podarí veľa záleží od toho, ako bude pokračovať boj s touto epidémiou. Vo futbale sa točia obrovské peniaze, takže je pochopiteľné, že UEFA má záujem dokončiť tento ročník Ligy majstrov a Európskej ligy. Keďže tento rok sa EURO neuskutoční, môže sa tento jej zámer aj s nejakým oneskorením podariť.

Fanklub chorvátskeho klubu HNK Hajduk Split, ktorý je známy pod pomenovaním Torcida Split, ukázal, že aj fanúšikovia z tvrdého jadra majú dobré srdce. V súčasných ťažkých časoch, ktoré sa nesú v znamení boja proti koronavírusu, neváhali a prišli na pomoc ľuďom v núdzi…
Viem o tom, zachytil som túto správu. Títo fanúšikovia majú dve tváre. Jedna je perfektná, neraz sú darcami krvi a pomôžu ľuďom v núdzi rôznymi spôsobmi. Keď však prídu na štadión, ukazujú druhú odvrátenú tvár, lebo menia sa na agresorov a výtržníkov.

Je niečo, o čom ešte stále snívaš?
Vo svojom súkromnom a športovom živote som si skoro všetko splnil. Bol som na ME i na MS, tešil som sa na toto EURO, ale verím, že ho vidím na budúci rok nielen s chorvátskou, ale aj so slovenskou účasťou. Chorvátsko na MS bolo tretie a druhé a snívam teda o tom, aby ešte počas môjho života sa stalo majstrom Európy, alebo majstrom sveta.

foto: archív OFSFR

Fanklub SVK

Na konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ) v Senci v piatok 28. februára zlaté odznaky SFZ si prevzala desiatka ocenených, ktorých mená sú v slovenskom futbale výrazne zapísané: Ľubomír Suchý, Ján Švehlík, Dušan Galis, Jozef Jeriga, Alexander Schmidt, Peter Barna, Vincent Krško, Vladimír Randa, Ivan Čierny a Viliam Luknár.

Dvaja z nich, Ján Švehlík, ktorý tento rok oslávil 70 rokov a Vladimír Randa v minulom roku 80 rokov, sú aj členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. ,,Samozrejme, mám z tohto ocenenia veľkú radosť a zároveň ma veľmi potešilo, keď som na konferencii SFZ dostal k môjmu životnému jubileu Zlatý odznak SFZ, spolu s významnými osobnosťami slovenského futbalu, ako sú majstri Európy z Belehradu 1976 Janko Švehlík a Dušan Galis. A takisto Viliam Luknár a ďalší, medzi ktorými boli aj moji bývalí kolegovia rozhodcovia,“ hovorí stále vitálny Vlado Randa, ktorý je najstarším rozhodcom na Slovensku, lebo vedie mládežnícke súťaže v rámci BFZ.

OFSFR – Veľké Orvište

Slovenská reprezentácia vycestuje na priateľské futbalové stretnutie s domácim Nórskom  do hlavného mesta Oslo.

Potešiteľná je aj značná podpora fanúšikovskej základne zo strany členov fanklubu.

Vzhľadom na značnú účasť žien, budeme sa snažiť urobiť program aj pre nich.

Pripravujeme krátky program pre členov o ktorom budeme informovať.

Ak máte ešte záujem o vycestovanie nebojte sa nás kontaktovať… rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Ceny v Oslo sú vyššie ako zvyčajne v Európe, avšak ceny leteniek sú momentálne v cene od 9€ z Viedne, Krakova…

Obojsmerná v termíne 3.-8.jún  v cene 18€ ! Ceny priemer hotelov cca 75€ os/noc. Apartmánové ubytovanie cca od 30€/noc.

Ubytovanie členov fanklubu.  Ultras retro – ubytovanie štadión. cca 4 km od centra.

Rodiny s manželkami a deťmi centrum mesta.

Bohužiaľ termín 5.-7. jún a konkrétny náš spoločný let je už v cene cca 150€ – cena sa však mení…

Existuje aj viacej možností a leteckých spoločností.

Cena za vstupenky zatiaľ nie je známa, ale očakáva sa s cenou cca 50€.

Ak máte záujem podporte našu reprezentáciu aj svojou účasťou…

Spoločný program – futbal, spoločne okolie Osla – Holmenkollen atď. podľa možností a spolupráce s Nórskou stranou.

Súčasťou zájazdu sú aj malé suveníry ako je zvykom.

Fanklub SVK

OFSFR – Bratislava

Barážový zápas Slovensko – Írsko, 26.03.2020 o 20:45 hod, štadión Tehelné pole, Bratislava

vstupenky sú v cene 28€

objednávky pre členov – rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Každý člen má nárok na 1 vstupenku.

Vstupenky – sú nutné údaje : Meno / Priezvisko/ dátum narodenia / bydlisko

Platby podľa interných predpisov.

Fanklub SVK

Miesto podujatia – Modranka – nedeľa 26.01.2020

10.30 hod – Sv. omša – Dekan Alojz Lackovič – Kostol Najsvätejšej Trojice, Modranka

12.00 hod. Spoločný slávnostný obed – rodina, priatelia, spoluhráči, členovia fanklubu.

Počas oslavy nie je možnosť autogramiády

Dress code – povinný

Fanklub SVK

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS

Tento rok 2019 bol v znamení kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020. Slovensko v ťažkej a vyrovnanej E-skupine sa napokon umiestnilo na nepostupovom 3. mieste. Zverenci trénera Pavla Hapala však v marci 2020 ešte budú mať šancu vybojovať si jednu zo štyroch zostávajúcich miesteniek v B-divízii play-off, keď na Tehelnom poli ich čaká prvý semifinálový zápas proti Írsku a v prípade víťazstva narazia na jedného zo súperov Bosna a Hercegovina, alebo Severné Írsko.

JANUÁR

V piatok 4. januára s futbalovým velikánom Jozefom Adamcom, ktorý zomrel na Štedrý deň vo veku 76 rokov, sa prišlo na Štadión Antona Malatinského rozlúčiť viac ako päťtisíc fanúšíkov. Bola to dôstojná rozlúčka plná emócií, akú si legendárny futbalista JOZEF ADAMEC zaslúžil. Do malého Ríma mu prišlo vzdať hold okrem rodiny množstvo bývalých spoluhráčov, zverencov, ale tiež terajších hráčov a ďalších známych ľudí z futbalového prostredia – kluboví či zväzoví funkcionári. Medzi nimi boli aj fanklubáci Miloš Kopča, Milan Valko a Peter Špilák.

Cez druhý januárový víkend Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Vladimír Mikušík, Eva Doktorová, Adam Doktor a Jarmila
Slováková navštívili v Londýne tri zápasy Premier League a medzi nimi aj megašláger Tottenham Hotspur – Manchester United.Hotel Bratislava bol v piatok 18. januára dejiskom slávnostného vyhlásenia VII. ročníka ankety Jedenástka roka 2018 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Veľká a milá slávnosť zároveň bola spojená s piatym reprezentačným plesom Bratislavského futbalového zväzu. Na obidvoch akciách sa zúčastnili aj siedmi fanklubáci. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho zástupca Miloš Kopča, mediálny manažér Milan Valko a členovia Vladimír Randa, Rudolf Janček, Rudolf Liška a Ladislav Lipták, ktorý je predsedom pre komisie a ihriská SFZ. Predovšetkým prví piati sú pravidelnými účastníkmi Jedenástky roka a reprezentačného plesu BFZ.

FEBRUÁR

Daniela Cenká, jedná z prvých členiek oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávila v utorok 5. februára krásne životné jubileum 50 rokov. Bývalá učiteľka telesnej výchovy na jednej zo základných škôl v Bratislave, ktorá v súčasnosti pracuje v oblasti gastronómie, patrí medzi veľkých fanúšikov našej reprezentácie.

Bývalý československý futbalový reprezentant a dlhoročná brankárska opora Slovana Bratislava Alexander Vencel starší oslávil v piatok 8. februára 75 rokov. Stál medzi tromi žrďami aj 21. mája 1969, keď „belasí“ po výhre nad FC Barcelonou (3:2) získali Pohár víťazov pohárov.
Trojica slovenských futbalistov Tomáš Hubočan, Martin Škrtel a Adam Nemec oznámila v piatok 22. februára koniec kariéry v národnom tíme. Stalo sa tak mesiac pred začiatkom kvalifikácie na majstrovstvá Európy 2020. Trio spomenutých hráčov poskytlo oficiálne stanoviská pre web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

MAREC

Na riadnej konferencii Slovenského futbalového zväzu (SFZ), ktorá sa uskutočnila v piatok 1. marca v Poprade, udelili vysoké ocenenie, zlatý odznak SFZ aj dvom našim fanklubákom. Bývalému výbornému rozhodcovi, ktorý štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA Jozefovi Chocholoušovi a dlhoročnému funkcionárovi Petrovi Špilákovi.

V pondelok 18. marca v Šamoríne vyhlásili prestížnu anketu Futbalista roka 2018, ktorú už po rekordný ôsmy raz vyhral Marek Hamšík. Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý boli medzi tými, ktorí boli nielen vyžrebovaní, ale sa aj zúčastnili na vyhlásení. Obidvoch sme po tomto veľkom podujatí vyspovedali. Vďaka ako každý rok patrilo SFZ za poskytnutie vstupeniek pre členov fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. V Šamoríne boli aj ďalší členovia fanklubu, jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, mediálny manažér Milan Valko, Peter Špilák a ďalší.

Prvá tohtoročná fanzóna v tradičnom trnavskom hoteli Phoenix pred úvodným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko bola znova úspešná. Úlohu moderátora si znova zobral na starosť redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý štyroch našich hostí – trénerských veličín Jozefa Jankecha a Karola Peczeho, bývalého asistenta trénera slovenskej reprezentácie a nového technického riaditeľa SFZ Štefana Tarkoviča a niekdajšieho prezidenta Ozeta Dukla Trenčín Pavla Hozlára zaujímavými otázkami vyobracal zo všetkých strán. A beseda s nimi, rovnako ako aj tá posledná pred súbojom Ligy národov Slovensko – Ukrajina trvala viac než hodinu a cez 60 fanklubákov mala z nej veľmi dobrý pocit.

Slovenskí reprezentanti vstúpili do kvalifikácie o postup na ME 2020 víťazne, keď 21. marca pred veľkou skupinou fanklubákov triumfovali na trnavskom Štadióne Antona Malatinského nad Maďarmi 2:0 a v E-skupine si pripísali do tabuľky prvé tri body. Skóre stretnutia otvoril v 42. min Ondrej Duda, triumf zverencov trénera Pavla Hapala poistil v 85. min Albert Rusnák.

O tri dni však slovenskí reprezentanti prehrali v Cardiffe s domácimi Walesanmi 0:1. Rozhodujúci moment stretnutia na Cardiff City Stadium sa zrodil už v 5. min. Po rýchlej akcii domácich z pravej strany sa lopta dostala k Pekaríkovi, ktorý ale spravil veľkú chybu, loptu mu šikovne zobral James a z hranice šestnástky presne trafil k pravej žrdi bezmocného Dúbravku.

Našu prehru v Cardiffe videlo niekoľko desiatok fanklubákov. Od Tatier k Dunaju boli v zastúpení fanúšikovia zo Slovenska v kostole sv. Petra v Cardiffe. Časť z nich však žije dlhodobo vo Walese. Pospomínali na predošlé úspešné vystúpenie v Cardiffe – kde bolo 5-6 tisíc divákov zo Slovenska. Tentokrát bola asi iba polovica podporovateľov Slovákov…Prečo? Jednoducho už práca nie je tak pre Slovákov vo Walese zaujímavá, ako v dobe silnej domácej libry…

APRÍL

V apríli Dominika Škorvánková, stálica na slovenskom futbalovom nebi, ktorá kráča v stopách Mareka Hamšíka a tak ako on, už osemkrát triumfovala v prestížnej ankete o najlepšiu Futbalistku roka, poskytla nášmu webu exkluzívny rozhovor.

MÁJ

V druhej polovici mája podvečer sa na bratislavskom Tehelnom uskutočnila milá slávnosť. V exhibičnom stretnutí si zahrali niekdajší slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov, ktorí sa pred dvomi desaťročiami pod vedením trénera Dušana Radolského postarali o dovtedy najvýraznejší reprezentačný úspech v ére samostatnosti. V spomenutom roku 1999 mužstvo spomenutého kormidelníka Radolského postúpilo na kontinentálny šampionát „dvadsaťjednotiek“, ktorý sa napokon v júni 2000 uskutočnil na Slovensku.

,,Na ME vtedy postupovalo iba osem mužstiev. Najprv sme vyhrali našu kvalifikačnú skupinu a na záverečný turnaj sme sa dostali po zvládnutej baráži proti Rusom. Ako tréner som mal šťastie na túto generáciu hráčov. Prakticky všetci hráči boli z našej prvej alebo druhej ligy a aj toto na tom všetkom bolo úžasné, že to takto dokázali zvládnuť,“ poznamenal Dušan Radolský, dnes už 68-ročný rodák z Trnavy a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

JÚN

V prvej polovici júna slovenská reprezentácia prvý polrok zakončila dvomi zápasmi. Najprv v piatok 7. júna zdolala v medzištátnom zápase v Trnave Jordánsko presvedčivo 5:1, hoci v polčase prehrávala 0:1.
Oveľa dôležitejší súboj ju čakal v pondelok 11. júna v kvalifikácii ME 2020 v Baku proti Azerbajdžanu. Zverenci trénera Pavla Hapala pred zrakmi viac ako polstovky fanklubákov, ktorí neľutovali dlhú cestu ku Kaukazu, po skvelom výkone vyhrali 5:1. Počas štyroch dní sa fanklubáci na vlastné oči presvedčili, že Baku má čo turistom ponúknuť, očarilo ich históriou a súčasnosťou. Napokon niekoľko dní predtým sa tu hralo finále Európskej ligy Chelsea Londýn – FC Arsenal Londýn.

Rekordný „nástrel“ Róberta Vitteka dlhý čas odolával, aj keď bolo zrejmé, že ho skôr či neskôr Marek Hamšík prekoná. Kapitán slovenskej futbalovej reprezentácie to dokázal v utorkovom zápase E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 na pôde Azerbajdžanu, keď sa na víťazstve 5:1 podieľal dvoma zásahmi. Boli to jeho góly s poradovými číslami 23 a 24, tým druhým sa osamostatnil na čele historickej tabuľky strelcov slovenského národného tímu, z čoho mal prirodzene veľkú radosť.

JÚL

V pondelok 1. júla sa Nitran Ján Fülöp, ktorý zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí, dožil významného životného jubilea 70 rokov. Klubom jeho srdca je FC Nitra, ale uplatnil sa aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie.

Vo štvrtok 11. júla sa predseda fanklubu Roman Táborský a členovia Rudolf Janček a Peter Špilák zúčastnili v bratislavskej Redute za účasti osobností mnohých futbalových legiend na pozvanie vydavateľa Júliusa Šefčíka na krste knihy autora Mojmíra Staška – Jastrabi z Tehelného poľa. Až na Alexandra Horvátha na stretnutie prišli všetci účastníci mužstva víťazov z PVP z roku 1969.

Bývalý československý a český futbalový reprezentant, súčasný tréner slovenskej reprezentácie Pavel Hapal oslávil v sobotu 27. júla 50 rokov.

Fanklub SVK  v spolupráci s fanklubom FC Bayern Mníchov  už tradične zorganizoval výlet za futbalom a kultúrou. Opäť sa využil futbalový turnaj v Mníchove Audi Cup. Zvolili sme filmovú tématiku a kino hity. Babovřesky – Holašovice, Slunce, seno…Kostol v Podsrpe, Černí baroni – Zámek Zelená Hora a Harry Potter – Rothenburg ob der Tauber.

AUGUST

V pondelok 5. augusta vo veku 85 rokov zomrel Josef Kadraba, strieborný medailista z futbalových MS 1962 v Čile v drese Československa. Kadraba je člen Klubu ligových kanonierov, v najvyššej súťaži zaznamenal 117 gólov.

Počas prvého augustového piatka oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského zorganizoval ďalšiu parádnu akciu. V známej bratislavskej vinárni u Matyšáka Alexandrovi Vencelovi st. zagratuloval k jeho 75. narodeninám. Toto stretnutie bolo umocnené aj tým, že víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970 a majster Európy z Belehradu 1976, si so sebou priviedol ďalších viacerých spoluhráčov, všetko skutočné legendy, ale aj veľkých priateľov.Na oslave sa zúčastnili Alexander Vencel st., Jozef Vengloš, Juraj Vengloš, Ľudovít Cvetler, Peter Mutkovič, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Bohumil Bizoň, Ján Beniak, Ladislav Jurkemik, Ján Pivarník, Jozef Filo s manželkou, Ivan Hrdlička, Michal Sokol, za fanklub to boli Roman Táborský, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Kubica.Ladislav Jurkemik, majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a roku 2019 vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. S nimi sa na našom webe podelil na súčasný futbal.

Koncom augusta si náš fanklub v Oravskom Podzámku pripomenul 9. výročie vzniku, reprezentácia zasa 27.8. 2019 80 rokov od svojho prvého oficiálneho zápasu. (Slovensko – Nemecko 2:0) a miestna obec spolu s nami uviedla do požívania novú tribúnu na jej štadióne.

Vo fanklube sme dostali pozvanie od našich členov i od futbalového klubu z Oravského Podzámku a starostu obce, aby sme prišli spolu s nimi osláviť uvedenie do používania novej tribúny na futbalovom ihrisku. Nakoľko slovo dalo slovo a z blízkeho Dolného Kubína pochádza jedna z najväčších osobností mužstva z roku 1939 Dr. Ivan Chodák nebolo prečo váhať a prijať pozvanie na jednom z najaromatickejších miest Slovenska.Zo svätej omše sme išli na dominantu Oravy, Oravský hrad. Ochotná pani sprievodkyňa nás po ňom povodila, poukazovala a povysvetľovala čo len mohla. Z hradu sme sa kochali nádhernými výhľadmi na našu krajinu, pretože aj počasie nám prialo a viditeľnosť bola veľmi dobrá.Po prehliadke a nákupe suvenírov sme už išli na futbalové ihrisko, kde nás čakali naši hostitelia s výborným gulášom a pohostením. Potom už nasledovalo pokrstenie novej tribúny, za účasti Dušana Tittela a Ladislava Pecka, obyvateľov obce, tamojších rodákov i nášho maskota, rysa Ďuryho . Krst vykonal pán kaplán Peter Gaži a k ľuďom sa prihovorili pán starosta Jozef Záhora, ktorý slávnosť moderoval, Dušan Tittel a aj náš predseda Roman Táborský.

SEPTEMBER

Vo štvrtok 5. septembra sme pripravili ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa druhý stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko legiend československého a slovenského futbalu z najstaršej generácie. Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.

Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

V Trnave bolo v piatok 6. septembra poriadne rušno. Okrem kvalifikačného zápasu ME 2020 Slovensko – Chorvátsko sa tu konal aj tradičný jarmok. Reštaurácie boli teda plné, jednako predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský so svojimi spolupracovníkmi v trnavskom hoteli Phoenix pripravili znova dobrú a zaujímavú fanzónu.

Úlohou moderátora bol tentoraz prvý raz poverený René Stern, ktorý za vrch stolom privítal Tomáša Medveďa, člena Klubu ligových kanonierov a riaditeľa tohto zoskupenia, skutočného svetobežníka, ktorý obliekal dresy štrnástich klubov, Vladimíra Strieženca, jedného z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky, tiež čerstvého šesťdesiatnika a chorvátskeho fanúšika Dalibora Rilka. Vo fanzóne boli aj známi futbalisti Vladimír Ekhardt a Filip Hološko.

Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali v piatkovom dueli kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy v Trnave s mužstvom Chorvátska 0:4 (0:1). Úradujúci vicemajstri sveta boli počas zápasu aktívnejším tímom a základ svojho úspechu položili na prelome polčasov. V 45. min prekonal Martina Dúbravku strelou spoza šestnástky Nikola Vlašič a krátko po návrate zo šatní sa zapísal do streleckej listiny aj Ivan Perišič. Slováci síce vyslali v zápase šesť striel na bránku súpera, no nevypracovali si žiadnu stopercentnú gólovú šancu. Naopak, víťazstvo hostí spečatili v 72. min Bruno Petkovič a v predposlednej minúte stretnutia obranca Dejan Lovren.

V pondelok 10. septembra slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili v Budapešti nad domácim národným tímom 2:1 v dueli kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy. Mužstvo trénera Pavla Hapala sa ujalo vedenia v 40. minúte, Róbert Mak upratal do siete zrazený center Mareka Hamšíka z pravej strany. Krátko po zmene strán však bolo vyrovnané – Dominik Szoboszlai zakrútil priamy kop do pravého horného rohu bránky Martina Dúbravku. Tri body pre hostí zariadil v 56. minúte Róbert Boženík, keď profitoval z prihrávky Stanislava Lobotku.Bývalý známy rozhodca Vladimír Randa a jeden z najstarších členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie sa v utorok 10. septembra dožil významného jubilea 80 rokov. Stretávame sa s ním na futbalových ihriskách a vidieť ho aj na rôznych turnajoch. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia. S Vladimírom Random sme na našej webovej stránke priniesli obsiahly rozhovor.Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

OKTÓBER

Jaroslav Kornaj, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v pondelok 7. októbra dožil významného životného jubilea 70 rokov. Pri tejto príležitosti s ním sme priniesli zaujímavý rozhovor na rôzne témy.

Deň pred veľmi dôležitým kvalifikačným zápasom ME 2020 Slovensko – Wales sa v Bratislave na štadióne Rapidu na umelej tráve v stredu 9. októbra uskutočnilo zaujímavé meranie síl medzi oficiálnym fanklubom slovenskej futbalovej reprezentácie a fanklubom Walesu.

Vo výbornej atmosfére si najprv hostia z Walesu zaspievali svoju štátnu hymnu a potom ich nasledovali Slováci. Pred zápasom sa ešte obidve mužstvá spoločne odfotili a predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský odovzdal kapitánovi Walesu šál, vlaky a odznaky.

Od začiatku sa hral rýchly a živý futbal. Útoky sa prelievali z jednej strany na druhú a po jednom z nich Wales dal prvý gól. Odpoveď Slovákov však bola taká razantná, že všetkým vyrazila dych. Postupne po výborných a rýchlych akciách strieľali jeden gól za druhým a nakoniec sa zastavili až na neskutočnom čísle 13. Nakoniec sme teda vyhrali 13:2.

Pred zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Wales sa kvôli obmedzeným priestorom v trnavskom hoteli Phoenix konala taká malá neformálka fanzóna. Medzi fanklubákov tentoraz prišli Ján Kocián, bývalý tréner reprezentácie Slovenska v rokoch 2006 a 2008, účastník MS 1990, Futbalista roka 1990, naša stálica Jozef Štibrányi a Vladimír Ekhardt. Všetkých prítomných privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský.

Slovenskí futbaloví reprezentanti remizovali vo štvrtkovom stretnutí kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy s tímom Walesu 1:1. V tabuľke E-skupiny majú desať bodov a figurujú na 2. pozícii za 13-bodovými Chorvátmi, ktorí vo štvrtok v domácom prostredí triumfovali nad Maďarmi 3:0 (9). Walesania (7) zostali na štvrtom mieste, na chvoste sú s jedným bodom hráči Azerbajdžanu.

Walesania boli do prestávky v Trnave lepším tímom a v 25. min otvorili skóre po hlavičke hrotového útočníka Kieffera Moora. Po zmene strán sa „karta obrátila“, slovenskí futbalisti na ihrisku dominovali a vyrovnanie zariadil v 53. min exportnou strelou spoza šestnástky Juraj Kucka. V 88. minúte dostal po faule Gyömbér po druhej žltej karte aj červenú a hneď z následnej štandardky to mohol využiť Rodon, ale nožničkami minul. A tak si v Trnave obaja súperi body podelili.

Po dlhých desiatich rokoch sa slovenská futbalová reprezentácia opäť predstavila na bratislavskom Tehelnom poli. V nedeľu 13. októbra nastúpila v nanovo postavenom stánku v medzištátnom prípravnom stretnutí proti juhoamerickému protivníkovi z Paraguaja. Pri tejto príležitosti sa po niekoľkých rokoch v hlavnom meste Slovenska pred týmto zápasom uskutočnila v Športovom bare výborná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho predseda Roman Táborský privítal všetkých prítomných hostí. Hlavne krstných otcov Alexandra Vencela st., víťaza PVP z roku 1969 a majstra Európy z roku 1976, Jána Švehlíka, majstra Európy z roku 1976 a tiež ďalšiu ikonu nášho futbalu, Ladislava Jurkemika, majstra Európy z roku 1976 a bronzového medailistu z ME v roku 1980. Súčasťou tohto podujatia bolo uvedenie do života knižky Futbalové arény.

Napísal ju známy publicista Ladislav Harsányi a úlohy krstných otcov knižky sa zhostili Alexander Vencel st., Ján Švehlík a tiež Tibor Simonics, zástupca vydavateľa Fonibook. V závere fanzóny Roman Táborský spolu s Alexandrom Vencelom st., Jánom Švehlíkom, Ladislavom Jurkemikom a Jánom Lužom zagratulovali našim dvoch veľkým oslávencom a jubilantom. Stále aktívny výborný rozhodca Vladimír Randa sa nedávno dožil krásnych 80 rokov a veľký futbalový fanatik Jaroslav Kornaj 70 rokov.

Slovenskí futbaloví reprezentanti v nedeľňajšej premiére na novopostavenom Národnom futbalovom štadióne na bratislavskom Tehelnom poli remizovali v medzištátnom prípravnom stretnutí s mužstvom Paraguaja 1:1. Pred zápasom sa dostalo oficiálnej rozlúčky s najcennejším dresom triu Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec, ktoré si prevzalo z rúk prezidenta SFZ Jána Kováčika pamätné plakety.

NOVEMBER

V sobotu 16. novembra, niekoľko hodím pred kvalifikačným zápasom ME 2020 Chorvátsko – Slovensko sa v Rijeke uskutočnil aj zápas fanklubov obidvoch krajín. Chorváti v ňom vyhrali 3:0 (2:0), keď na toto meranie síl sa pripravili veľmi zodpovedne po všetkých stránkach. Veľkú zásluhu na organizácii tohto zápasu mal Velimir Adžić, ktorý už viac ako desať rokov žije na Slovensku.

Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali s Chorvátmi 1:3 v sobotňajšom zápase E-skupiny kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. Zverenci trénera Pavla Hapala viedli na Štadióne Rujevica v Rijeke od 32. minúty gólom Róberta Boženíka, ale po zmene strán tesný náskok neudržali. Skóre najskôr otočili Nikola Vlašič s Brunom Petkovičom a po vylúčení Róberta Maka pridal tretí gól domácich Ivan Perišič.

Pred záverečným zápasom kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Azerbajdžan sa v Trnave uskutočnila tradičná fanzóna oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Tentoraz našimi hosťami boli legenda trnavského futbalu a bývalý tréner viacerých ligových mužstiev Stanislav Jarábek a bývalý slovenský reprezentant Igor Demo. Celé podujatie moderoval známy redaktor denníka Šport Mojmír Staško.

Slovenskí futbaloví reprezentanti nepostúpili na budúcoročné majstrovstvá Európy z kvalifikačnej E-skupiny. Nestačilo im na to ani víťazstvo 2:0 nad hráčmi Azerbajdžanu v utorňajšom záverečnom zápase v Trnave. Slováci potrebovali na priamy postup trojbodový zisk a remízový výsledok z Cardiffu, ale Walesania v domácom prostredí zdolali Maďarov a obsadili postupovú druhú priečku za víťazmi skupiny z Chorvátska.
Úspešný futbalový tréner Dušan Galis a bývalý čs. reprezentant, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly, v nedeľu 24. novembra oslávil 70 rokov.

V našej ankete sme sa bývalých trénerov, hráčov reprezentácie Slovenska a tiež niektorých fanklubákov spýtali, prečo sme priamo nepostúpili na ME a aké máme v play-off šance proti Írsku?Martin Soboňa, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa oženil. Jeho vyvolenou sa po päťročnom vzťahu stala Mirka Verešová. Spoločné áno si povedali v sobotu 30. novembra v Topoľčanoch, kde bol cirkevný obrad a odtiaľ nasledovala hostina v Solčanoch. Na svadbe sa zúčastnilo okolo 80 hostí, ktorí sa zabávali do bieleho rána a poslední odchádzali vytrvalci, ženích a jeho veľký kamarát Viktor Kríž.

DECEMBER

V piatok 6. decembra na Mikuláša sa v bratislavskom hoteli Holiday Inn uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu s funkcionármi, trénermi, bývalými reprezentantmi, ale aj so zástupcami médií. Zúčastnili sa na ňom aj niekoľkí zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, členovia Ondrej Trnovský, Peter Špilák, Ladislav Lipták a mediálny manažér Milan Valko.

Návšteva zápasu nemeckého giganta FC Bayern Mníchov a už aj vianočných trhov a mimoriadne aj kaplnky v Oberndorfe kde sa v roku 1818 prvý krát spievala koleda Tichá noc,  sú už tradičnou predvianočnou zastávkou nášho fanklubu. Tentoraz nemecký majster umožnil fantastický zážitok pre 40 členov fanklubu FC Bayern Mníchov na Slovensku. V prvom rade, že nám poskytol v stredu 11. decembra TOP zápas skupiny ligy majstrov (FC Bayern Mníchov – Tottenham Hotspur 3:1) a od septembra sme sa už nemohli dočkať, že opäť budeme ako každý rok a už viac ako 15-násť rokov na vianočných trhoch a na futbale v Allianz aréne.Čerešničkou na torte bolo stretnutie s hráčkou FC Bayern Mníchov Dominikou Škorvánkovou…Vyskúšali sme čo to na trhu a na kus reči sme išli do Hofbräuhaus. Urobili sme si individuálne aj spoločné foto a dohodli sa, že niekedy sa stretneme aj na Slovensku.V sobotu 14. decembra v známom divadle Aréna po ôsmy raz vyhlásili Jedenástku roka 2019 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Na vyhlásení sa zúčastnili aj niektorí členovia oficiálneho fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, mediálny manažér Milan Valko, členovia Ondrej Trnovský, Peter Špilák.

Na záver môžeme konštatovať, že v roku 2019 sme najmä zásluhou predsedu oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romana Táborského zorganizovali veľa hodnotných podujatí. V roku 2020 oslávime pekné jubileum, 10. výročie vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Pri tejto príležitosti chystáme niekoľko špeciálnych akcií. A na prahu nového roka 2020 si zaželajme, nech bude zasa o niečo lepší, ako tento a hlavne, aby slovenská reprezentácia postúpila na ME. Všetkým fanklubákom, ale aj ostatným ľuďom v roku 2020 želáme veľa šťastia, zdravia, úspechov a rodinnej pohody.

Spracoval: Milan Valko, mediálny manažér OZ RIVVIS

Foto: Archív OFSFR

OFSFR – Vrbové

Z Vrbového nič dobrého, ale keď sa vydarí – nie je nad to.

Ako deťom nám to rozprávali starí ľudia aj rodičia. Ak sa to dá parafrázovať tak Jozef Adamec popri Móricovi Beňovskom napísali krásne a nezabudnuteľné riadky pre celý svet…

Slovenský futbal mal legendy, ktoré vo futbalovom svete zanechali poriadnu brázdu a určite Jozef Adamec je jednou z nich.

Jozef a Katka

Ako fanúšikovia sme sa s ním mohli často stretávať či priamo na ihrisku, na významných zápasoch, ale aj podujatiach. Fanklubákov môže iba tešiť, že často prijal pozvanie a spolu s Katkou boli vždy príjemným spestrením každého posedenia kam prišli…

Posledná fanzóna, aj podpisy…

Je nám cťou si spomenúť aspoň modlitbou…

Reprezentačný debut – 30.10.1960 / ukončenie 13.10.1974

Reprezentoval 44 krát, vsietil 14 gólov

nezabudnuteľná chvíľa:  23.06.1968  – 3 góly Brazílií v Bratislave

Reprezentačný tréner reprezentácie.

Torta * Jozef Adamec 75 / Fanklub SVK

Foto: Archív OFSFR

kamarát, kamarátovi…

Čilania 1962 – zopakuje sa úspech? / 55. výročie Jozef bol najmladší vo výbere Rudolfa Vytlačila

BAYERN&RIVVIS – Mníchov/Oberndorf

Ak sa povie slovo Vianoce je to vždy pre deti príjemné, magické, alebo jednoducho šťastné a tajomné v očakávaní darčekov…

FC Bayern umožnil fantastický zážitok pre 40 členov fanklubu FC Bayern  Mníchov na Slovensku. V prvom rade, že nám poskytol TOP zápas skupiny ligy majstrov (FC Bayern Mníchov – Tottenham Hotspur) a od septembra sme sa už nehohli dočkať, že opäť budeme ako každý rok a už viac ako 15-násť rokov na Vianočných trhoch a futbale v Allianz aréne. V ďaľšom kroku nám ponúkol k Vianočnému stretnutiu milú pozornosť v podobe suvenírov od FC Bayern – kedy sme odmenili všetkých 40 účastníkov malou pozornosťou a posledný vylosovaný bol obdarovaný dresom od FC Bayern Mníchov.  Najcennejší darček získal pre seba Róbert Fodor.

Čerešničkou na torte bolo stretnutie s hráčkou FC Bayern – Dominikou Škorvánkovou…Vyskúšali sme čo to na trhu a na kus reči sme išli do Hofbräuhaus. Urobili sme si individuálne aj spoločné foto a dohodli sa, že niekedy sa stretneme aj na Slovensku.

Čo si viac fanúšik môže priať?

Ďakujeme ! FC Bayern…

Vianoce sme si spestrili návštevou kostolíka v Oberndorfe kde sa  v kostole sv. Mikuláša 24.12.1818 prvý krát spievala koleda Tichá noc, svätá noc… Osemuholníková súčasná kaplnka bola postavená výhradne s darov až v roku 1936 na mieste kde sa prvý raz spievala slávna koleda – avšak pôvodný kostol bol zničený povodňami…na pamiatku sú na mieste už iba kamene z pôvodnej stavby a nájdete tváre autorov Jozepha Mohra a Franza Xavera Grubera.

Foto: Anton Holienčin

OFSR – Bratislava/mv
Foto: Milina Strihovská

V piatok 6. decembra na Mikuláša sa v bratislavskom hoteli Holiday Inn uskutočnilo tradičné predvianočné stretnutie predstaviteľov Slovenského futbalového zväzu s funkcionármi, trénermi, bývalými reprezentantmi, ale aj so zástupcami médií.
,,Takto sa stretávame tuším už siedmy raz v rade,“ stručne poznamenal prezident SFZ Ján Kováčik. Samozrejme, na slávnosti nechýbal ani generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, ktorý končí po deviatich rokoch v službách slovenského zväzu vo funkcii. Odchádza do Nyonu, do štruktúry UEFA, na dôležitý post. Medzi množstvami pozvanými boli napríklad Anton Ondruš, kapitán majstrov Európy z roku 1976 v Belehrade, ale aj Anton Urban, kapitán strieborného mužstva z letnej olympiády v Tokiu 1964. V rôznych debatných krúžkoch sa reč točila najmä o futbale a hlavne o tom, či slovenská reprezentácia zvládne prvý semifinálový súboj play-off v boji o postup na EURO 2020 doma proti Írsku.
Na stretnutí boli aj niekoľkí zástupcovia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho predseda Roman Táborský, zástupca Miloš Kopča, členovia Ondrej Trnovský, Peter Špilák, Ladislav Harsányi, Ladislav Lipták, Pavol Šípoš a mediálny manažér Milan Valko. Domov sme sa rozchádzali s nádejou, že takto o rok budeme hovoriť, ako si na ME 2020 počínala slovenská reprezentácia.

Po prvej publikácii o futbalovom stredopoliarovi Marekovi Hamšíkovi s názvom Najmladší kapitán z roku 2010 vyšla na Slovensku druhá kniha o stále aktívnom reprezentantovi SR.

Neapolská odysea prináša pohľad na pôsobenie Hamšíka v talianskom Neapole, za ktorý hrával od leta 2007 až do februára 2019. Za ten čas sa stal klubovou ikonou a jeho neodmysliteľnou súčasťou. Jeho účinkovanie pod Vezuvom sa však skončilo a v Taliansku sa rozhodli priblížiť necelých dvanásť rokov slovenského futbalistu v klube SSC. ,,Neapol je moja srdcová záležitosť, môj druhý domov,“ priznal na štvrtkovom krste v Bratislave 32-ročný rodák z Banskej Bystrice.

Futbal je Hamšíkov osud. Obetavosť rodičov a bezpodmienečná láska k lopte od útleho veku ho vystrelili na dráhu, ktorá vyvrcholila práve pôsobením v Neapole. Dlhoročný slovenský reprezentant opisuje, ako vychádzal s bežnými obyvateľmi mesta, so spoluhráčmi, s kamarátmi a rodinou a spomína aj na nezabudnuteľné zápasy, góly, radosti aj sklamania veľkolepej etapy prežitej v meste, ktoré označuje za svoj druhý domov.

,,Srdcová záležitosť, niečo blízke, druhý domov. Takže srdcovka. Deti boli prekvapené, keď som im oznámil, že musíme ísť preč z Neapola. Veľmi sa im to nepáčilo, ale zvykli si. Keď sme sa tam teraz vracali pred mesiacom po vyše pol roku, tak sa toho nevedeli dočkať. Je to pre našu celú rodinu druhý domov a vždy sa tam budeme radi vracať,“ povedal kapitán slovenskej reprezentácie.

K pôsobeniu v Neapole dodal: ,,Pamätám si na môj prvý deň prestupu a príchodu do Neapola. Bol som šokovaný, nevedel som, do čoho idem, všetci mi hovorili, že pozor na fanúšikov, že to je niečo neskutočné. Aj to tak bolo, prišiel som z Brescie, kde som mal veľký pokoj, na štadióne nás čakalo 1500 fanúšikov, skandovali. Pozeral som na to, veď v Brescii 1500 chodilo na futbal, takže to bolo pre mňa niečo úžasné. Potom som sa už nevedel dočkať, keď nastúpim na môj prvý zápas v Neapole. Potvrdilo sa, že tí fanúšikovia žijú pre futbal.“

Nová kniha na pultoch slovenských kníhkupectiev je prekladom publikácie z Talianska (Marekiaro: La mia autobiografia), slovenská verzia má aj niečo naviac – 40-stranový úvod v podaní publicistu Ivora Lehoťana, ktorý je autorom spomenutej prvej knihy o Hamšíkovi.

,,Priznám sa, že túto knihu som ešte nečítal. Chcel ju vydať klub, je to ich práca. Musím si ju teraz pribaliť a pozrieť. S jej talianskym autorom som mal mnoho dlhých rozhovorov,“ prezradil s úsmevom futbalista aktuálne v službách čínskeho mužstva Ta-lien I-fang.

Na pôsobenie v Taliansku má mnoho krásnych spomienok, no pár z nich má špeciálne postavenie. ,,Najradšej spomínam na trofeje získané v klube. Bolo to nezabudnuteľné, najmä prvá víťazná súťaž,“ zaspomínal si. S Neapolom Hamšík vyhral dvakrát Copa Italia a raz aj národný superpohár.

Foto: Milina Strihovská

OFSFR – Rijeka

Niekoľko hodím pred kvalifikačným zápasom ME 2020 Chorvátsko – Slovensko sa v Rijeke uskutočnil aj zápas fanklubov obidvoch krajín. Chorváti v ňom vyhrali vyhrali 3:0 (2:0), keď na toto meranie síl sa pripravili veľmi zodpovedne po všetkých stránkach.

Viac nám o tomto súboji povedal jeden z jeho organizátorov, Velimir Adžić, ktorý už viac ako desať rokov žije na Slovensku. ,,Prvý raz som sa zúčastnil takého merania síl a dozvedel som sa takú zaujímavosť, že fanklub Chorvátska je podľa počtu odohraných medzištátnych stretnutí tretí za Brazíliou a Argentínou. Slováci prišli do Rijeky okolo 11. hodiny a už o 14.30 h po dlhej a únavnej ceste nastúpili na zápas. Pravda, aj Chorváti prišli a cestovali autobusom, napríklad zo Splitu. Na rozdiel od Slovákov však mali oveľa širší káder. Som veľmi rád, že sa toto stretnutie uskutočnilo, lebo obidva fankluby nadviazali medzi sebou ďalšie priateľstvo. Hralo sa to presne pri mori, keď sa hralo v priateľskom duchu 2×20 minút na vedľajšom umelom ihrisku HNK Rijeka. V prvých desiatich minútach Slovensko malo šancu streliť gól, potom sa však ukázalo nedáš-dostaneš a domáci z kontry sa ujali vedenia 1:0. V ďalšom priebehu už víťazi kontrolovali hru a svoju prevahu zvýraznili ďalšími dvomi gólmi. Po skončení zápasu bolo spoločné posedenie medzi obidva fanklubmi.“

,,Zápas bol veľmi dobre zorganizovaný, všetko okolo neho ma veľmi milo prekvapilo. Zohrali sme už dosť zápasov s rôznymi fanklubmi. Pre nás všetkých bol veľký zážitok, že na tomto súboji boli dve štátne televízie, ktoré neustále robili rôzne rozhovory pred zápasom, počas neho a po ňom. A neviem si predstaviť, že by sme mali vypredanú tribúnu na nejaký zápas fanklubov. Prišlo tam toľko ľudí, okolo tisíc, ako napríklad niekde na zápase II. slovenskej ligy. Domáci fanklub má veľkú históriu, takže bolo to veľmi milé. Niekedy mávame problémy so vstupenkami na zápasy Slovenska. Chorvátsky fanklub dostal na 8-tisícový štadión v Rijeke 1800 vstupeniek, čo je takmer štvrtina z celkovej kapacity v takomto dôležitom zápase! Preto by sme chceli mať v budúcnosti na zápasy našej reprezentácie permanentky, verím, že sa so SFZ nejako dohodneme,“ vraví Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Slovenský fanklub sa musel zaobísť bez dlhoročných opôr. V takomto zložení sa hralo prvý krát. Perličkou je za Slovensko nastúpil najstarší hráč – Jozef Plank. Chorvátsko malo hráča vo veku 62 rokov.

Na stretnutí bol aj náš maskot Ďury.

Reprezentatívny dar venoval Peter Guldan z Bernolákova. Dar pre domáci fanklub.

Fanklub Chorvátsko – Fanklub Slovensko 3:0 (2:0)

Zostava Slovenska: 24 Jozef Plank – 21 Roman Táborský, 1 Radovan Malovec, 20 Andrej Rakický, 4 Jaroslav Zápražný, 11 Marián Strečanský, 13 Matej Daxner, 7 David Donath, 10 Peter Polaček, 3 Martin Konečný, 9 Matúš Lörincz, 17 Michal Džubina, 5 Ondrej Godár, 2 Martin Pénzeš

OFSFR – Veľké Orvište

Vstupenky pre jednotlivcov na kvalifikačný zápas v Rijeke 16.11.2019 (Chorvátsko – Slovensko) – nebude fanklub zabezpečovať a ani prijímať objednávky. Všetky vstupenky pôjdu do predaja cez portál SFZ a je nutné sledovať uvedené informácie o termíne a cenách vstupeniek na oficiálnej stránke SFZ. Momentálne nie sú ešte známe.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie na uvedené vstupenky od SFZ neobdrží a ani vzhľadom na kapacitu štadióna a možnosti nebude žiadna možnosť zmeny.

OFSFR zabezpečuje iba autobusový zájazd pre členov 16.-17. 11.2019, kde 50% kapacity autobusu je vyhradená pre futbalistov na oficiálny program pod záštitou Chorvátskeho futbalového zväzu – futbalový zápas fanklubov 16.11.2019 o 11.00 hod. Bližšie informácie o stretnutí budú na internej komunikácií členov fanklubu. Rovnako cena po zverejnení cien vstupeniek a možnosti ubytovania.

Rezervácie, ktoré boli uskutočnené vopred sú akceptované a momentálne vypredané 50% kapacity autobusu pre členov – bez hrania futbalu. Podmienkou bola úhrada zálohy vo výške 150€.

Podmienkou účasti je uhradené členské pred dátumom 1.10.2019 a pravidelná účasť na zápasoch kvalifikácie.

Fanklub SVK

OFSFR Trnava

Vstupenky na zápas Slovensko – Azerbajdžan v Trnave 19.11.2019 20:45 hod. sú už v predaji.

Cena 22€ – sektor 3 – Fanklub

Objednávky rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Jaroslav Kornaj, jeden z najvernejších členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sa v pondelok 7.10.2019 dožíva významného životného jubilea 70 rokov. Pri tejto príležitosti s ním prinášame zaujímavý rozhovor na rôzne témy.

Povedzte nám niečo o vašej futbalovej kariére?
Som už starý ako Tatranský Národný park, ktorý má v týchto dňoch tiež 70 rokov. Futbal som začal hrávať doma v Spišskej Belej a keďže mi celkom išiel, tak ma na moje prekvapenie na vojenčinu vybrali do Dukly Brno. Na toto obdobie mám pekné spomienky, lebo sme postúpili z vtedajšej III. ligy do druhej najvyššej súťaže. Po návrate domov som mal niekoľko ponúk zakotviť v lepších mužstvách, ale otec ma prehovoril k prestupu do TJ Kežmarok. V divízii sme si počínali celkom slušne a v roku 1976 som sa stal najlepším strelcom súťaže. Žiaľ, v tom čase som utrpel zlomeninu nohy a zároveň sa v Spišskej Novej Vsi objavil neskôr výborný futbalista Ján Kozák. Po vystrábení zo zranenia už to nebolo ono a v 28 rokoch som odišiel do TJ Vysoké Tatry. V Starom Smokovci sme mali krásne ihrisko a za čias trénerov Jozefa Vengloša a Václava Ježka chodila k nám na sústredenia pred veľkými zápasmi československá reprezentácia. Pravidelne sme proti nej hrávali prípravné zápasy. Dokonca som dal Stromšíkovi gól, keď sme prehrali 1:8. Tu som hrával futbal pre radosť, darilo sa mi, lebo som dával veľa gólov. Ešte predtým, ako som v 35 rokoch ukončil aktívnu činnosť, čo čert nechcel, druhý raz som si zlomil nohu. Mimochodom, veľmi ma prekvapuje, že ligové mužstvá už nechodia na sústredenia do Vysokých Tatier, ale prednosť v zimnej príprave dávajú hlavne Turecku. Ján Kozák ml. to zrejme prvý pochopil, možno mu to pošepol jeho otec, lebo nedávno Slovan absolvoval niekoľko dní vo Vysokých Tatrách. Myslím si, že taký týždeň vo vysokohorskom prostredí na výbornom vzduchu prospeje každému športovcovi.

Čomu ste sa venovali po skončení futbalovej kariéry?
Už počas mojej hráčskej kariéry v Kežmarku som sa stal spoluzakladateľom Hydinárskych závodov, kde som bol dvadsaťdva rokov a denne som zabíjal 40 tisíc kurčiat. Potom som v Poprade v akadémii vykonával funkciu športového manažéra a vedúceho mužstva. Neskôr som trošku podnikal a potom som bol zástupcom riaditeľa hotela Horizont v Starej Lesnej. Kežmarok sa mi po rokoch znova ozval, kde som vykonával funkciu riaditeľa v TJ Kežmarok.

V Spišskej Belej svojou troškou ste prispeli k postaveniu nového štadióna…
Futbalový pánboh rozhodol, že po mnohých rokoch som v tejto obci pomohol postaviť na mokrých lúkach nový krásny štadiónik s umelou trávou a s umelých osvetlením. V máji v roku 2012 sme ho otvorili spolu so skvelým športovým komentátorom a moderátorom Karolom Polákom. Keďže bývam v Kežmarku, chodím do Spišskej Belej na futbal z času na čas a vždy skontrolujem v akom stave sú sociálne zariadenia a samozrejme, aj ihrisko. V bufete zakaždým zaplatím 15 poldeci tým ľuďom, ktorí majú radi futbal.

Čo nám poviete o vašich dvoch synoch?
Starší Jaroslav vyštudoval vo Švajčiarku právo a už dvadsať rokov žije v Zurichu. Mladší Viktor zdedil po mne nejaký talent, už v mladom veku začal hrávať v Poprade a potom šestnástich v Rakúsku. V klube SF Horn bol dva roky najlepším strelcom a potom prestúpil do Austrie Viedeň. Vyzeralo to, že tam urobí peknú kariéru, hral za dorast, béčko a dva zápasy za áčko. Do Austrie v tom čase však prišiel strašne bohatý majiteľ, ktorý chcel z nej vytvoriť veľkoklub a začal kupovať drahých hráčov. Mladí chlapci vrátane môjho Viktora sa dostali na vedľajšiu koľaj a z Austrie odišli. Odvtedy je stále v Rakúsku, vystriedal viaceré kluby v nižších súťažiach. Môžem však povedať, že v nich a hlavne v Austrii je stopercentný poriadok, čistota a hlavne úcta hráčov voči trénerovi a klubu. Toto na Slovensku veľmi chýba, malo by sa to zmeniť.

Kedy ste sa stali členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie?
Bolo to v roku 2015, keď fanklub v Senci oslavoval piate výročie svojho vzniku. Som rád, že som jeho členom, vždy sa veľmi teším na stretnutia vo fanzónach, kde sa rôzni ľudia na nič nehrajú, nemajú žiadne maniere. Spoločne máme futbal veľmi radi a preto sa s nimi dobre cítim. Teším sa, že viacerí kamaráti už na mňa čakajú, lebo im sypem jeden vtip za druhým. Za tie štyri roky som navštívil všetky domáce zápasy našej reprezentácie a veľa som ich videl aj na súperových ihriskách. Skutočný top zážitok mám zo súboja kvalifikácie MS 2018 Anglicko – Slovensko (2:1) a najmä keď malý Lobotka na londýnskom Wembley dal náš prvý gól. To bolo pre mňa viac, ako keby som našiel na zemi 2000 eur.

Dobre poznáte Jána Kozáka st. a Jána Kozáka ml., ktorí vyorali hlbokú brázdu v slovenskom futbale. Myslíte si, že jeho syn ide v šľapajách svojho úspešného otca, keď so Slovanom postúpil do skupinovej fázy Európskej ligy?
Mužstvo prebral v neľahkej situácii, ale pod jeho vedením sa Slovanu darí vo Fortuna lige i v Európskej lige. V náročných skúškach teda Ján Kozák ml. obstál na výbornú a už je z neho natrvalo hlavný tréner, keď vedenie Slovana s ním podpísalo ročnú zmluvu. Myslím si, že má všetky predpoklady napodobniť svojho uznávaného otca. Takisto želám majiteľovi Slovana pánovi Ivanovi Kmotríkovi, aby ešte posilnil mužstvo a pri nákupe dobrých hráčov mal šťastnú ruku. Je pekné, že Slovan hrá s dvomi slovenskými hráčmi a odchovancami (Greif a Strelec) skupinovú fázu Európskej ligy, ale určite všetci túžia, aby sa konečne prebojoval aj do skupinovej fázy Ligy majstrov, najprestížnejšej klubovej súťaže na svete.

Vo štvrtok 10. októbra slovenská reprezentácia zohrá v Trnave kľúčový zápas kvalifikácie ME 2020 proti Walesu. Ako sa podľa vás skončí?
Bol som na našich stretnutiach v Cardiffe a aj v Budapešti a keď futbalový pán boh bude po tom čo som videl spravodlivý, tak verím, že Slovensko tento zápas zvládne a vyhrá. V Cardiffe som zažil slušné a športové prostredie a také si želám aj v Trnave.

Aké je vaše najväčšie želanie do ďalších rokov?
Mám také vyznanie pre amatérsky futbal, v ktorom sa najlepšie vyznám. Nič nie je krajšie v amatérskom futbale, ako doma prehrať a pri dobrom pohostení tečie vínko aj pivko, spieva sa aj s manželkami, rozoberá sa zápas a pripravuje sa taktika na ďalší víťazný súboj. Súdržnosť je podľa mňa najdôležitejšia v amatérskom futbale.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Jaroslavovi Kornajovi blahoželá k nádhernému jubileu, praje mu mu veľa zdravia a ešte veľa krásnych chvíľ v rámci slovenskej futbalovej rodiny.

Vladimír Strieženec patrí medzi najvernejších fanúšikov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Minulý mesiac oslávil krásnych 60 rokov a pri tejto príležitosti sme sa s ním porozprávali na niektoré témy.

Odkiaľ ste rodákom, čo robíte a venovali ste sa v minulosti aj nejakému športu?

Narodil som sa v Nitre a voľakedy ako mladý chlapec som bol členom Zväzarmu a venoval som sa tiež plávaniu. Futbal som hrával so svojimi rovesníkmi len rekreačne. V Nitre som absolvoval základnú a strednú školu. Vysokú školu potravinársku som v rokoch 1978-1983 vyštudoval v Moskve. Na vlastné oči som  tam videl aj letné OH v roku 1980.  Zaoberám sa technológiou piva a vína a tomuto povolaniu sa venujem doteraz. Som jeden z majiteľov  vinárskych závodov Château Topoľčianky. Mimochodom, sme najväčšími výrobcami slovenského akostného vína zo slovenského hrozna. Bývam v Norovciach, odkiaľ pochádza môj otec. Od roku 1999 do roku 2009 som bol predsedom futbalového klubu TJ Družstevník Norovce.

Odkedy ste členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a koľko jej zápasov ste videli doma a v zahraničí?

Keď sme boli na MS 2010 v Juhoafrickej republike, vtedy sme začali reálne uvažovať o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. V Afrike som sa zoznámil s Romanom Táborským a Milošom Kopčom, lebo sme boli v spoločnom zájazde. A keď po MS vznikol oficiálny fanklub, tak som sa stal jeden z jeho prvých členov. Pokiaľ mi to dovolili moje pracovné povinnosti, väčšinou som sa  vždy zúčastnil na zápasoch našej reprezentácie. Videl som veľa vydarených súbojov, taký najpamätnejší pre mňa bol v Moskve, kde Slovensko v kvalifikácii ME 2012 nádherným gólom Stocha vyhralo nad Ruskom 1:0.

Určite z týchto stretnutí máte veľa zážitkov, ktorý považujete za najväčší?

Na MS v JAR sme vyhrávali nad Novým Zélandom 1:0, už som balil zástavu a ani som nevidel, ako súper v závere vyrovnal na 1:1. V druhom zápase s Paraguajom sme prehrali 0:2, na trénera V. Weissa a na mužstvo sa zniesla až neoprávnená kritika, že v našom tábore veľa vecí neladí a že hráči sú rozhádaní. Nebola to pravda, býval som  Prétorií, dostal som sa k mužstvu, od trénerov a hráčov mám podpísanú zástavu a odvtedy ju nosím so sebou. Mužstvo na túto prehru zareagovalo najlepším možným spôsobom, víťazstvom nad  úradujúcim majstrom sveta Talianskom a Slovensko napokon postúpilo do osemfinále, čo bol pekný úspech.  Bol som aj na ME 2016 vo Francúzsku, zo St. Etienne, kde sme hrali s Anglickom, mám tiež pekný zážitok.

Fotka vašej  tváre so slovenskou zástavou obletela po zápase Slovensko – Taliansko (3:2) na MS 2010 celý svet. Vidieť vás bolo aj v Rusku, kde slovenskí futbalisti vyhrali 1:0…

Zástava je neprehliadnuteľná, pravda, dlho som na nej pracoval. Zobral som si milimetrový papier, kde som si rozmeral písmena a nakreslil jej projekt. Zohnal som kvalitnú látku a pani Angelika Galisová, šikovná krajčírka z Noroviec, mi to všetko zošila dokopy. Dlhá je 3,6 metra a na MS v Afrike som mal s ňou problémy, pretože na štadión si mohli ľudia vziať maximálne len dvojmetrovú zástavu. Ale podarilo sa mi ju tam „prepašovať,“ a vzorne reprezentovať našu krajinu. Na šampionáte som bol stredobodom pozornosti televízií z Francúzska, USA, lebo je na nej parochňa mojej hlavy. A po návrate slovenská televízia ma predstavila v krátkych šotoch zo šampionátu.  Zástava na pravej strane je podpísaná hráčmi, na ľavej strane mám podpisy trénera a realizačného tímu. Chodím s ňou stále na všetky zápasy našej reprezentácie. Raz by som ju chcel darovať SFZ do Siene slávy slovenského futbalu.

Zverencov trénera Pavla Hapala v prvej polovici septembra čakali dva veľmi dôležité zápasy v rámci kvalifikácie ME 2020 proti Chorvátsku a Maďarsku. S vicemajstrami sveta sme doma jednoznačne prehrali 0:4, ale v Budapešti nad Maďarskom vyhrali 2:1…

Na zápasy našej reprezentácie chodím hlavne preto, lebo jej verím a hlavne, že sa znova prebojuje na významné podujatie. Samozrejme, stretnutie s Chorvátskom nám absolútne nevyšlo, bol to jednoducho deň blbec. Do Budapešti som išiel hlavne preto, lebo som bol zvedavý, ako naše mužstvo zareaguje na túto vysokú prehru. Kvalitným a koncentrovaným výkonom odčinilo výbuch z Trnavy a v Budapešti dosiahlo veľmi dôležité víťazstvo. Pred týmito dvomi zápasmi som rátal so ziskom šiestich bodov, ale aj tri majú veľkú cenu.

Zrejme ste rád, že slovenská reprezentácia sa konečne predstaví v októbrovom zápase proti Paraguaju na novom Tehelnom poli?

Isteže, veľmi ma to teší, že sa tak konečne stane, lebo na novom Tehelnom poli som ešte nebol. Veľmi sa teším na pekný štadión a tiež na výbornú atmosféru.  Už dopredu som sa pýtal na lístky, aby som ich čo najskôr mal.

Nedávno ste veľké jubileum 60 rokov vraj oslávili vo veľkom štýle, z kamarátmi z celého sveta. Čo nám k tomu môžete povedať?

K jubileu mi prišli zagratulovať kamaráti z Ruska, Bulharska, Moldavka a Česka. Na oslave vo vinárskych závodoch v Topoľčiankách sa zúčastnilo 130 hostí a to som ešte musel ďalších záujemcov okresať.  Zahrala mi kapela z Moravy a aj zo Slovenska. Potom som z určitými ľuďmi zo zahraničia navštívil Prahu, urobili sme si taký výlet, či exkurziu.

Foto: Milina Strihovská

OFSFR – Bratislava

Priateľský zápas Slovensko – Paraguaj

Oficiálny fanklub má k dispozícií vstupenky pre svojich členov v cene 18€.

Počet na osobu nie je limitovaný.

objednávky na rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Termín zápasu 13.10.2019 – Tehelné pole, Bratislava (Nedeľa)

Uzávierka objednávok a platieb je 26.9.2019

Predzápasová fanzóna – odznak, zberateľské karty – malé občerstvenie

OFSFR – Veľké Orvište

Vstupenky na zápas v Trnave s Walesom (sektor 3) je možné objednávať na rivvis@fanklubfutbalsvk.sk.

Termín zápasu je 10.10.2019 o 20:45 hod. Trnava

Platba na príslušný účet.

Cena vstupenky 2. kategória 22€

Fanklub SVK

Garantovaný počet vstupeniek 1 ks/ člen.

Termín uzávierky pre členov fanklubu je 19.09.2019

Fanzóna 10€ – počet limitovaný

Viac na internej komunikácií fanklubu.

Oficiálny Fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pripravil vo štvrtok 5. septembra ďalšie veľké a vydarené podujatie. V hoteli Bôrik sa po druhý krát stalo, predtým to bola vo februári 2016 oslava 80. narodenín Jozefa Vengloša, že sa na jednom mieste v Bratislave stretlo niekoľko  legiend československého a slovenského futbalu z  najstaršej generácie.  Všetkých spájalo 55. výročie získania strieborných medailí na olympijských hrách v Tokiu  v roku 1964. V 17-člennom kádri figurovalo až deväť Slovákov. Slováci tak boli jediný raz v histórii v československom tíme na olympiáde vo väčšine. Navyše, strelec gólu vo finálovom zápase Čech Jan Brumovský sa narodil v Leviciach.

Do hotela Bôrik prišli Jan Brumovský, Ľudovít Cvetler, Ján Geleta, František Knebort, Ivan Mráz, Vojtech Masný, Anton Švajlen a Anton Urban. Predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Roman Táborský vo svojom krátkom príhovore najprv za veľkého potlesku predstavil všetkých zúčastnených olympionikov. Takisto aj Dušana Galisa, poslanca Národnej rady za stranu SMER-SD a Ivana Chodáka ml., syna legendárneho hráča, ktorý sa preslávil futbalovým umením a džentlmenským športovým vystupovaním.

Dušan Galis, ktorý s ŠK Slovan Bratislava získal jeden federálny a štyri slovenské majstrovské tituly povedal: ,,Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a keď som sa dozvedel s kým sa mám stretnúť, tak sa mi troška roztriasli kolená, lebo ste boli pre mňa a moju generáciu skutočné vzory. Keď sa povedali mená Švajlen, Mráz, Geleta, Cvetler a ďalší, chceli sme sa im v tom čase veľmi podobať a dostať sa na ich úroveň. Určite ste mali veľkú zásluhu na tom, že hráči, ktorí po vás prišli, sa dostali tak vysoko a som veľmi rád, že sa môžem zaradiť aj ja medzi nich. Verím, že dnešný večer prežijeme v jedinečnej atmosfére, veľmi dobre sa porozprávame a že sa takto nestretávame posledný raz.“

Ivan Chodák ml. bol tiež dojatý z toho, že sa zúčastnil na tejto akcii. ,,Veľmi si vážim, že môžem pri jednom stole sedieť s ľuďmi, ktorých som obdivoval na futbalovom trávniku. Takže môžem vám povedať, že som zástupcom všetkých vašich fanúšikov, ktorí mali radosť z vašich úspechov a veľkého futbalového umenia.“

Roman Táborský ešte dodal: ,,Tento večer sme pripravili pre vás, dobre si ho užite, vychutnajte si ho a pospomínajte na všetko možné. Dajte si štamperlík, potom dobré vínečko a my sa veľmi potešíme, keď budete na tento večer spomínať len v sa tom najlepšom.“

Moderátor Ľubomír Souček,  manažér mediálnej komunikácie Slovenského  olympijského a športového výboru svojimi otázkami vyobracal všetkých ôsmich olympionikov zo všetkých strán a prítomným ukázal, že dejiny a históriu olympijských hier má doslova v malíčku.
Po skončení besedy vzácni hostia dostali od Dušana Galisa fanklubový šál, odznak, pamätnú plaketu aj s menom a  čestné členstvo v klube. Potom nasledoval slávnostný prípitok a minúta ticha na pamiatku doteraz zosnulých (Schmucker, Matlák, Weiss najstarší, Pičman, Lichtnégl) z tohto výborného mužstva.

Ján Geleta, Futbalista roka 1967, rodák z Horných Motešíc  neďaleko Partizánskeho, odohral za Duklu Praha  284 zápasov a v tom čase patril medzi najlepších stredopoliarov. Na olympiádu v Tokiu  spomína takto: ,,Bol som vtedy v mužstve jeden z najmladších hráčov, takže som pozeral hlavne po gymnastkách. Japonskí organizátori olympiádu perfektne pripravili, jej zázemie bolo fantastické.  Do Japonska sme išli v inej situácii, ako národný tím na MS v Čile 1962. Na OH nemohli štartovať profesionáli, povedzme si však pravdu, my sme sa už v tom čase venovali iba futbalu, takže  mali sme dosť vysoké ambície.  Pod vedením skvelého trénera, hlavne psychológa Rudolfa Vytlačila, prebojovali sme sa až do finále, kde sme narazili na veľmi silné Maďarsko, ktoré malo vo svojom strede viacerých hráčov z A-tímu a veľké individuality. Prehrávali sme už 0:2, keď Vojta si dal vlastný gól, ale aj také veci sa vo futbale stávajú. Dokázali sme už iba znížiť na 1:2, aj po toľkých  rokoch si myslím, že strieborná medaila zodpovedala sile nášho tímu. Každý športovec, ktorý sa dostane na olympiádu, musí spomínať na najväčší športový sviatok do konca svojho života. Keď sme mali voľno, chodili sme povzbudzovať naše gymnastky, volejbalistov a basketbalistov. V týchto kolektívnych športoch sa nám vtedy darilo. Zaujímavé je, že hneď po návrate z Japonska som sa oženil. Bolo to v nedeľu, takže mám na všetko veľmi pekné spomienky. Slovenský Fanklub nám urobil veľkú radosť, že zorganizoval takéto úžasné stretnutie. V Česku sme v takýchto akciách pozadu, azda aj u nás zavejú svieže  vetry a niekedy prídete k nám.“

František Knebort hral až za tri pražské kluby, Duklu, Slaviu a Bohemians. Vyznačoval sa hlavne dobrou strelou a aj preto dal v československej lige až 77 gólov. ,,Na olympiádu v Tokiu mám úžasné spomienky, hoci  som na turnaji veľa zápasov neodohral. Na druhej strane som bol spokojný, že som sa vôbec  v silnej konkurencii do nominácie dostal. Bolo to za éry skvelého trénera Vytlačila, ktorý mi veľmi fandil. Vo finále sa stretli dve najlepšie mužstvá, Maďari predsa len ťažili z toho, že mali viac hráčov z A-tímu. Boli sme vtedy ohromná partia, nikto sa nedelil na Čechov a Slovákov, všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Chodili sme povzbudzovať volejbalistov a gymnastky. Na OH všetko klapalo na jednotku, nevyskytol sa ani jeden problém, Japonci ukázali, že sú nesmierne precízny a zodpovedný národ. Som veľmi rád, že sme sa po toľkých rokoch aj v tomto menšom zložení stretli, mohli sme si pospomínať na niekdajšie skvelé časy.“

Kapitán strieborného tímu z Tokia Anton Urban bol vtedy jeho najstarším hráčom. Rýchly a razantný obranca mal v samom závere možnosť potrestať zmätok v maďarskej obrane, no história napokon chcela inak.  ,,Celé olympijské hry sa pre mňa niesli vo veľmi vznešenom duchu, dôležité nebolo vyhrať, ale zúčastniť sa. Je to jedna z mojich najmilších spomienok. Už skutočnosť, že som cestoval do dejiska s Emilom Zátopkom, bola pre mňa výnimočná. Bol pre mňa roky veľký idol. Odrazu sa stal naším spoločníkom, zabával sa s nami. Vôbec som nerátal s tým, že v Tokiu zostaneme až do posledného dňa súťaží, že sa zúčastníme aj na záverečnom ceremoniáli a olympiádu si vychutnáme do posledných minút.“ Z olympiády si uchoval aj spomienky na gymnastku Vieru Čáslavskú. „Bol to geniálny, aj zvláštny človek, ktorý dosiahol vrchol v kráse, zručnosti, ale aj v pokore.” Tieto vlastnosti Čáslavská premenila na tri z celkového počtu piatich československých zlatých medailí. Anton Urban tú svoju, striebornú, daroval Slovenskému olympijskému výboru.

Cesta ČSSR k striebru
Zápasy v skupine: ČSSR– Južná Kórea 6:1, ČSSR– Egypt 5:1, ČSSR– Brazília 1:0, štvrťfinále ČSSR– Japonsko 4:0, semifinále ČSSR– NDR 2:1, finále ČSSR– Maďarsko 1:2.

Finálová zostava: Schmucker– Urban, Weiss, Pičman– Vojta, Geleta– Brumovský, Mráz, Lichtnégl, V. Masný, Valošek.

Fanklub ďakuje svojím členom za pomoc a  podporu pri organizovaní a zabezpečení podujatia…

OFSFR – Oravský Podzámok

Vo Fanklube sme dostali pozvanie od našich členov i od futbalového klubu z Oravského Podzámku a starostu obce, aby sme prišli spolu s nimi osláviť uvedenie do používania novej tribúny na futbalovom ihrisku.

Naopak fanklub si pripomína 9. výročie vzniku a futbalová reprezentácia si pripomenula 27.08.2019 80 rokov od svojho prvého oficiálneho zápasu. (Slovensko – Nemecko 2:0) Nakoľko slovo dalo slovo a z blízkeho Dolného Kubína pochádza jedna z najväčších osobností mužstva z roku 1939 Dr. Ivan Chodák nebolo prečo váhať a prijať pozvanie na jednom z najaromatickejších miest Slovenska. Oravský hrad…

Fanklub zároveň pripravil novú sériu zberateľských kariet s motívom prvého oficiálneho zápasu a zároveň legendy Dr. Ivana Chodáka. Zároveň boli pre fanúšikov na podujatí pripravené kartičky Mareka Hamšíka, Stanislava Lobotku a Mareka Saparu.

Niektorí naši členovia prišli na Oravu už v stredu, aby pookriali v krásnom prostredí.  Potom sme sa stretli dopoludnia na sv. omši  venovanej bývalým zosnulým domácim futbalistom i zosnulým bývalým reprezentantom Slovenska aj zosnulým členom nášho fanklubu. Na záver sa nám prihovoril aj domáci pán farár František Čureja a zoznámil nás popri spomienke na 75. Výročie SNP s dokumentom o športe sv. otca Františka, v ktorom píše o športe ako o dôležitom spôsobe výchovy ako  morálnej tak aj telesnej.

Zo svätej omše sme išli na dominantu Oravy, Oravský hrad. Ochotná pani sprievodkyňa nás po ňom povodila, poukazovala a povysvetľovala čo len mohla. Z hradu sme sa kochali nádhernými výhľadmi na našu krajinu, pretože aj počasie nám prialo a viditeľnosť bola veľmi dobrá.

Predzápas prípraviek domáci privítali Dolný Kubín.

Po prehliadke a nákupe suvenírov sme už išli na futbalové ihrisko, kde nás čakali naši hostitelia s  výborným gulášom a pohostením. Potom už nasledovalo pokrstenie novej tribúny, za účasti Dušana Tittela a Ladislava Pecka, obyvateľov obce, tamojších rodákov i nášho maskota, rysa Ďuryho . Krst vykonal pán kaplán  Peter Gaži a k ľuďom sa prihovorili pán starosta Záhora, ktorý slávnosť moderoval,  pán Tittel a aj náš predseda Roman Táborský

Ten odovzdal pánovi starostovi a L. Peckovi preukazy čestných členov nášho Fanklubu i s rekvizitami, vlajočkou, odznakom, šálom a knižkou o futbale vydanou naším klubom. Prišla zahrať aj Terchovská muzika.

Potom už nasledoval futbalový zápas medzi domácimi bývalými hráčmi a naším Fanklubom. V stretnutí, ktoré sa nieslo vo vzácnom športovom duchu, nakoniec naši hráči vyhrali 2:1. Rozhodoval náš člen, bývalý ligový rozhodca pán Randa, ktorý v týchto dňoch oslavoval svoju 80-tku.

Aj týmto sa chceme poďakovať všetkým členom domáceho futbalového klubu, medzi ktorými sú tiež naši členovia, hlavne pánovi Starostovi Záhorovi a pánovi Krúpovi za zorganizovanie pekného dňa, ako aj našim členom, ktorí i z ďalšia prišli zdieľať radosť domácich priaznivcov z pekného diela.

FC TJ ORAVSKÝ PODZÁMOK – OFSFR 1:2 (1:1)

Góly: Kováč Ján – Medvecký Miroslav, Dvorský Dávid.

Rozhodcovia: HR Randa Vladimír, AR 1 Baňas Jozef, AR 2 Kubáni Július

Zostava FC TJ Oravský Podzámok

Beňus Ján, Capuliak Anton, Harezník Michal, Harezník František, Balco Miroslav, Bajo Ľubomír, Želonka Miroslav, Osadský Radoslav, Kukla Jozef, Pavlík Tibor, Jurovčík Stanislav, Holubčík Ján, Murcin Róbert, Janotík Ľubomír, Kováč Lukáš, Kováč Ján, Krížo Martin, Kňazúr Ladislav, Harezník Ján, Garabáš Jozef.

Zostava OFSFR

Vnuk Ľuboš, Dvorský Dávid, Latka Jozef, Rener Roman, Lesay Lukáš, Táborský Roman, Maco Miroslav, Strelka Lukáš, Mačica Marek, Medvecký Miroslav, Matejčík Ladislav, Kajan Milan, Repka Ladislav, Pavlovčík Milan.

https://www.zonerama.com/gabo2/Album/5572525

fotogaléria Gabriela Tanušku.

Text: Gabriel Tanuška

OFSFR – Oravský Podzámok

Motív podujatia v termíne 29.08.2019

• 9. výročie od vzniku fanklubu
• 80 rokov od prvého oficiálneho zápasu reprezentácie – 27.08.1939 – Slovensko – Nemecko

Oficiálny fanklub pozýva svojich členov na príjemný deň s futbalom, stretnutie s priateľmi, kultúrny a športový zážitok a malú spomienku na tých, čo už sú vo futbalovom nebi.

Obec Oravský Podzámok slávnostne otvára novú tribúnu.

plagat futbal – klikni na program

prihlášky: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

OFSFR – Bratislava

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie organizuje stretnutie futbalových jubilantov  ako sprievodný program pred šlágrom európskej kvalifikácie proti Chorvátsku.

Mená strieborných chlapcov z ČSSR – Urban, Švajlen, Knebort, Geleta, Brumovský, Cvetler, Masný, Mráz  a možno aj ďalší budú prítomní na spomienkovej večeri v Bratislave.

Moderátor: Miroslav Michalech

Možnosť účasti členov fanklubu na podujatí. Podmienky účasti formou internej komunikácie OFSFR.

rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Ladislav Jurkemik,  majster Európy z roku 1976, bronzový na ME 1980, účastník MS 1982 v minulosti trénoval viaceré ligové mužstvá. V rokoch 2002 a 2003 viedol aj slovenskú reprezentáciu a v tomto roku vstúpil do Siene slávy slovenského futbalu. V súčasnosti síce rodák z Jacoviec už netrénuje, ale futbal pozorne sleduje a jeho názory sú pre fanúšikov stále veľmi zaujímavé a pozoruhodné. Ako hráč šiel vždy vzorom. Bol nesmierne náročný voči sebe i ostatným. A v tom pokračoval ako tréner. Ladislav Jurkemik hral vždy s otvorenými kartami. Čo na srdci, to na jazyku. V jeho prípade slovo chlapa platilo stopercentne. Keď sa rozhodol, svoje rozhodnutie už nemenil, neodvolal. V tom bol nekompromisný. Bez pardonu. Klubom jeho života bol Inter Bratislava, za ktorý hral 12 rokov.

Ladislav Jurkemik – Alexander Vencel spolubývajúci na reprezentačných zrazoch a Rudolf Janček ako kolega s Interu…

Pamätný bol (nielen) pre neho zápas o titul medzi Interom a Slovanom v poslednom kole ročníka 1974/1975, v ktorom žlto-čierni podľahli rivalovi 2:4. „Mnohí mi dodnes hovoria, že taký futbal v Bratislave odvtedy nevideli. Mrzelo ma, že nám titul unikol. Hrialo ma však, že sme hrali pekný futbal, pre ľudí. Hoci sme neboli takí úspešní ako Slovan, samotní fanúšikovia belasých mi v tých časoch hovorili, že Inter hrá krajší futbal ako ich tím. Bola to partia, ktorá držala spolu ako rodina a chcela niečo dosiahnuť,“ spomína 66-ročný L. Jurkemik.

Žiaľ, súčasnosť nie je pre Inter ružová. Žltočierni po dvoch rokoch pôsobenia v II. lige znova spadli do III. ligy. ,,Myslím si, že je to  škoda, že sa spojili s Trenčínom, neprinieslo im to nič dobré. Inter sa už raz popálil s fúziou s Petržalkou a teraz urobil ďalšiu chybu. To je môj názor, nech je na mňa nahnevaný hocikto. Najdôležitejší je vlastný klub, ktorý si vychováva svojich hráčov a má tam svoju krv. Ďalším veľkým nezmyslom je, že Inter stále hráva v Stupave. Kto tam bude chodiť, na jeho zápasy prídu iba najvernejší fanúšikovia! Žiaľ, dlhodobo veľkým problémom sú ihriská, ktoré v Bratislave neustále ubúdajú a kompetentní nič nerobia proti tomu,“ vraví legenda slovenského futbalu.

Slovensko v tomto roku malo v pohárovej Európe štvornásobné zastúpenie – ŠK Slovan Bratislava, DAC Dunajská Streda, Spartak Trnava a MFK Ružomberok. Z nich pokračuje v Európskej lige iba Slovan, ďalší traja už vypadli. ,,Je to obraz slovenského klubového futbalu, raz za čas vystrelí motyka a niektoré naše mužstvo sa prebojuje do skupinovej fázy Ligy majstrov, alebo Európskej ligy. Naše kluby nemajú stabilitu, hráčske kádre sa veľmi menia, za takejto situácie tréneri nie sú schopní poskladať dobré mužstvo. Každý polrok v tímoch  dochádza k veľkým presunom, 5-6 hráčov odíde a rovnaký počet príde. Na tomto všetko padá, v podstate neexistuje žiadna koncepčná práca.“

L. Jurkemik tiež nepovažuje za správne, že  v našich mužstvách je veľa legionárov na úkor  domácich hráčov. ,,Nedávno som čítal, že popredný účastník bundesligy RB Lipsko dostane pokutu za to, že v kádri nemá dvanásť hráčov nemeckej národnosti. Považujem to za správne, podľa mňa u nás by mali hrávať traja zahraniční hráči a dovidenia. Tak je to vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Nikto nie je zvedaví na cudzincov tretej kategórie. K nám chodia takí, ktorých sme učili hrať futbal, napríklad z Rakúska. Nie som fanúšik hráča, ktorí si nevie zastaviť loptu, alebo mu ujde pod nohou. Taký musí zahodiť kopačky a skončiť s futbalom. To je iba zabíjanie času. Na ligu nechodím, naposledy som navštívil pred niekoľkými rokmi zápas Slovan – Dukla Banská Bystrica, to bolo ešte na Pasienkoch. Úroveň niektorých vtedajších hráčov sa neoplatí komentovať.“

Slovensko začiatkom budúceho mesiaca čakajú v kvalifikácii ME 2020 dva veľmi dôležité zápasy, najprv 6. septembra v Trnave proti Chorvátsku a 9. septembra v Budapešti proti Maďarsku. ,,Škoda, že sa nehrá na novom Tehelnom poli, na ktorom som ešte stále nebol. Som však rád, že v októbrovom asociačnom termíne Slovensko konečne na Tehelnom poli sa v prípravnom zápase stretne s reprezentáciou Paraguaja. Mal by som teda navštíviť ten stánok, ktorý  toľko chvália. Pochodil som veľa štadiónov, podľa mňa tento je malý pre Slovensko. Keď raz budeme hrať proti Anglicku či Nemecku, kapacita nepostačí takému veľkému záujmu. Slovensko má stále šancu postúpiť na ME. Na Chorvátov musíme vyletieť, keď ich Maďari porazili, musíme to dokázať aj my. A pritom Maďarsko u nás neukázalo vôbec nič.  Nemôžeme hrať tak ustráchane ako Walese, budeme doma a pokiaľ podáme kvalitný výkon, verím, že sa zápas pre nás dobre skončí.“

Jurkemik aj nám pri našej debate zdôraznil, že keď povie pravdu, tak mnohí ľudia sú urazení.  Jeho zásadovosť, disciplína, priamosť, nároky, sa nie vždy stretli s pochopením u hráčov. Ako futbalista behal, jazdil, šmýkal sa po zadku. A to žiadal aj od svojich zverencov. Rovnako má výhrady aj k súčasným ligovým.,,Keď som nedávno od jedného hráča Trnavy počul, že za mesiac odohrali päť zápasov a že sú unavení, tak potom nech idú viete kde! Však to je choré, keby to povedal v novembri, alebo začiatkom decembra na konci jesennej časti, tak by som to pochopil. Tak potom, akú mali letnú prípravu, že sú už unavení? Jeho generácia trénerov počas kondičnej prípravy používala aj medicinbaly na získavanie sily. ,,Na dovolenke som si prečítal knihu o Zinedinovi Zidane a z nej som sa dozvedel, ako tvrdo trénoval počas pôsobenia v Bordeaux, Juventuse a v Reale Madrid.

Rovnako vo svojej knihe legenda Liverpoolu Steven Gerrard opisuje, že len tvrdým tréningom sa dá dostať na vrchol. Videl som, ako trénoval AS Rím na sústredení v Rakúsku. Hráči do kopca behali s pneumatikami, ktoré mali uviazané na chrbte a to preto, aby mali silu v nohách. Rovnako sa na silu využívajú aj medicinbaly. Súčasní hráči padajú ako hniličky a simulujú. V Anglicku by takto nemohli v živote hrať.“

Na ihrisku stále podáva zodpovedné výkony…Najvyššia slovenská súťaž Fortuna liga v porovnaní  s okolitými krajinami zaostáva v pomalšom tempe, celkovej úrovni hry a kondičnej pripravenosti. ,,V zimnej príprave sme tri týždne behali, väčšinou vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch.  A potom sme už pracovali iba s loptami, tréningy striedali zápasy a tak to išlo.  Hráči môžu jedine vtedy podávať špičkové výkony, keď sú perfektne pripravení aj po fyzickej stránke,“ zakončil našu debatu Ladislav Jurkemik, ktorý na ME 1980 v Taliansku prekonal v súboji o bronz nezabudnuteľnou bombou legendárneho Dina Zoffa. Gól, ktorý obletel svet. UEFA vybrala „bronzový“ gól medzi najkrajšie momenty histórie majstrovstiev Európy a dva roky bol ozdobou zvučky spravodajskej relácie Československej televízie Góly – body – sekundy.

Ladislav Jurkemik na fanklubovej akcii v Piešťanoch

OFSFR

Dnes sa krásneho jubilea 60 rokov dožíva aktívny člen fanklubu – Vladimír Strieženec.

Vladimír Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ti srdečne blahoželá a pozdravuje Ťa do slnečného Bulharska.

Vladimír je fanúšikom, ktorého na štadióne neprehliadnete a často vo fanzónach si môžete spomenúť pri pití kvalitného vínka z vlastnej výroby…

• článok o členovi fanklubu sa bude pripravovať v blízkej budúcnosti.
• o živote zo súkromia, ale i futbalového fandenia
• Vladimír napríklad zabezpečoval program v Azerbajdžane

Štokholm ABBA múzeum

Foto: archív OFSFR

V pondelok 5. augusta vo veku 85 rokov zomrel Josef Kadraba, strieborný medailista z futbalových MS 1962 v Čile v drese Československa. Kadraba je člen Klubu ligových kanonierov, v najvyššej súťaži zaznamenal 117 gólov. Za československú reprezentáciu nastúpil 17-krát a zaznamenal deväť presných zásahov. Na úspešnom svetovom šampionáte v Čile sa do listiny strelcov zapísal v semifinále proti Juhoslávii. S futbalom začínal v Rakovníku, v roku 1957 prestúpil z pražskej Sparty do SONP Kladno a v roku 1965 do Slavie Praha. V roku 1967 išiel pracovať do Viedne, odtiaľ sa však po päťročnom legálnom pobyte nevrátil a neskôr ho preto v neprítomnosti odsúdili na dva roky odňatia slobody.

Gratulujeme k 80-tke – Fanklub

Ako si na Kadrabu spomína Jozef Štibrányi, ktorý s ním hral na MS 1962 v Čile? ,,S Kadrabom som sa spoznal ešte predtým, ako sme sa stali v reprezentácii spoluhráčmi. Najprv hrával v Kladne a potom za Slaviu, takže stretávali sme sa v ligových zápasoch. Niekoľko zápasov sme spolu odohrali za ČSSR. Vrcholom bol pre nás najprv postup na MS do Čile a potom neskutočná víťazná cesta až do finále. Bol v základnom kádri, hral aj vo finále proti Brazílii. Najviac sa kamarátil s Tomášom Pospíchalom. Naša čilská partia bola fantastická, všetkých 18 hráčov vedelo hrať výborne futbal. Josef bol výborný chalan, spoločenský typ, pokojný aj vtipný, vedel dávať góly. Najhoršie je na tom, že už veľa kamarátov z Čile odišlo na druhý svet. Prakticky na Slovensku som už jediný hrajúci Čilan, ktorý ešte žije, lebo Titus Buberník na MS nehral. Žiaľ, v Čechách si ma vážia viac ako na Slovensku. Nedávno ma pozvali na medzištátny zápas Česko – Brazília, som v sieni slávy českého futbalu a českého športu.“

Jozef Štribrányi obrátil svoju pozornosť aj na ostro sledovaný kvalifikačný zápas ME 2020 Slovensko – Chorvátsko, ktorý je na programe 6. septembra v Trnave. ,,Zo SFZ mi poslali oznámenie, že sa mám nahlásiť na stretnutie. To je taký problém, aby som dostal doživotný VIP vstup? Ešte horšie je, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie dostal na tento súboj o polovicu lístkov menej. Pritom viacerí jeho členovia by si zaslúžili mať lístky zadarmo za to, koľko zápasov slovenskej reprezentácie navštívili v zahraničí a koľko tisíce eur už minuli na tieto výjazdy. Alebo v najhoršom prípade by mali mať vstupenky prednostne. Žiaľ, tie však dostanú ľudia, ktorí chodia na futbal možno raz za uhorský rok,“ zakončil našu debatu Jozef Štibrányi.

Pre fanklub je to smutná správa…Odišiel ďalší s tých, s kým mal OFSFR priateľský vzťah. Hráč, s ktorým sme  sem tam prehodili zopár slov aj počas roka. Mal veľmi chorú manželku pre ktorú sa obetoval a na  niektoré podujatia nemohol prísť z Viedne. Naposledy sme sa mali stretnúť vo Viedni po tenise, ktorý aj v pokročilom veku rád hrával. Škoda nemohol som a teda aj zopár fanklubových zberateľských kariet zostalo navždy nepodpísaných.  Zostane azda iba pohľadnica, ktorú nám zaslal ako ospravedlnenku za  neúčasť na podujatie Čilanov v Bernolákove 2012. Roman Táborský.

Adolf Scherer – Nimes – Francúzsko

Adolfa Scherera veľmi zarmútila správa o úmrtí Josefa Kadrabu, na druhej strane bol veľmi rád, že sa mohol na chvíľu s nami porozprávať. ,,Kadraba bol odo mňa starší takmer o päť rokov, dal mi viaceré rady do života, veľmi dobre som s ním vychádzal. V reprezentácii sme si výborne rozumeli. Mal dres s číslom 10, ja 8, bol pre mňa vzorom na ihrisku i mimo neho. Samozrejme, najkrajšie spomienky mám na neho na MS v Čile 1962. V prvých zápasoch nehrával, ale potom skvelý tréner Rudolf Vytlačil mu dal príležitosť a Kadraba bol súčasťou základnej zostavy v ťažkých zápasoch proti Maďarsku, Juhoslávii a vo finále proti Brazílii prihral na vedúci gól Masopustovi. Mimochodom, nad Juhoslávio u sme vy hrali 3:1, dal som dva góly a Kadraba jeden. Tento šampionát bol pre nás neskutočný, lebo sme vytvorili fantastickú partiu. Vytlačil bol skutočne trénersky mág, dokonalý psychológ,“ povedal nám Adolf Scherer a potešil nás, že zrejme už na budúci mesiac príde na Slovensko a veľmi rád by sa v Bratislave stretol s fanklubákmi.

Foto: Archív OFSFR

OFSFR – BAYERN#RIVVIS – Audi Cup 2019

od vyslaného redaktora Gabriela Tanušku.

Trochu sme sa zdržali následkom malého nedorozumenia medzi šoférmi a prvými cestujúcimi. Po zastávkach vo Veľkom Orvišti, Piešťanoch, Zelenči a Bratislave Tomášikovej sme vyrazili na cestu cez Českú republiku do prvej zastávky v Holašoviciach, kde sa natáčali aj zábery z filmu Babovřesky. (hlavná časť filmu však v Dobčiciach)

Tam sme dorazili asi o 8.15. Všade všetko pozatvárané, obchody a dvory sa otvárali až o deviatej. Ale v jednom dvore sa dali kúpiť raňajky a káva, čo sa aj využilo a na prehliadku neveľkej typickej českej barokovej dedinky zapísanej v dedičstve UNESCO to stačilo.  Odtiaľ sme už išli do pútnickej dedinky Podsrp, ktorá sa spomína vo filmoch Slunce, seno a…. .

Tam na nás čakal miestny člen cirkevnej rady, ktorý nám sprístupnil kostol a urobil výklad o ňom a o dejinách pútneho miesta.
Potom už nás čakala dlhšia cesta do Nepomuku, rodiska sv. Jána Nepomuckého. Tam sme už prišli už o niečo skôr, takže ešte aj v reštaurácií sme museli chvíľu čakať na objednané menu. Na prehliadku samotného mestečka Nepomuk to nestačilo, rozhliadli sme sa po ňom len z priestranného námestia a neskôr zo Zeleného Hradu. (Zámek Zelená Hora)

Tam sa natáčal film Černí baroni. Milá a ochotná pani sprievodkyňa sa nám snažila ukázať a vysvetliť, čo sa len dalo. V kaplnke, ktorá v čase PTPákov slúžila ako učebňa nám ukázala miesto kde bol namaľovaný Jan Žižka so samopalom i neskôr kanceláriu majora Teraskyho. Vodila nám po izbách, ktoré kedysi bývali vyzdobenými, ale temer všetky niesli ťažké stopy neblahého obdobia kasární pomocných praporov i ruských vojsk. Pani bola veľmi usilovná a museli sme ju trošku skrátiť, aby sme mohli prísť na čas do mesta Rothenburg ob der Tauber v Nemecku, kde sme mali ubytovanie v dvoch hoteloch. Niektorí využili ešte čas na zbežnú obhliadku mesta, aby mohli ostatným poradiť, kam majú ísť a na čo sa zamerať. Iní sa išli najesť a dať si piva z veľkých litrákov a nechať nohám odpočinúť. V noci pršalo a bola obava, či bude môcť byť prehliadka tohoto rozprávkového mestečka, hmýriaceho sa turistami hádam zovšadiaľ , v ktorom sa nakrúcali filmy o Harry Potterovi.
Po obede už nasledovala cesta do Mníchova Allianz Areny na samotný Audi cup. V úmysle sme mali navšíviť aj tréningový campus Bayernu, ale kvôli začínajúcim prázdninám v Bavorsku a dvom zápcham sme boli radi, že sme chytili začiatok prvého zápasu Real – Fenerbahce. Niektorým sa ale ani to nepodarilo. Pani mala väčšiu kabelku a neoblomná kontrolórka pri vstupe ju nepustila, kým ju nedala do úschovne, pred vstupom. Príjemnejšie už ale bolo, že keď sme vstupovali do hľadiska a hľadali svoje miesta, prišiel ťažšie stúpajúcej panej na pomoc stewart, ktorý ju odviedol až na miesto. A to sa zopakovalo aj keď išla cez prestávku na toaletu. V hľadisku bolo veľa ľudí zo Slovenska, Čiech, ale hlavne Turkov. Ani taká masívna podpora ale nestačila na Real. Ten vyhral  5:3 a obsadil tretie miesto. V druhom stretnutí mal Bayern masívnu podporu. Nastúpil ale temer so všetkými rezervistami a Tottenham mal v zostave vačšinu hráčov základnej zostavy. Toto sa odrazilo aj na skóre 2:0 v jeho prospech. V druhom polčase sa karta otočila a Bayern po nasadení svojich es a striedaniach Tottenhami vyrovnal na 2:2 a rozhodovali penalty. Tu bol anglický tím úspešnejší a trofej získal.
Ešte jeden zaujímavý postreh z Areny. V druhom zápase prišli do hľadiska hráči Fenerbahce i Realu a hneď boli cieľom záujmu mnohých fanúškov, ktorí koristili selfíčka a autogramy napriek enormnej snahe usporiadateľov zabrániť im v tom. Návrat k autobusu bol bezproblémový, ako aj odchod. Taktiež cesta naspäť prebehla bez rušivých momentov a domov sme všetci prišli v poriadku a načas.

Foto: Miloš Kopča

OFSFR – Bratislava

Počas prvého augustového piatka oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pod vedením jeho predsedu Romana Táborského zorganizoval ďalšiu parádnu akciu. V známej bratislavskej vinárni u Matyšáka Alexandrovi Vencelovi st. zagratuloval k jeho 75. narodeninám. Toto stretnutie bolo umocnené aj tým, že víťaz PVP z roku 1969, účastník MS 1970 a majster Európy z Belehradu 1976, si so sebou priviedol ďalších viacerých spoluhráčov, všetko skutočné legendy, ale aj veľkých priateľov.
,,Som veľmi rád a nadšený, že medzi nami môžem privítať Alexandra Vencela st. Zároveň k sebe volám Lacka Jurkemika a Rudka Jančeka, aby sme zagratulovali nášmu oslávencovi. Viacerí už, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Ivan Hrdlička, Ján Pivarník a ďalší poznáte, aký máme rituál pri takýchto oslavách. Som veľmi rád, že oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie vám môže touto cestou zagratulovať k významnému jubileu. Skvelé úspechy pána Alexandra Vencela st. netreba predstavovať, každý o nich vie. V mene fanklubu vám želám veľa zdravia, šťastia, božieho požehnania, aby sme sa takto naďalej pri rôznych príležitostiach stretávali,“ povedal Roman Táborský.

,,Ďakujem vám veľmi pekne, som skutočne dojatý, ani neviem k tomu povedať jedno-dve slovíčka. Veľmi si od fanklubu vážim, že mi pripravil takú peknú oslavu a že som sa v celkom dobrom zdraví dožil 75 rokov. Viete, takmer všetci čo sme tu, máme už nejaký vek. Ani neviem, či sme ešte spoluhráči, lebo už ani karty spolu nehrávame, ale v každom prípade si vážim každú chvíľu, keď sa stretneme pri nejakej príležitosti. A dúfam, že nie je to posledný raz, že sme takto spolu,“ vraví Alexander Vencel st. Oslávenec dostal darčekový kôš, od Rudka Jančeka kvalitné víno a fanklubácky šál, ktorý mu odovzdal Peter Špilák. Zároveň sa Alexander Vencel st. stal 800. členom fanklubu.

Čo si myslia o Alexandrovi Vencelovi niektorí jeho spoluhráči? ,,Poznáme sa spolu už od dorastu, odvtedy sme s menšími prestávkam stále spojený so Slovanom. Sme zrejme jeho najdlhšie slúžiacimi hráčmi. Pôsobili sme spolu teda nielen v A-mužstve, ale už aj v mládežníckych kategóriách a po skončení kariéry na trénerských postoch. Na Šaňa Vencela mám iba tie najlepšie spomienky, lebo to bol výborný brankár a tiež skvelý človek,“ hovorí elegantný stredopoliar Ivan Hrdlička, ktorý v Slovane má na starosti prípravku.

Na oslave bol aj Ladislav Jurkemik, bývalý dlhoročný hráč Interu, teda veľký rival Slovana. ,,So Šaňom Vencelom som býval na reprezentačných zrazoch. Väčšinou som na nich bol sám z Interu a keď slovanisti prišli v nepárnom počte, tak sme boli spolu na izbe. Mám na neho dobré spomienky, sme kamaráti, potvrdzuje to tiež, že keď písali o Vencelovi knihu, tak sa mňa na neho pýtali. A aj toto pozvanie na jeho oslavu narodenín o niečom svedčí. Vyhovujeme jeden druhému, lebo sme slušní a korektní ľudia. Proti sebe sme zohrali veľa zápasov, pochytal mi niekoľko pekných striel. Dal som mu však aj niekoľko gólov, napríklad ten prvý v pamätnom zápase o majstra ČSSR v roku 1975, v ktorom Slovan na Pasienkoch pred 30 000 divákmi vyhral nad Interom 4:2. Aj na Tehelnom poli som ho niekoľkokrát prekonal. Bol to však výborný brankár, s tou jeho postavou mu bolo ťažko streliť gól. Som teda rád, že si ma vážia aj ľudia z najväčšej konkurencie,“ vraví niekdajší výborný stopér Ladislav Jurkemik.

,,Šaňo Vencel formoval našu obranu v dobrom aj v zlom. Tento skvelý brankár a človek pristupoval k svojim tréningovým povinnostiam nesmierne zodpovedne a my sme sa od neho učili všetko možné. Stále udržuje kontakty so Slovanom, som veľmi rád, že som bol súčasťou výborného mužstva. Vtedy bola iná doba ako je teraz, zostali nám však na ňu krásne spomienky. Teším sa z nového štadióna na Tehelnom poli a tiež z toho, že súčasné vedenie Slovana nás berie už vážnejšie a máme svoje miesta aj s menom. Vo VIPII sa pravidelne stretávame a debatujeme o futbale,“ myslí si nekompromisný obranca Peter Mutkovič.

,,Na Šaňa Vencela si dobre pamätám, keď k nám do Slovana prišiel. Bol som už vtedy starší kozák, v bráne sa začal striedať s Vildom Schrojfom. Postupne zapadol do klubu a mužstva a stal sa jeho obrovskou súčasťou. Svoje nesporné kvality dlhé roky ukazoval v klube a aj v reprezentácii. Myslím si, že naša generácia urobila veľmi dobré meno Slovanu, považujem ju za najlepšiu v jeho histórii. Chodím na každý ligový zápas, v súčasnom tíme belasých mi chýba oveľa viac odchovancov a Slovákov. Títo súčasní legionári by si za čias trénera Jima Šťastného určite pod jeho vedením nezahrali,“ vraví Ľudovít Cvetler, držiteľ striebornej medaily z OH 1964 a víťaz PVP z roku 1969.

,,Som veľmi rád, že som šesť rokov pôsobil v Slovane. Teší ma tiež, že tu vidím deviatich mušketierov zo slávneho finále PVP proti FC Barcelona. My sme úplne iná škola, ako súčasná, taká stará, ale dobrá. Naša generácia nehovorila do vetra, svoje umenie ukazovala na ihrisku. Alexander Vencel dlhé roky potvrdzoval veľké umenie, patrí mu moje ohromné uznanie. Takisto bol výborný spoločník v kabíne. Zažil som veľa brankárov, aj takých, ktorí tomu druhému nepomohli. Naopak, Šaňo aj v pozícii prvého gólmana bol vždy nápomocný svojim náhradníkom. Pôsobil na nich ako nejaký učiteľ, nebál sa o svoje miesto, je to férový a čestný človek,“ hovorí Ján Pivarník, majster Európy z roku 1976.

,,Na ,,Šaňa“ Vencela mám výborné spomienky, hrávať s ním bola pasia. Z brány nás skvele dirigoval, hoci niekedy sme sa aj hecovali. Vždy sme išli do zápasu vyhrať a aj preto sme žali úspechy na domácej a medzinárodnej scéne. Okrem zisku PVP sme vyhrali Československý pohár a v roku 1970 sme sa stali aj majstri ČSSR. Som veľmi rád, že som mal šťastie na výborných brankárov. Prvým bol Vildo Schrojf, s ktorým som začal hrávať po príchode do Slovana a druhým bol Šaňo. Takže bola to pre mňa česť, že v bráne boli takí velikáni,“ spomína pravý obranca Jozef Fillo.

,,Keď sme s bratom prišli do Slovana, tak sme Šaňovi na začiatku vykali. A to aj napriek malému vekovému rozdielu. Postupne sme si sadli a zažili sme spolu veľa veselých príhod. Aj sme mu niečo vyviedli, ale nikdy sa neurazil. Vždy bol rodinný typ, je to príjemný a fajn človek. Patril medzi najlepších brankárov československej histórie, akurát mal smolu, že práve v jeho dobre chytal Ivo Viktor. Rád som sa pozeral na jeho brankársky štýl, vždy mi imponoval,“ vracia sa k spomienkam Jozef Čapkovič. Mimochodom, je jediným slovenským futbalistom, ktorý bol priamym aktérom pri zisku titulu majstra Európy aj Pohára víťazov pohárov.

Na oslave sa zúčastnili Alexander Vencel st., Jozef Vengloš, Juraj Vengloš, Ľudovít Cvetler, Peter Mutkovič, Ján Čapkovič, Jozef Čapkovič, Ľudovít Zlocha, Bohumil Bizoň, Ján Beniak, Ladislav Jurkemik, Ján Pivarník, Jozef Filo s manželkou, Ivan Hrdlička, Michal Sokol, za fanklub to boli Roman Táborský, Peter Špilák, Milan Valko a Milan Kubica.
Alexandra Vencela st. celý život sprevádzala pokora a skromnosť, mnohí súčasní hráči by si od neho mali zobrať príklad.

OFSFR – ďakuje všetkým členom fanklubu, ktorí podporili nezištne … –  za možnosť zorganizovať uvedené podujatie. Venované legandám futbalu  na Slovensku.

Foto: Milan Valko

OFSFR – Bratislava

V bratislavskej Redute za účasti osobností mnohých futbalových legiend a na pozvanie vydavateľa Júliusa Šefčíka sa uskutočnil krst knihy autora Mojmíra Staška – Jastrabi z Tehelného poľa. Prišli všetci účastníci mužstva víťazov z PVP, až na Alexandra Horvátha. Zároveň prišli kamaráti zo Spartaka Trnava, čo bolo viac – krát spomenuté. Na ihrisku išlo o život, ale mimo neho si mali čo povedať a boli priatelia. Rok 1969 bol neuveriteľne úspešný a zrejme sa už ani nikdy nezopakuje, čo sa týka klubových úspechov.

moderátor a vydavateľ

Program moderoval Ľuboš Hlavena a krstných otcov knihy Karola Dobiaša a Alexandra Vencela sa nezabudol spýtať na krásne emotívne pocity.

legendy z Bazileja

Po krste knihy nasledovala autogramiáda pre prítomných. Podujatie bolo organizované pre úzky okruh rodinných  priateľov hráčov a pozvaných vydavateľa. O to viac nás potešilo členov Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozvanie medzi tvorcov najúžasnejších úspechov nášho futbalu na klubovej úrovni…

faklubáci

Na podujatí boli k dispozícií k fotografovaniu veľmi cenné zberateľské kúsky z finále FC Barcelona – ŠK Slovan Bratislava…

Vlajky, dres zo zápasu Alexandra Vencela, lopta z finále, zlatá medaila, hodinky…

artefakty s nevyčísliteľnou hodnotou

podpisy

Foto: Eleonóra Szombatová

Bratislava – OFSFR

Vstupenky na kvalifikačný zápas Maďarsko – Slovensko v Budapešti budú v cene 17€ – sektor pre hostí.

K nákupu vstupeniek bude nutné doložiť konkrétne údaje a dodržiavať pokyny SFZ. (Meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto narodenia – všetky potrebné informácie budú k dispozícií na stránke SFZ)

Pre členov fanklubu bude interná komunikácia ku kúpe vstupeniek a zájazdom na spomínané stretnutie. Zájazdy pôjdu z rôznych smerov a budú podmienené pravidlami fanklubu s dôrazom na bezpečnosť a organizované iba pre členov.

Na podujatie nebude zrejme pripravovaný žiaden sprievodný program.

Predpokladá sa náklad pre fanúšika cca 50€ – Doprava, vstupenka, prípadná fanúšikovská výbava v podobe slovenských vlajok.

Termín zápasu 09/09/2019 20:45 hod.

Foto: archív OFSFR 50 Goňo

OFSFR – Veľké Orvište

Program výletu pre fanklubákov FC Bayern a OFSFR.

30.07.2019

Holašovice – pamiatka Unesco – selské baroko / Film Babovřesky.

Podsrp – Podnetom ku vzniku pútnického miesta bol  nález sochy Panny , ktorá stávala na strakonickom moste a ktorú pri povodni v roku 1718  strhla voda. Roľník, ktorý sochu našiel, ju postavil na svojom poli a  vyhotovil prístrešok.
Ihneď začali putovať veriaci z širokého okolia, ktorí u Panny Márie hľadali pomoc. V roku 1749 postavili kaplnku a v roku 1766 pre veľký nápor pútnikov musela byť rozšírená. Film Slunce, Seno…Panenko Marie Podsrpenská vidíš to?

Zámok Zelená hora. Postavený v trinástom storočí na mieste bývalého kostola. Hrad patrí k veľmi významným pamiatkam histórie i keď v súčasnosti sa o jeho zlepšenie stavu stará obec Klášter. Zámok už významne stratil zo svojho interiéru a prehliadky sú iba na vyžiadanie. Kedysi na ňom bola uchovávaná česká Svätováclavská koruna a má veľa historických zaujímavostí a jednou z nich je aj pobyt technického práporu… Film Černí baróni.

31.07.2019

Rothenburg ob der Tauber  – historické bavorské mesto na populárnej Romantickej ceste. Film Harry Potter.

Audi Cup 2019 / Campus FC Bayern Mníchov

/FC Bayern Mníchov, Real Madrid, Tottenham Hotspur, Fenerbahce Istambul/

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklub má vo svojich radoch veľa manželských párov. Mnohé sú s dlhoročnou skúsenosťou a praxou… Na sviatok Cyrila a Metoda sa vo Veľkom Orvišti v kostole Nanebovzatia Panny Márie sa odhodlali na spoločný život a s prísľubom žiť spolu, ale i s futbalom na celý život Adam Doktor z Veľkého Orvišťa a Jarmila Slováková z Trnavy.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v mene jej členov srdečne gratuluje a praje veľa krásnych spoločných chvíľ a veľa úspešných futbalových zážitkov a víťazstiev v rodinnom živote. Rodina Doktorová je futbalovo naladená a predovšetkým mama Eva ide všade kde futbal prináša radosť…od dedinského, reprezentačného, alebo svetového klubového.

Fanklub venuje aspoň malú pozornosť v podobe dvoch vstupeniek podľa ich výberu na zápas našej  reprezentácie…

V pondelok 1. júla sa Nitran Ján Fülöp, ktorý zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí, dožil významného životného jubilea 70 rokov. Klubom jeho srdca je FC Nitra, ale uplatnil sa aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie.

Ján Fülöp od rannej mladosti v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde hrali krajskú súťaž. Vojenčinu absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej napríklad urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov.

Hneď po vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie v roku 2010 sa stal jeho členom. V tomto združení je aj jeho syn i vnuk, s nimi tiež navštevuje stretnutia našej reprezentácie. S manželkou bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne im za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Takže zhrnuté a podčiarknuté, Ján Fülöp navštívil veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním naďalej stále stretávali na futbalových ihriskách a zápasoch slovenskej reprezentácie.

OFSFR – Trnava

Oznam pre členov Oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Kvalifikačný zápas Slovensko – Chorvátsko 06.09.2019 20:45 hod. Piatok.

Prednostné objednávanie vstupeniek pre členov je možné do 15.07.2019. Od 01.08.2019 začína on-line predaj.

objednávky: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

1.kategória 52€ podľa potreby pre osobnosti cca 10-20 vstupeniek

2. kategória 28€ – sektor 3  – 491 miest (dohoda SFZ – Fanklub Kováčik, Táborský, Trnovský)

Fanzóna – hostia zo Slovenska aj Chorvátska

Zápas je vyhlásený ako rizikový – vstupenky sú teda na meno a bude prebiehať pri vstupe na štadión kontrola dokladu totožnosti.

Platba podľa pokynov fanklubu.

OFSFR – Baku

Azerbajdžan a Baku majú čo ponúknuť. História, ale aj súčasnosť majú čím očariť turistov a po rozpade ZSSR nabrala krajina v mnohom pozitívny smer a vlastnú tvár a to nielen ekonomicky.

Fanklub ďakuje všetkým, ktorí sa akýkoľvek spôsobom pričinili o bohatý program, alebo aj prišli na futbalový zápas a bolo nás vidieť aj počuť…

Krásne mesto – parky, fontány, múzeá, architektúra …Našli sme tu aj Slovákov. Mohli sme si zahrať futbal u Saleziánov.

Výlet do vinárskych závodov a celý pondelkový program – organizoval Vladimír Strieženec

Slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili v azerbajdžanskom Baku nad domácim národným tímom 5:1 v utorňajšom dueli kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy. V tabuľke E-skupiny tak majú po troch stretnutiach na konte šesť bodov a priaznivé skóre 7:2.
Mužstvo trénera Pavla Hapala položilo základy víťazstva v Bakcell Arene už v úvodnom dejstve, v ktorom strelilo domácim tri góly. Všetky zásahy Slovákov do prestávky padli po strelách spoza šestnástky. V 8. min otvoril skóre Stanislav Lobotka, v 27. min parádne zrealizoval priamy kop Juraj Kucka a aj keď azerbajdžanský kanonier Ramiľ Šejdajev v 29. min znížil, v 30. min pridal ďalšiu „trefu“ hostí Marek Hamšík. Kapitán tímu SR sa presadil ešte raz, v 57. min pridal štvrtý gól slovenského mužstva. Hamšík strelil 23. a 24. gól v najcennejšom drese. Dostihol a následne aj prekonal doterajšieho rekordéra Róberta Vitteka. Piaty gól hostí zaznamenal v 85. min premiérovým gólom v národnom mužstve Dávid Hancko.
Slováci triumfovali „vonku“ po dvoch rokoch a jednom dni. Predtým dosiahli víťazstvo na ihrisku súpera ešte 10. júna 2017, keď v dueli kvalifikácie MS 2018 vyhrali v litovskom Vilniuse (2:1). Medzitým nastúpili Slováci mimo svojej pôdy v ôsmich dueloch, z toho až sedemkrát prehrali. Reprezentačný tím spod Tatier sa najbližšie predstaví v septembrovom asociačnom termíne, keď odohrá ďalšie dve kvalifikačné stretnutia – doma proti Chorvátsku a v Maďarsku.

Povedali po zápase
Pavel Hapal, tréner SR: ,,Samozrejme, výkon bol výborný. Od začiatku sme vstúpili dobre, hoci domáci znížili, v druhom polčase sme pridali ďalšie góly, takže spokojnosť. Na Marekovi Hamšíkovi aj na celej stredovej trojici bola od začiatku zrazu vidno obrovská vôľa a chuť. Očakávali sme komplikovaný zápas, išlo to ľahšie vďaka dobrému výkonu. Väčšinu týchto chlapcov som trénoval v dvadsaťjednotke, potvrdzujú, že sú dravci a chcú reprezentovať Slovensko.“
Marek Hamšík, autor dvoch gólov: ,,Je to krásne, veľmi si to cením a veľmi ma to teší. Dvadsaťštyri gólov v reprezentácii je niečo úžasné, ani som o tom nesníval. Podarilo sa mi to v dôležitom zápase. Uľahčili sme si to výborným výkonom. Veľmi som sa tešil na tento zápas a som rád, že mi to tam padlo. Tieto tri body sa budú počítať.“
Stanislav Lobotka, autor gólu: ,,Videl som, že tam je otvorený priestor, našťastie to tam padlo. V prvom momente po skórovaní som nevedel, čo mám robiť, lebo nedávam príliš veľa gólov. Domáci hráči boli nepríjemní, po štvrtom góle sme si to už ukontrolovali.“
Dávid Hancko, autor gólu: ,,Môj gól je bonus na našom peknom víťazstve. Skóroval som, ale tento zásah mi pekne vypracovali ďalší chlapci – Robo Mak s Ondrom Dudom. V septembri môžeme pokračovať a dúfajme, že proti Chorvátsku a Maďarsku získame ďalšie body.“
Futbalisti Maďarska zdolali v druhom utorňajšom stretnutí „slovenskej“ E-skupiny kvalifikácie EURO 2020 Wales 1:0. O výsledku rozhodol v 81. minúte Mate Patkai.
4. kolo kvalifikácie EURO 2020:
E-skupina
Baku
Azerbajdžan – Slovensko 1:5 (1:3). Góly: 29. Šejdajev – 30. a 57. Hamšík, 8. Lobotka, 27. Kucka, 85. Hancko. ŽK: Krivocjuk (Azerbajdžan). Rozhodovali: Beaton – Mulvanny, Carr (všetci Škót.), 9000 divákov.
Azerbajdžan: Agajev – Medvedev, Husejnov, Krivocjuk, Rahimov – Richard Almeida, Garajev, Ejubov (79. Machmudov) – Abdullajev (89. Renat Dadašov), Šejdajev, Ramazanov (61. Emreli)
Slovensko: Dúbravka – Pekarík, Vavro, Škriniar, Hancko – Kucka, Lobotka (84. Greguš), Hamšík (86. Haraslín) – Rusnák, Boženík (71. Duda), Mak

tabuľka E-skupiny:
1. SLOVENSKO 3 2 0 1 7:2 6
2. Maďarsko 3 2 0 1 5:4 6
3. Chorvátsko 3 2 0 1 5:4 6
4. Wales 2 1 0 1 2:2 3
5. Azerbajdžan 3 0 0 3 3:10 0

OFSFR – Baku

08/06/2019 sobota 20:30 Bakcell Arena Azerbajdžan – Maďarsko

09/06/2019 nedeľa 11:00 sv. omša v SVK komunite v Baku a prehliadka ihriska na zápas. Informačné stretnutia k výletom a programu. 20:00 hod  Bakcell Arena – otvorený tréning mužstva pre verejnosť.

10/06/2019 pondelok 09:00 hod  celodenný výlet – prehliadka Baku a vínna cesta.

11/06/2019 dopoludnia futbalový zápas fanúšikov AZE – SVK (Saleziáni) – popoludní prehliadka štadiónov v Baku – dobrovoľný program / 20:30 Bakcell Arena – Azerbajdžan – Slovensko

Suveníry k zápasu: odznaky a tričká – limitová edícia.

OFSFR – Trnava

Predzápasová fanzóna so slovnými príspevkami sa uskutoční na obvyklom mieste a začiatkom od 18.00 hod. Hostia Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt…

Suveníry – Odznak k zápasu a cenné zberateľské karty s podpisom Vojtech Masný, Alexander Horváth a Jozef Masopust zo série MS 1962. V prípade záujmu Jozef Štibrányi osobná autogramiáda.

Foto: Fanklub SVK Maskot Ďury / Hapal

Trio niekdajších dlhoročných slovenských reprezentantov Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec si definitívne poslednýkrát oblečie na seba dres národného mužstva v októbrovom asociačnom termíne.

V ňom Slováci nastúpia doma proti Walesanom v dueli E-skupiny kvalifikácie o postup na ME 2020 (hrá sa 10. októbra, pozn.) a následne aj v jednom prípravnom zápase. Prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik pred niekoľkými mesiacmi avizoval, že to bude súper zvučného mena. Následne sa v médiách objavila neoficiálna správa, že by to mohol byť Uruguaj.

,,Ešte neviem, či to bude Uruguaj. Na tento termín zatiaľ súpera nemáme. Stále je to v riešení, ale verím, že sa to v blízkom čase uzavrie. V tom prípravnom zápase po kvalifikačnom dueli s Walesom by sa mali rozlúčiť všetky traja hráči – Martin Škrtel, Tomáš Hubočan a Adam Nemec. Už som s nimi telefonoval a dohodli sa. Prejavili túžbu rozlúčiť sa z ihriska, takže týmto spôsobom im vyjdeme v ústrety,“ povedal kouč reprezentácie SR Pavel Hapal.

Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal nominoval 29 hráčov na medzištátny prípravný zápas proti Jordánsku (7. júna v Trnave) a duel E-skupiny kvalifikácie o postup na budúcoročné majstrovstvá Európy s Azerbajdžanom (11. júna v Baku).

V tíme 49-ročného rodáka z českého Kroměříža nechýbajú dlhoročné opory – stredopoliari Marek Hamšík a Juraj Kucka či obranca Peter Pekarík. Súčasťou nominácie sú aj ďalší stabilní členovia slovenského mužstva – brankár Martin Dúbravka, stopér Milan Škriniar, defenzívny záložník Stanislav Lobotka či ofenzívne esá Ondrej Duda, Albert Rusnák a Róbert Mak.

Do Hapalovho menoslovu prenikol aj László Bénes – kmeňový hráč nemeckej Borussie Mönchengladbach, ktorý na jar hosťoval v Holsteine Kiel, ďalej Róbert Boženík z MŠK Žilina aj Lukáš Haraslín z poľskej Lechie Gdansk.

,,Urobili sme širšiu nomináciu, lebo prípravný duel je blízko kvalifikačnému. Tento model využil aj Wales, čaká na nás cestovanie a v Azerbajdžane bude veľmi teplo. Chceme hráčov pošetriť a nachystať ich predovšetkým na kvalifikačný zápas. Zatiaľ nechcem hovoriť, koho vyradíme, možno nás niekto prekvapí v prípravnom súboji a rozhodneme sa pre niekoho, s kým teraz nepočítame v hlave.“

Na zverencov českého kouča čakajú reprezentačné povinnosti po skončení klubového ročníka. ,,Najdôležitejšia úloha pre celý realizačný tím bude motivovať hráčov, aby si predĺžili sezónu. Niekto odohral viac, niekto menej, je potrebné udržať ich v príprave, aby boli najmä v hlavách stopercentne nachystaní na zápas s Azerbajdžanom,“ zdôraznil Hapal. Zraz jeho mužstva je na programe v nedeľu 2. júna o 15.00 h v Šamoríne.

Slováci majú v kvalifikačnej skupine po dvoch zápasoch na konte tri body, doma zdolali Maďarsko 2:0 a na pôde Walesu prehrali 0:1. Azerbajdžan vo svojom jedinom doterajšom vystúpení podľahol v Chorvátsku 1:2.

Hapal sa tiež pristavil aj konkrétnejšie pri voľbe niektorých nominovaných. ,,Greif odchytal vynikajúcu sezónu a zaslúžil si pozvánku. Po konzultácii s trénermi brankárov sme sa rozhodli, že ho nominujeme. Boženík má za sebou tiež veľmi slušnú sezónu. Včera maturoval, dúfajme, že dobre, a bude dobre pripravený. Niňaj začal hrať pravidelne holandskú Eredivisie, máme z neho dobrý pocit. Poznáme ho aj z ‚dvadsaťjednotky‘. Bénes v Kieli nehrával na svojom poste, ale trochu skraja. Myslím si však, že môže byť platný člen kádra. Rovnako tak Lukáš Haraslín z Lechie Gdansk. Z nominácie pre zdravotné dôvody vypadol Ďuriš. V najbližších dňoch podstúpi operáciu členka . Preto je tu Samo Mráz, ktorého vnímame ako perspektívneho hráča. Plánujeme ho nasadiť hlavne v zápase s Jordánskom,“ poznamenal Pavel Hapal, ktorého trošku mrzí, že niektorí hráči nemajú v kluboch požadovanú zápasovú prax.

nominácia SR:

brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Matúš Kozáčik (Viktoria Plzeň), Marek Rodák (Rotherham United), Dominik Greif (ŠK Slovan Bratislava)

obrancovia: Peter Pekarík (Hertha Berlín), Ľubomír Šatka (FC DAC 1904 Dunajská Streda), Milan Škriniar (Inter Miláno), Denis Vavro (FC Kodaň), Lukáš Štetina (Sparta Praha), Branislav Niňaj (Fortuna Sittard), Dávid Hancko (ACF Fiorentina), Róbert Mazáň (FC Benátky)

stredopoliari: Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň), Ján Greguš (Minnesota United), Juraj Kucka (Parma Calcio), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), Marek Hamšík (Ta-lien I-fang), László Bénes (Holstein Kiel), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Martin Chrien (CD Santa Clara), Albert Rusnák (Real Salt Lake), Róbert Mak (Zenit Petrohrad), Jaroslav Mihalík (MŠK Žilina), Miroslav Stoch (Slavia Praha), Lukáš Haraslín (Lechia Gdansk)

útočníci: Pavol Šafranko (Dundee United), Samuel Mráz (FC Crotone), Róbert Boženík (MŠK Žilina)

Róbert Vittek, člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, legenda bratislavského i slovenského futbalu a jedna z najväčších osobností Slovana v jeho novodobej histórii nastúpila do posledného ligového duelu proti Seredi s cieľom vsietiť stý gól v belasom drese.

Najlepší strelec v histórii slovenskej reprezentácie sa za pätnásť minút dostal do jednej nádejnej šance, ktorú však nepremenil. Po zápase zdvihol nad hlavu majstrovskú trofej a zablahoželal spoluhráčom. ,,Odmalička som hrával za Slovan, veľa ľudí prišlo na štadión len kvôli mne, čo si ohromne vážim. No každopádne, reakcie boli na ľuďoch, nie na mne. Priznávam, trošku som bol nervóznejší. Mal som tu najbližších, na ktorých mi záleží a nechcel som ich sklamať. Bolo to však krásne, už od nástupu. Som vďačný všetkým fanúšikom Slovana. Za tých dvadsať rokov som mal veľa zážitkov, ktoré mi nik nezoberie a toto bude jeden z highligh tov. Tak tiež sa chcem poďakovať vedeniu, že prišlo s tak krásnou myšlienkou a splnili mi môj posledný sen,“ vraví R. Vittek.

Verí, že zostane pri športe a pri futbale. Tiež by si želal, aby naposledy uzavrel aj reprezentačnú kapitolu. ,,Som trochu sklamaný, že na mňa tak trochu pozabudli. Nechcem, aby to znelo namyslene, ale v národnom tíme som dlhé roky pôsobil a vždy som sa snažil odviesť maximum. Už len na základe toho som rozmýšľal, že by som spravil rozlúčku s reprezentáciou na exhibičnej úrovni,“ zdôraznil ešte R. Vittek.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Róbertovi Vittekovi želá aj po skončení skvelej kariéry veľa úspechov, či už na poli športovom, alebo v inej oblasti života.

V pondelok podvečer sa na bratislavskom Tehelnom uskutočnila milá slávnosť. V exhibičnom stretnutí si zahrali niekdajší slovenskí futbaloví reprezentanti do 21 rokov, ktorí sa pred dvomi desaťročiami pod vedením trénera Dušana Radolského postarali o dovtedy najvýraznejší reprezentačný úspech v ére samostatnosti.

V spomenutom roku 1999 mužstvo spomenutého kormidelníka Radolského postúpilo na kontinentálny šampionát „dvadsaťjednotiek“, ktorý sa napokon v júni 2000 uskutočnil na Slovensku.

,,Na ME vtedy postupovalo iba osem mužstiev. Najprv sme vyhrali našu kvalifikačnú skupinu a na záverečný turnaj sme sa dostali po zvládnutej baráži proti Rusom. Ako tréner som mal šťastie na túto generáciu hráčov. Prakticky všetci hráči boli z našej prvej alebo druhej ligy a aj toto na tom všetkom bolo úžasné, že to takto dokázali zvládnuť,“ poznamenal Dušan Radolský, dnes už 68-ročný rodák z Trnavy a člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Jeho pozvanie prijali vtedajší kapitán Juraj Czinege, Ján Mucha, Kamil Čontofalský, Vratislav Greško, Karol Kisel, Szilárd Németh, Miroslav Barčík, Martin Petráš, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor či Pavol Sedlák: ,,Bolo to, ako keby som bol naozaj tréner na lavičke. Keď sme rozposlali nominácie, zvonil mi telefón ako pred dvadsiatimi rokmi. Vrátil som sa do pekných čias. Som veľmi rád, že sme to zorganizovali, aj keď neprišli všetci. Marek Mintál sa ospravedlnil pre pracovné povinnosti, nezabudli sme na Mariána Čišovského. Nemáme informácie o Petrovi Babničovi, čo ma veľmi mrzí.“

Na majstrovstvách Európy postúpili Slováci do boja o tretie miesto, v ktorom síce prehrali so Španielskom, ale umiestnením medzi najlepšou štvorkou si vyslúžili historickú olympijskú miestenku. Účasť v Sydney však poznačila absencia viacerých opôr, Németha s Babničom neuvoľnil Inter Bratislava, Meszároša a Sedláka nepustil bratislavský Slovan. Greško si odpykával trest za červenú kartu zo súboja so Španielskom. „Bola eufória, keď sme postúpili na OH, no potom nastali obrovské problémy s nomináciou. Európska futbalová únia neprispôsobila termíny, museli sme rešpektovať, že bola kvalifikácia áčka, ale myslím si, že málokedy sa stane, aby mužstvo prišlo o polovicu hráčov. Prednosť dostali kluby a seniorská reprezentácia. Moje spomienky na toto obdobie sú krásne, ale ten záver to pokazil,“ dodal Radolský. Pod jeho vedením skončilo Slovensko v Austrálii na poslednej pozícii v základnej skupine, kde prehralo s Brazíliou a Japonskom a získalo tri body za víťazstvo nad Juhoafrickou republikou.

Zostavy:

Modrý tím: Ján Mucha, Andrej Šupka, Miloš Krško, Vratislav Greško, Peter Lérant, Stanislav Turza, Karol Kisel, Szilárd Németh, Juraj Czinege, Miroslav Barčík, Kamil Čontofalský

Biely tím: Peter Bartalský, Ivan Bartoš, Martin Laurinc, Michal Hanek, Radoslav Kráľ, Martin Petráš, Martin Vyskoč, Andrej Porázik, Ľubomír Meszároš, Ján Šlahor, Pavol Sedlák

ŠK Slovan Bratislava si v utorok 21. mája 2019 pripomenie 50. výročie najväčšieho úspechu slovenského, resp. bývalého československého klubového futbalu. „Belasí“ 21. mája 1969 v Bazileji na Štadióne sv. Jakuba vo finále dnes už neexistujúceho Pohára víťazov pohárov (PVP) zvíťazili nad FC Barcelona 3:2 a ako doteraz jediný klub zo Slovenska i z bývalého Československa vyhrali jednu z troch európskych klubových súťaží.

FC Barcelona – Slovan Bratislava

Najväčší úspech Slovana, ktorý v tomto roku oslavuje 100. rokov existencie a viaceré jeho osobnosti sú členmi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, sa zrodil vďaka trénerovi Michalovi Vičanovi. Ten viedol vo švajčiarskom meste vtedy 17 hráčov v zložení A. Vencel – bratia Ján a Ľudovít Zlochovci, dvojičky Ján a Jozef Čapkovičovci, V. Hrivnák, J. Fillo, P. Mutkovič, A. Horváth, I. Hrdlička, Ľ. Cvetler, L. Móder, K. Jokl, B. Bizoň, J. Határ, J. Hlavenka i náhradný brankár J. Kontír. Finalistom pomohli najmä v lige trochu šetriť sily M. Sokol v piatich zápasoch a vo viacerých aj Ján Popluhár, ktorý práve pred finále odchádzal na takmer dva roky do Olympique Lyon.

Gól Ján Čapkovič

Súperom „belasých“, ktorí nastúpili na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji tentoraz v bielych dresoch, bola vo finále PVP slávna Barcelona. Finálovým dňom bol 21. máj 1969, pričom Slovan pod vedením holandského arbitra Van Ravensena pred 22 000 divákmi vyhral zápas 3:2. Na góly Cvetlera, Hrivnáka a Jána Čapkoviča odpovedali z katalánskeho veľkoklubu už len Zaldua a Rexach.

,,V samotnom zápase bol futbalový prejav Barcelony elegantnejší, no slovanisti boli oveľa rýchlejší a agresívnejší. Bazilejské finále vtedy značne prevýšilo očakávania nielen európskych expertov, ktorých sedelo na štadióne neúrekom. Najviac sa na stránkach európskej tlače vyzdvihoval fakt, že fináloví súperi hrali otvorene. Milióny divákov pri obrazovkách videli dramatické stretnutie plné zvratov. Bol to skutočne triumf, ktorý neprekonalo doteraz žiadne československé ani slovenské mužstvo. Na tie roky a na to belasé mužstvo nikdy nemožno zabudnúť.

Alexander Horváth s trofejou

O jeho kvalitách svedčí aj fakt, že o rok neskôr pretrhlo úspešnú sériu Trnavy a po troch druhých miestach získalo titul majstra Československa,“ povedal športový historik Jozef Kšiňan, ktorý nezabudol ani na slová vtedajšieho šéfa UEFA G. Wiederkehra po finále v Baziliji: ,,Ďakujem vašim chlapcom za tento krásny zážitok. Na finále Slovan – Barcelona sa bude dlho spomínať. Je to predsa krásne, keď človek aj vo veľkom zápase vidí päť gólov. Pohár patrí Slovanu právom.“

Minulý mesiac v komplexe x-bionic v Šamoríne sa na vyhlásení 26. ročníka ankety denníka Pravda, na ktorej po 17. raz participoval aj Slovenský futbalový zväz (SFZ), Najlepší futbalista Slovenska za rok 2018 zúčastnilo aj niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Medzi nimi boli aj Petra Zsigrayová a Jozef Krutý, ktorých na toto vyhlásenie vyžreboval Ondrej Trnovský. Obidvoch fanklubákov sme oslovili a položili sme ich päť rovnakých otázok.

1. Ako sa vám páčilo na vyhlásení ankety Futbalista roka 2018?
2. Čo si myslíte o rekordnom ôsmom prvenstve Mareka Hamšíka?
3. Ktorého slovenského hráča najviac uznávate a prečo?
4. Aký je váš vzťah k slovenskej reprezentácii a koľko jej zápasov na vlastné oči ste videli?
5. Kvalifikácia našej E-skupiny na ME 2020 sa zatiaľ veľmi zaujímavo vyvíja, kto podľa vás nakoniec postúpi na EURO?

PETRA ZSIGRAY:
1. Bol to pre mňa veľký zážitok, na ktorý budem dlho rada spomínať. Vidieť najlepších slovenských futbalistov bola pre mňa veľká vec. Celkové čaro vyhlásenia dodalo aj krásne prostredie v komplexe x-bionic v Šamoríne. Na živom prenose som bola prvý raz, takže sa bolo stále kam a na čo pozerať, jednoducho som si toto vyhlásenie poriadne užila.
2. Marek je v mojich očiach veľký futbalista a človek. U mňa rezonujú nielen jeho fantastické výkony na trávniku, ale aj jeho pokora. A tieto dva atribúty by podľa mňa mal mať skutočný víťaz.
3. Budem sa opakovať a nebudem svojou odpoveďou zaujímavá, ale je to Marek Hamšík. Prečo? Mne ako žene je veľmi sympatické, ak má muž, obzvlášť futbalista, také životné hodnoty, ako Marek. V dnešnej dobe sa to totiž veľmi nenosí – rodina a deti. Nehovorím, že iní futbalisti tieto životné hodnoty nemajú, ale v tomto smere je pre mňa na prvom mieste Marek.
4. Môj manžel je veľký športový nadšenec, vďaka nemu mi neujdú zápasy našej reprezentácie, či slovenskej ligy. Pokiaľ sa dá, tak na stretnutia chodievame spolu, hlavne doma. Boli sme za našou reprezentáciou aj na ME 2016 vo Francúzsku. Okrem iného radi si pozrieme v zahraničí aj zápasy iných mužstiev, ako napríklad Chorvátov, Nemcov, či Portugalčanov.
5. Jednoznačne verím Slovensku, postúpime na ME 2020 buď spolu s Walesm, alebo s Chorvátskom. Rada sa však nechám prekvapiť, môže sa to ešte zvrtnúť, lebo kvalifikácia je stále iba na začiatku.

Petra Zsigray s manželom. (Futbalista roka 2018)

JOZEF KRUTÝ:
1. Najviac ma na vyhlásení upútalo príjemné prostredie a atmosféra. Bola to skutočne veľmi pekná slávnosť.
2. Marek Hamšík vyhral túto anketu už ôsmy raz a zapísal sa tak veľkými písmenami do histórie slovenského futbalu. V súčasnosti lepšieho hráča nemáme.
3. Veľmi sa mi páči brankár Martin Dúbravka, ktorý sa okamžite presadil v drese Newcastle United v takej náročnej súťaži, ako je anglická Premier League. Obdivujem jeho cieľavedomosť a talent.
4. Som Slovák, preto sa hrdo hlásim k našej reprezentácii. Futbal ma veľmi baví, neviem presne koľko zápasov Slovenska som videl, ale bolo ich skutočne veľa.
5. Naša kvalifikačná skupina sa ešte iba rozbehla, ale už úvodné zápasy naznačili, že bude zrejme extrémne vyrovnaná. Verím, že postup na EURO 2020 si vybojuje Slovensko a Chorvátsko.

Jozef Krutý na ceste za reprezentáciou…Wales.(prvý zľava)

Bath – OFSFR

Mesto, ktoré treba vidieť. Dnes má okolo 100.000 obyvateľov.

Rimania postavili kúpele, ktoré boli takmer zabudnuté.

Tri horúce pramene – kúpajúce sa prasce v horúcom blate…mali krajšiu kožu…tak vyskúšali aj ľudia a vyliečili sa z kožných neduhov.

Prvé mesto s plánovanou výstavbou…

Divadlo – premiéra dobrých diel začínajú buď v meste Bath, alebo v Londýne.

Fanklubáci…

Bath Abbey – anjeli na rebríku do neba…

Foto: Anton Holiencin

Cardiff – OFSFR

Od Tatier k Dunaju boli v zastúpení fanúšikovia zo Slovenska v kostole sv. Petra v Cardiffe. Časť z nich však žije dlhodobo vo Walese. Pospomínali na predošlé úspešné vystúpenie v Cardiffe – kde bolo 5-6 tisíc divákov zo Slovenska. Tentokrát sa očakáva asi iba polovica podporovateľov Slovákov…Prečo? Jednoducho už práca nie je tak pre Slovákov vo Walese zaujímavá ako v dobe silnej domácej libry…

Niektorí obetovali 35 Eur do nášho sektoru, namiesto 10 a 5 libier v sektore Walesu s deťmi. Verili v dobrý výsledok aj keď už s neporovnateľne kvalitnejším súperom ako pred rokmi. Vtedy to boli hráči 3-4 anglickej ligy…dnes hráči Premier league, alebo Champioschip…

Pre pamätníkov…V Cardiffe na Millennium stadium znel prvýkrát zborovo „Macejko“ v podaní fanúšikov zo Slovenska…

Slovenskí futbaloví reprezentanti vstúpili do kvalifikácie o postup na ME 2020 víťazne. Vo štvrtkovom zápase triumfovali na trnavskom Štadióne Antona Malatinského nad Maďarmi 2:0 a v E-skupine si pripísali do tabuľky prvé tri body. Skóre stretnutia otvoril v 42. min Ondrej Duda, triumf zverencov trénera Pavla Hapala poistil v 85. min Albert Rusnák. Slovenské mužstvo v marcovom asociačnom termíne ešte nastúpi v nedeľu v ďalšom eliminačnom dueli v Cardiffe proti domácemu Walesu (začiatok o 15.00 h SEČ).

Úvodné minúty priniesli boj o stred ihriska, ktorý nemal víťaza. Maďari boli vzadu sformovaní, predsa ich však mohla prekvapiť Hanckova ľavačka spoza šestnástky, ktorá „lízla“ brvno. Domáci skôr hrozili v zábleskoch ako po súvislom tlaku, ktorý si v úvodnej 45-minútovke nedokázali vytvoriť. Do prestávky však bezgólové skóre nevydržalo. V 42. minúte Rusnákov prudký center z pravej strany našiel pred bránou stojaceho Dudu, ktorý loptu usmernil do siete – 1:0.

Po prestávke tempo zápasu narástlo, v 73. minúte sa ocitol Orban pred Dúbravkom, ten si s jeho slabou hlavičkou bez problémov poradil. Proti strele Dzsudzsáka zasahovať nemusel, pretože preletela tesne nad brvnom jeho brány. V 85. minúte nepripustil drámu a strachovanie sa o tesný náskok Rusnák, ktorý filigránsky k ľavej žrdi prekonal Gulácsiho a rozhodol – 2:0. Slovensko si v piatom vzájomnom zápase s Maďarskom pripísalo pri dvoch remízach už tretiu výhru.

Hlasy po zápase:

Pavel Hapal, tréner SR: ,,Bol to veľmi odpracovaný výkon. Tento výsledok sa vôbec nerodil jednoducho, ťažko sme sa dostávali do brejkových príležitostí. To, čo sme mali, sme nepremenili, nakoniec sa nám podarilo dať vytúžený gól do polčasu. Celý zápas sme pôsobili veľmi kompaktne, skutočne ma teší nula na našom konte. Vavro hráva silnú ligu a pravidelne, navyše so Škriniarom majú toho spoločne odkopaného ešte za Žilinu dosť, nebál som sa postaviť ho. Štyri žlté karty ma mrzia, ale pri väčšej zhovievavosti ich mohlo byť na oboch stranách menej, pri očakávanej agresivite to v zápase napokon nebolo vôbec často za hranicou pravidiel. Bol to veľmi dôležitý zápas a dosiahli sme dôležité víťazstvo, ale dôležité bude konečné poradie v skupine, nie po 1. kole.“

Marco Rossi, tréner Maďarska: ,,Myslím si, že si Slováci zaslúžili zvíťaziť. Ukázali viac umenia v strede poľa. My sme tam urobili viac chýb, prehrávali sme súboje. Inkasovali sme v prvom polčase po jednej chybe. Hrali sme bez toho správneho nasadenia. V druhom polčase sme mali viacero šancí vyrovnať. Zápas to bol tesný, ale my sme im dovolili dať aj druhý gól. Na tejto úrovni rozhodujú detaily, my sme strácali veľa loptu. Myslím si, že sa ale môžeme zlepšiť. Gratulujem Slovensku k výhre, zaslúžilo si ju. My sa ale nevzdáme.“

Ondrej Duda, autor gólu SR: ,,Musím povedať, že som sa necítil optimálne, pretože na hrote to nie je moja pozícia. Robil som, čo som mohol, aj keď som loptu nemal na kopačkách tak často, ako keď hrám v klube trocha nižšie. Som rád, že som dal gól a že som pomohol mužstvu.“

Albert Rusnák, autor druhého gólu: ,,Maďari po prvom góle museli viac otvoriť hru a vznikal tam väčší priestor pre naše kombinácie. Čo sa týka môjho gólu, dostal som dobrú loptu za obranu od Ondreja Dudu, hodil som si loptu na ľavačku a mieril som obrancovi medzi nohy. Nedostali sme gól, dva sme doma dali a po každej stránke sme splnili, čo od nás tréner chcel.“

Denis Vavro, stopér SR: ,,Debut som si užil výborne, sú to neopísateľné pocity. Prvý kvalifikačný zápas a víťazstvo, takže spokojnosť. Verím, že budeme ako mužstvo pokračovať v týchto výkonoch. Prvých 5-10 minút som mal stres, bol to môj prvý zápas, ale pomohli mi chalani aj diváci, ktorí ma povzbudili. Teraz treba dobre zregenerovať pred zápasom vo Walese, ktorý nás čaká už o tri dni.“

E-skupina:

Slovensko – Maďarsko 2 : 0 (1 : 0)

góly: 42. Duda, 85. Rusnák

ŽK: Vavro, Kucka, Hamšík, Škriniar – Kalmár, Korhut, Á. Nagy

rozhodovali: Bezborodov – Dančenko, Gavrilin (všetci Rusko)

14 235 divákov

Slovensko: Dúbravka – Pekarík, Vavro, Škriniar, Hancko – Kucka, Lobotka – Rusnák (90.+3 Mihalík), Hamšík, Mak (79. Stoch) – Duda (87. Šafranko)

Maďarsko: Gulácsi – Lovrencsics, Lang (81. Holender), Orbán, Kádár, Korhut – Á. Nagy, Kovács, Kalmár (61. Dzsudzsák), Kleinheisler (54. Szoboszlai) – Szalai

Foto: Anton Holienčin

OFSFR – Veľké Orvište

Fanklubáci Petra Zsigray a Jozef Krutý boli medzi tými, ktorí nielen boli vyžrebovaní, ale aj potvrdili svoju účasť na podujatí Futbalista roka 2018. Vďaka ako každý rok patrí SFZ za poskytnutie vstupeniek pre členov fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Dnes žreboval čísla Ondrej Trnovský – avšak Ján Farbuľa a Marián Ježík sa už zúčastňujú podujatia. Nasledovali  napríklad Ladislav Horváth, Dušan Kováč, alebo aj Margita Táborská…možnosti im však nedovoľovali účasť.

Výhercov účasť veľmi potešila a ako každý rok veríme, že členom ešte veľmi urobí radosť stretnutie s reprezentantmi…

Čísla vyžrebované Ondrejom Trnovským boli 2 a 9. Poradie je dané poradím uhradeného členského v roku 2019.

Bývalý československý futbalový reprezentant a dlhoročná brankárska opora Slovana Bratislava Alexander Vencel starší má v piatok 8. februára 75 rokov. Stál medzi tromi žrďami aj 21. mája 1969, keď „belasí“ po výhre nad FC Barcelonou (3:2) získali Pohár víťazov pohárov. Ako náhradník Iva Viktora bol Alexander Vencel starší členom československej reprezentácie, ktorá na majstrovstvách Európy v roku 1976 získala titul európskych šampiónov. O živote a kariére brankárskej ikony Slovana Bratislava vyšla v roku 2016 aj kniha s názvom Alexander Vencel – Šaaaaaňo Vencel!.
Alexander Vencel starší sa narodil 8. februára 1944 v dnešnej rumunskej obci Ilva Mare, ktorá v tom čase patrila Maďarsku a volala sa Nagyilba. Rodina sa v transylvánskej dedine ocitla dva mesiace pred narodením budúceho populárneho brankára. Jeho otec bol železničiar a na území dnešného Rumunska sa s rodinou ocitol z pracovných dôvodov.
Svoju úspešnú kariéru odštartoval Alexander Vencel starší ako 14 ročný v bratislavskej Dimitrovke. Už o tri roky v roku 1961 prišiel na Tehelné pole a v drese Slovana Bratislava strávil 15 rokov a odchytal 321 zápasov. V prvých sezónach v belasom drese sa brankárskemu remeslu priúčal od legendárneho Viliama Schrojfa, po odchode ktorého sa stal na dlhé roky neohrozenou brankárskou jednotkou Slovana. Aj vďaka jeho brankárskemu umeniu sa Slovan stal trikrát (1970, 1974, 1975) majstrom Československa.
Svoj zrejme najslávnejší zápas odchytal Alexander Vencel starší 21. mája 1969, keď Slovan na štadióne Sv. Jakuba v Bazileji zdolal slávnu FC Barcelonu 3:2 a získal Pohár víťazov pohárov (PVP). On sám však vyzdvihuje aj remízový zápas 2:2 na Maracane pred 120 000 divákmi proti Brazílii, ktorej dres si obliekal v tom čase aj legendárny Pelé.
V československej reprezentácii debutoval Alexander Vencel starší 19. septembra 1965 v Rumunsku v kvalifikačnom zápase o postup na majstrovstvá sveta. Reprezentačný dres si obliekal prakticky celú kariéru, dvanásť rokov. Po celý čas tvoril nerozlučnú brankársku dvojicu s Čechom Ivom Viktorom. Prvé zápasy na najvyššej svetovej úrovni odchytal na MS v Mexiku v roku 1970. O šesť rokov neskôr sa stal v Belehrade majstrom Európy. Pôsobenie v reprezentácii ukončil kvalifikačným zápasom o postup na MS 1978 proti Walesu.
V šľapajach Alexandra Vencela staršieho kráčali aj jeho synovia. Starší syn Alexander Vencel mladší bol podobne ako jeho otec brankárskou jednotkou v Slovane Bratislava. Mladšieho syna Stanislava Vencela zabrzdilo vo futbalovom rozlete zranenie.
Alexander Vencel starší spolu so synom Alexandrom Vencelom mladším, ktorý je medzinárodne uznávaný odborník na výchovu brankárov a niekoľko rokov pôsobí ako inštruktor pre vzdelávanie trénerov brankárov pri Medzinárodnej futbalovej federácii (FIFA), vydal knižnú publikáciu o tréningu moderného brankára. Publikácia sa po doplnení stala základom nového projektu FIFA pod názvom Goalkeeping. Otec a syn majú na konte aj populárne odborné knihy Brankár a Brankár 2.
Pokračovateľom brankárskej tradície rodiny Vencelovcov je aj vnuk Alexadra Vencela staršieho, ktorý sa tiež volá Alexander a je syn Alexandra Vencela mladšieho.
K početným gratulantom sa dnešnému oslávencovi pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie!

Nazdravie !

Daniela Cenká, jedná z prvých členiek oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie oslávila v utorok 5. februára krásne životné jubileum 50 rokov. Bývalá učiteľka telesnej výchovy na jednej zo základných škôl v Bratislave, ktorá v súčasnosti pracuje v oblasti gastronómie, patrí medzi veľkých fanúšikov našej reprezentácie.

Jej životný partner Miloš Kopča nám prezradil, že Danielka bola v prvej várke zakladajúcich členov. ,,Obaja chodíme prakticky na všetky zápasy našej reprezentácie na domácom ihrisku, zúčastňujeme sa na výborných fanzónach a veľa sme stretnutí navštívili aj vonku. Od druhej polovice roku 2010 sme sledovali veľa medzištátnych a kvalifikačných stretnutí našej reprezentácie na súperových ihriskách. Takisto sa pravidelne každý nepárny rok zúčastňujeme na Audi Cupe v Mníchove, ktorý organizuje najúspešnejší nemecký klub Bayern. Boli sme spolu aj na ME vo Francúzsku 2016 na všetkých zápasoch, kde slovenská reprezentácia mala premiéru. Navštívili sme aj EURO 2012 v Poľsku, ale aj niektoré stretnutia na MS 2014 v Brazílii. Tiež sme videli aj zápas európskeho pohára Videoton – Slovan, alebo francúzskej ligy Paríž St. Germain – Bordeaux. Takisto aj stretnutie Rumunsko – Slovensko pod taktovkou nového a úspešného trénera Jána Kozáka. Alebo ME do 21 rokov v Česku v roku 2015 a v Poľsku 2017, kde slovenská reprezentácia podávala výborné výkony. A nevynechali sme aj niekoľko skvelých súbojov na MS v Rusku 2018,“ vraví Miloš Kopča.
Danielka oslávila veľké životné jubileum v piatok v Rajeckých Tepliciach.
K početným gratulantom sa veľkej oslávenkyne pripája oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie!

Vstupenky na zápas v Cardiffe (24.03.2018 nedeľa) – je možné objednať a uhradiť cez fanklub do 10.02.2018. Na rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Dodržiavajte interné pokyny OFSFR. Platby na správny účet, alebo osobne.

Cena vstupenky je 35€

Následne po uvedenom termíne si môžete objednávať vstupenky cez SFZ.

Alexander Vencel mladší na poste trénera brankárov Jordánskej reprezentácie sa predstaví 7. júna zrejme v Bratislave počas prípravného stretnutia našej reprezentácie pred kvalifikačným zápasom v Baku.

Foto. Milan Valko

Hotel Bratislava bol v piatok 18. januára dejiskom slávnostného vyhlásenia VII. ročníka ankety Jedenástka roka 2018 Bratislavského futbalového zväzu (BFZ). Veľká a milá slávnosť zároveň bola spojená s piatym reprezentačným plesom Bratislavského futbalového zväzu.

Zúčastnilo sa na nej cez 170 pozvaných hostí a medzi nimi boli Ján Kováčik, prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ), Jozef Kliment, generálny sekretár SFZ, Ladislav Gádoši, predseda Západoslovenského futbalového zväzu, Jozef Paršo, predseda Stredoslovenského futbalového zväzu, Ivan Kozák, prezident Únie ligových klubov (ÚLK), Štefan Tarkovič, nový technický riaditeľ SFZ, Branislav Gröhling, poslanec NR SR a poradca predsedu BSK Juraja Drobu, Igor Urbančík, riaditeľ odboru školstva, mládeže a športu BSK, Jana Lysáková, riaditeľka kancelárie predsedu BSK, Miroslav Baxa, predseda ObFZ Bratislava-vidiek, Ján Farbula, sekretár BFZ a mnohí ďalší.

Na obidvoch akciách sa zúčastnili aj šiesti fanklubáci. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie, jeho zástupca Miloš Kopča a členovia Vladimír Randa, Rudolf Janček, Rudolf Liška a Ladislav Lipták, ktorý je predsedom pre komisie a ihriská SFZ. Predovšetkým prví štyria sú pravidelnými účastníkmi Jedenástky roka a reprezentačného plesu BFZ.

Po skončení vyhlásenia ankety Jedenástka roka 2018 odštartoval V. reprezentačný ples BFZ. Pred polnocou organizátori vyžrebovali pestrú tombolu, v ktorej rozdali 43 pekných cien v hodnote niekoľko tisíc eur. Hlavnou cenou bol televízor JVC. Celá, tradične výborne zorganizovaná futbalová paráda sa niesla v duchu dobrej zábavy a v uvoľnenej atmosfére, ktorú si futbaloví činovníci počas roka príliš často nevychutnávajú. O dobrú náladu sa starali skupina GIN-TONIC, Terchovská muzika z Dolniakov a vystúpenie tanečnej skupiny Klimo Dance Štúdio.

Vstupenky na zápas Slovensko – Maďarsko a Wales – Slovensko si môžete rezervovať po aktivácií svojho konta a úhrade členského poplatku na rok 2019. Mail: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Aktivácia konta www.fanklubfutbalsvk.eu / www.fanklubfutbalsvk.sk

Platba členského poplatku je na uvedené číslo účtu a variabilný symbol je číslo člena a rok. XXX2019 Popis – meno a priezvisko

Vstupenky na zápas Slovensko – Maďarsko v Trnave budú na meno – predpokladaný sektor bude ako obvykle zrejme číslo 3.

Vstupenky na zápas Wales – Slovensko budú v cene cca 35-40€.

Platby za vstupenky budú až po upresnení ceny. Členovia fanklubu, ktorí idú spoločným zájazdom si vstupenky rezervovať nemusia – sú v očakávanej cene. (letecky z Bratislavy – 2x ubytovanie, transfery, vstupenka / Oxford – Bath – Caerphilly Castle ) Náklady sú aktuálne vo výške cca 400€. Z Viedne cca 350€…Ceny sú informatívne.

Fanklub SVK

Na Štadióne Antona Malatinského v Trnave sa v piatok 4. januára rozlúčili s futbalovou legendou Jozefom Adamcom, ktorý zomrel v pondelok 24. decembra vo veku 76 rokov po ťažkej chorobe. Posledné zbohom mu prišli okrem rodiny, priateľov povedať aj ľudia z celého Slovenska a hlavne futbalové osobnosti všetkých generácií od čias slávneho ,,Hatrla“ až po súčasnosť. S futbalovým velikánom sa prišlo rozlúčiť viac ako päťtisíc fanúšíkov. Medzi nimi bolo aj niekoľko členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Všetci si uctili skvelého hráča a Miloš Kopča spoločne s Petrom Špilákom na pietne miesto položili veniec od fanklubu.

Na pohrebe sa zúčastnili aj prezident Slovenského futbalového zväzu (SFZ) Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, niekdajší tréner slovenskej reprezentácie Vladimír Weiss, bývalý šéf „andelov“ a blízky priateľ zosnulého Adamca Vladimír Poór, bývalý premiér Slovenskej republiky Robert Fico či niekdajší prezident SR Ivan Gašparovič. Nechýbali ani bývalí spoluhráči Adamca z čias veľkej Trnavy – František Kozinka, Dušan Keketi, Karol Dobiáš, Stanislav Jarábek, Kamil Majerník, Alojz Fandel, Emil Brumovský, Jaroslav Masrna a Valér Švec. Z Česka prišli na pohreb jeho bývalí spoluhráči z Dukly Praha – Jan Geleta, Jose f Vaceno vský, Josef Jelínek či Jan Brumovský. V silnej zostave prišli do Trnavy aj niekdajší skvelí hráči ŠK Slovan Bratislava – Alexander Vencel st., Ján Pivarník, Anton Ondruš, bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Jaroslav Černil, Peter Mutkovič a Ján Švehlík. Samozrejme, nechýbal ani majster Európy z roku 1976 Ladislav Jurkemik a ďalšie známe mená.

Na poslednej rozlúčke s druhým najlepším slovenským futbalistom storočia zazneli smútočné prejavy riaditeľa trnavského klubu Mareka Ondrejku, šéfa slovenského futbalu a na záver Adamcovej dcéry Jany. ,,Jozef Adamec sa stal žijúcou legendou a symbolom futbalového umenia spojeného s vlastenectvom a láskou k svojmu rodisku. Jeho výsledkom boli nezabudnuteľné góly, skvelé výkony na ihrisku a po skončení hráčskej aj dlhoročná trénerská kariéra, ktorej vrchol bol na reprezentačnej lavičke svojej krajiny. Jozef Adamec miloval futbal a miloval život. Bolo pre mňa cťou, že som v jeho spoločnosti mohol stráviť veľa chvíľ pri stretnutiach futbalových internacionálov, keď rozdával radosť na ihriskách a &scar on;tadiónoch po celom Slovensku. Bol som jeho obdivovateľ i priateľ. Naposledy sme sa videli 11. decembra, keď sme ho boli s Lacom Petrášom pozrieť v nemocnici. Bola to emocionálna a súčasne chlapská rozlúčka. Nikdy na ňu nezabudnem. Jozef Adamec zostane navždy v našich srdciach. Česť jeho pamiatke,“ znel úryvok z príhovoru prezidenta SFZ, ktorý za Jána Kováčika prečítal generálny sekretár Jozef Kliment.

Po obľúbených skladbách Jednoho dne se vrátiš od Věry Špinarovej, Volám ťa láska od Karola Duchoňa a Ave Maria od Lucii Bílej nasledoval cirkevný obrad, ktorý celebroval rímskokatolícky arcibiskup Trnavskej arcidiecézy Ján Orosch. Na záver zaznela skladba Il Silenzio, počas ktorej fanúšikovia „andelov“ predviedli veľkolepú choreografiu a zapálili bengálske ohne. Na tribúne tiež vyvesili špeciálny transparent s nápisom „Legendy sú večné! Jozef ‚Hatrlo‘ Adamec“, venovaný ich obľúbenej trnavskej „desine“. Rakva s Jozefom Adamcom následne za sprievodu súčasných i bývalých futbalistov a hostí opustila trnavský štadión. Pietnu scénu dotvorila veľká fotografia zos nulej le gendy, dres s číslom 10, mládežnícki hráči Spartaka s vlajkami a dokrútky na veľkoplošných obrazovkách. Na záver si zobrala slovo dcéra Jana, ktorá sa dojímavým príhovorom rozlúčila so svojim otcom.

Povedali o Adamcovi:
Jozef Vengloš: „Bol jednou z najvýraznejších osobností slovenského športu, najmä futbalu. Zažil som s ním veľa príjemných a veselých chvíľ. Vedeli sme sa tešiť jeden z druhého.“
Pelé, legendárny Brazílčan a najlepší futbalista všetkých čias: ,,Na zlé správy človek nikdy nemôže byť dosť dobre pripravený a na smrť blízkeho človeka z rodiny už vôbec nie. A my bývalí hráči sme jedna veľká futbalová rodina. Roky sme sa stretávali na rôznych štadiónoch sveta. Na ihrisku sme boli súperi, ale vždy aj futbaloví džentlmeni, ktorí sa navzájom uznávali a utvárali priateľstvá na celý život.“
Ladislav Petráš: ,,Minimálne päťdesiat rokov sme to spolu s Jožkom ťahali, či už ako súperi, spoločne tréneri, ale väčšinou ako kamaráti. Bude mi veľmi chýbať, hlavne naše spoločné stretnutia v obchodnom centre v Poluse, kde sme sa pravidelne stretávali a kde sme sa bavili o všetkom možnom, ale hlavne o futbale.“
Vladimír Poór: ,,Z tohto sveta odišiel jeden z mojich najväčších priateľov. Nebudem hovoriť, čo všetko dosiahol vo svojej jedinečnej kariére. To už všetci vedia, ale mne bude strašne chýbať jeho charizma a oduševnenie, s akým zaujatím hral a hovoril o futbale.“
Karol Dobiáš: ,,Bude mi veľmi chýbať, na ,,Hatrla“ budem mať až do konca svojho života len tie najlepšie spomienky. Bol to vynikajúci futbalista, jeho famózna ľavačka bola postrachom pre všetkých brankárov. Skvele zahrával priame a pokutové kopy, z ktorých dal veľa gólov. Rovnako bol aj výborný tréner, lebo svojmu remeslu skutočne rozumel.“
Ján Pivarník: ,,Jožko Adamec bol komplexný hráč, futbalovú abecedu ovládal na jednotku s hviezdičkou. Svojim nenapodobniteľným umení rozdával radosť z futbalu, svojimi skúsenosťami pomáhal aj mladších hráčom. Myslím si, že v súčasnosti takými vlastnosťami nevynikajú ani Messi či Ronaldo.“
Anton Dragúň: Mám naňho veľa spomienok. Bol emotívny človek, to bola jeho obrovská vlastnosť, vedel strhnúť hráčov a vybičovať ich k výkonu. Bol to profík, futbalu venoval celý život. Prežili sme spolu dva roky pri národnom tíme. Je o ňom všeobecne známe, že sa bál lietať. Keď sme spolu išli do Japonska či do Ameriky, tak to bola hrôza. Len sa pozeral do jedného miesta, ani sa nepohol. Napokon, keď sme znova cestovali do Južnej a Strednej Ameriky, tak zo zdravotných dôvodov neletel a ja som viedol reprezentáciu v štyroch zápasoch – v Peru, Kolumbii, Guatemale a Kostarike Vtedy sme nalietali 50 hodín… Musím sa priznať, zostal mi po ňom ten strach z lietania.“
Ľubomír Luhový: „Pre mňa je to najväčšia legenda československého futbalu. Mali sme silný a veľmi blízky vzťah. Ako osemnásťročný som narukoval do Banskej Bystrice, kde si ma práve Adamec vyžiadal. Potom sme sa celkovo stretli štyrikrát na klubovej úrovni, ešte dva razy v Interi, v Trnave, bol pri mojich prestupoch do zahraničia. Vysoko som si ho vážil ako trénera, mal som ho rád ako človeka. Je mi nesmierne ľúto, že už nie je medzi nami.“
Ladislav Hudec: ,,Jožko ma trénoval v Banskej Bystrici, kde som bol chvíľu na základnej vojenskej službe. Potom som v jej juniorke robil hrajúceho trénera. Najviac si pamätám, keď som ako 18-ročný v drese Interu tu nastúpil proti stále ešte veľkej Trnave. Prehrali sme síce 0:2, ale ľudia tlieskali obidvom mužstvám za dobrý výkon.“
Alexander Vencel st.: „Vždy bolo lepšie mať Adamca za spoluhráča ako za súpera. Pre brankára to platilo dvojnásobne. Keď si postavil loptu, tak brankár, ktorý ho nemal prečítaného, mal minimálnu šancu. Najmä jeho ľavačka bola famózna a nevyspytateľná. Vedeli sme, čo na neho platí a aj tak nám strelil množstvo gólov. Bol to jednoznačne najlepší strelec, ktorý proti mne hral.“
Vladimír Weiss st.: ,,Veľa som sa od neho naučil. Vždy mi vravel, že keď raz budem tréner, musím byť na každý tréning perfektne pripravený. Prípravy si robil večer alebo si privstal a vždy mal v ruke malé papieriky a na nich poznámky v troch i štyroch farbách, aby aj hráči videli, že najbližšiemu tréningu venoval veľkú pozornosť.“
Jožko odpočívaj v pokoji!

Vážení členovia fanklubu !

Prosíme o akceptáciu informácie a žiadame o úpravu / aktualizáciu / aktiváciu svojich účtov člena fanklubu a následne uhradiť členský poplatok na rok 2019.

Svoju platbu si následne môžete skontrolovať pomocou aktívneho konta a úhrady členského v mesačnom výpise fanklubu z banky fanklubu. Ak uhradíte v januárovom termíne – možnosť nahliadnutia – február 2019.

REGISTRÁCIA

1. Choďte na stránku portálu fanklubu – http://fanklubfutbalsvk.eu
2. Kliknite na možnosť registrovať
3. Vyplňte všetky údaje. Veľmi dôležitý je email, na ktorý vám budú chodiť všetky oznamy ohľadom vášho konta na stránke. Takisto na ten istý mail príde email o potvrdení registrácie.
4. Ak sú všetky údaje vyplnené, zakliknite súhlas so spracovaním osobných údajov a stlačte tlačidlo uložiť (Save)
5. Ak bola registrácia úspešná, zobrazí sa o tom informácia. Ak nebola, prosím pozorne prečítajte k akej chybe došlo a snažte sa ju opraviť.
6. Prejdite na konto vášho emailu, kde by vám mala prísť sprava o vašej registrácii na portáli. Riaďte sa pokynmi a kliknite na link, ktorý vás presmeruje na portál, kde dostanete správu o úspešnej registrácii. Tento krok je veľmi dôležitý, pretože bez neho nie je možné konto aktivovať.
7. Konto musí ešte potvrdiť administrátor stránky.
8. Po potvrdení administrátorom (môže to trvať 1-2 dni) dostanete email o úspešnej aktivácii
9. Môžete sa prihlásiť svojim emailom a heslom, ktoré ste zadali pri registrácii

PRIHLÁSENIE

1. Choďte na stránku portálu fanklubu – http://fanklubfutbalsvk.eu
2. Kliknite na možnosť prihlásiť
3. Zadajte email (používateľské konto), ktorým ste sa registrovali a heslo, ktoré ste zadali
4. Kliknite na tlačidlo prihlásiť

ZABUDNUTÉ HESLO

1. Choďte na stránku portálu fanklubu – http://fanklubfutbalsvk.eu
2. Kliknite na možnosť prihlásenie
3. Kliknite na možnosť zabudnuté heslo
4. Zadajte svoj email
5. Stlačte tlačidlo potvrdiť
6. Choďte na vaše emailové konto kde vám príde výzva na zmenu hesla na portáli
7. Kliknite na link v emaily a budete presmerovaný na stránku portálu
8. Zadajte nove heslo a stlačte tlačidlo potvrdiť
9. Môžete sa teraz prihlásiť s novým heslom

IBAN číslo účtu: Slovenská sporiteľňa, a.s. – SK3809000000000634948418

VS – číslo člena fanklubu a rok

Príklad: Ján Popluhár poradové číslo člena fanklubu 100 – VS 1002019

Popis Priezvisko a meno

V prípade hromadnej platby napr. rodina je VS príslušný rok – teda 2019 a do popisu sa uvedie číslo každého člena a Priezvisko.

Rok 2018 sa niesol v očakávaní záverečného turnaja MS , ktorý sa v tomto roku konal v Rusku. Naša reprezentácia sa na naň nekvalifikovala, nakoľko v roku minulom zbabrala kvalifikačné zápasy v Slovinsku a v Škótsku. Preto aj naša futbalová reprezentácia musela hľadať náhradný program. UEFA to vyriešila pragmaticky a vytvorila Ligu národov s tým, že jednotlivé federácie si nemusia dohadovať počas celého roka priateľské stretnutia a súťaživosť ostane zachovaná.

ROK 2018

Hneď v januári štyria fanklubáci tradične navštívili 3 stretnutia Anglickej Ligy. Najmä stretnutie FC Liverpool – Manchester City im poskytlo neopakovateľný zážitok.
Neskôr aj so svojimi polovičkami všetci reprezentovali náš fanklub na tradičnom plese BFZ.
V druhej polovici januára sme si v Parlamentnej reštaurácii v Bratislave pripomenuli okrúhle narodeninové výročia bývalých futbalistov – Švajlena 80, Pivarníka 70 a Ekharda 60. V príjemnom prostredí sme strávili krásne popoludnie aj v prítomnosti Antona Urbana. Všetkým sme odovzdali darčekoví koše, ako spomienku na ich nezabudnuteľné chvíle, ktoré nám – futbalovým nadšencom – v priebehu ich futbalovej kariéry pripravili.
Zážitkom bol autobusový zájazd do Talianska s cieľom účasti na futbalovom stretnutí Inter Miláno – SSC Neapol. Cestou sme navštívili prehliadku miest Vicenza, Verona a Sirmione, ktorá bola pohladením duše aj pre ostatných rodinných príslušníkov našich fanklubákov, ktorých si počas roka doma veľmi neužijú. Lepšie, ako upršané počasie už Roman vybaviť nevedel. Niektorí fanklubáci si dopriali vzhliadnuť aj mestské derby vo Verone medzi Hellasom a Chievom. Bonbónik aj s našimi reprezentantmi Škriniarom a Hamšíkom prišiel na druhý deň večer. Zmierlivá remíza nevyhovovala hlavne Neapolu, nakoľko stratil ďalšie body v súboji o titul v Taliansku.
V marci sa štyria fanklubáci / Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Jozef Krupa a Miloš Kopča / rozhodli absolvovať výjazd do ďalekého Thajska, kde naša reprezentácia prijala pozvanie na Kráľovský pohár. V pre nás takmer neznesiteľnom teplom a vlhkom počasí naša reprezentácia vyhrala obe stretnutia. So Spojenými Arabskými Emirátmi 2:1 a vo finále s domácim Thajskom 3:2. Zaslúžene si domov odniesli Kráľovský pohár aj s patričnou finančnou odmenou.
Rok 2018 bol tiež významným životným jubileom bratov – dvojičiek Jána Jozefa Čapkovičovcov. Aj náš fanklub prispel k ostatným gratulantom a zorganizoval spoločný obed v Pálenici Petra Guldana v Bernolákove. Obaja si pozvali svojich najlepších spoluhráčov z čias ich vydarenej kariéry. Pozvanie prijali Vencel, Hrdlička, Švehlík, Cvetler, ale i Jozef Adamec, Dušan Titel a Ján Luža. Rozprávanie zábavných historiek oboch oslávencov nemalo konca kraja. Po skončení všetci spoločne položili kyticu kvetov na hrob Janka Popluhára – futbalistu storočia na Slovensku.
Na oslavu významného životného jubilea – 80 rokov pozval fanklubákov aj Dolfi Scherer. Oslava sa konala vo Francúzsku. Fanklubáci Miloš Kopča, Daniela Cenká a Róbert Lamprecht priniesli aj darčeky zo Slovenska. Plaketu, darčekový kôš, ako i povestnú slivovicu s vygravírovaným menom a dátumom životného jubilea. Celá oslava sa uskutočnila na ranči neďaleko mesta St.Gilles, kde Dolfi žije. Skutočnosť, že fanklubáci prijali jeho pozvanie, ho nesmierne potešila. Pri ďalšej návšteve na Slovensku o tejto udalosti s radosťou spomínal.
Naša, ale i holandská reprezentácia sa na MS 2018 do Ruska neprebojovali. Preto si zmerali sily v priateľskom stretnutí v Trnave. V posledný májový deň sme vo fanzóne privítali čerstvého šesťdesiatnika Jána Kociana a Stanislava Grigu. Z Čiech prijali pozvanie nášho fanklubu aj majstri Európy Antonín Panenka a Karol Dobiáš. V príjemnej atmosfére všetkých dokonale vyspovedal moderátor Marcel Forgáč. Remízu 1:1 so silným súperom sme všetci prijali.
Účastník MS 2018 Maroko sa na záverečný turnaj pripravovalo v Európe. Rozhodli sa pozvať na prípravné stretnutie do Ženevy našu reprezentáciu. Na stretnutie s netradičným súperom sa aj naši fanklubáci rozhodli vycestovať autobusom. Spoločne absolvovali prehliadku múzea FIFA v Zurichu, ale i sídla UEFA V Nyone. Zážitkov bolo dosť, preto ani prehra 2:1 našu fanklubácku výpravu nemrzela .
Blížil sa záverečný turnaj MS 2018. Napriek neúčasti našej reprezentácie na ňom, sa členovia fanklubu rozhodli navštíviť niektoré stretnutia hrané na rôznych štadiónoch na ruskom území.
Preto partia Romana Táborského s Jurkemikom, Baňásom, Plankom, Strečanskými a Psotovcami navštívili stretnutie Chorvátsko – Nigéria hrané v Kaliningrade. Neskôr v pozmenenej zostave zápas osemfinále Švédsko – Švajčiarsko hrané v Petrohrade, ako i semifinálové stretnutie Chorvátsko – Anglicko v moskovských Lužnikách. Iná partia pod vedením Miloša Kopču navštívila v Moskve stretnutia Argentína – Island a Nemecko –Mexiko . Miloš Kopča, Daniela Cenká a Róbert Lamprecht neskôr dovolenkovali na pobreží Čierneho mora v Soči aj s návštevou štvrťfinálového stretnutia Rusko – Chorvátsko. Po ukončení MS všetci s úžasom spomínali na tieto, veľmi vydarené Majstrovstvá sveta.
V druhej polovici roka 2018 nás čakali súťažné stretnutia v Lige národov.
Milou udalosťou bol krst nového maskota fanklubu Ďuriho v Dolnom Kubíne. Akciu zorganizoval Jožko Krupa. Autorom maskota je Ľuboš Zubák – fanklubák z Ostrova pri Piešťanoch. Dušan Titel spolu s Petrom Špilákom pokrstili Ďuriho vodou zo studničky, z ktorej pijával aj doktor Ivan Chodák.
Začiatkom septembra sme absolvovali ešte priateľské stretnutie s reprezentáciou Dánska. Po nedoriešených problémoch s odmeňovaním hráčov Dánska, títo na Slovensko pricestovali s výberom 3 ligy. Preto aj fanzóna bola bez pozvaných hostí. Vedenie však ostatným fanklubákom predstavilo nového maskota Ďuryho. Predovšetkým deti mali z neho obrovskú radosť. Výhra 3:0 nad Dánskom bola síce pekná, ale výkonnosť našich pred dôležitými súbojmi v rámci Ligy národov ich nijako nepreverila.
Hneď na druhý deň sa Liga národov v našej skupine začínala v Česku. Proti domácim sa predstavila stále výkonnostne nahor posúvajúca sa reprezentácia Ukrajiny. Pozvanie na spoločný turnaj fanklubákov prijal i náš fanklub. Návštevou detského ústavu v Kunoviciach v spoločnosti fanklubov Ukrajiny a Česka bol milou povinnosťou. Futbalový turnaj vyhrali naši posilnení Rasťom Kostkom a Vladom Ekhardom, pred Ukrajinou a Čechmi. Ten oficiálny zápas Ligy národov však Česi s Ukrajinou prehrali.
O 4 dni po stretnutí s Dánskom nasledovalo stretnutie našej reprezentácie na Ukrajine. Oficiálne – z nariadenia UEFA – bez divákov. Napriek tomu sa štyria naši fanklubáci -– Roman Táborský, Zdenko Jurkemik, Tonko Holienčin a Miroslav Eliáš do Ľvova presúvali autom. Prehrali sme po nešťastnom zákroku Milana Škriniara gólom z pokutového kopu.
Koncom septembra zavítal na Slovensko Dolfi Scherer za účelom prevzatia ocenení v Martine pri príležitosti dožitia jeho 80 narodenín. Využili sme jeho prítomnosť v Bratislave a pri príležitosti životného jubilea manželky nášho predsedu Romana Táborského – Majky, sme prijali ich pozvanie na posedenie v príjemnom prostredí pivárne u Deda. Prianie spoločného stretnutia s Titusom Buberníkom sme Dolfimu splnili tiež.
Októbrový program našej reprezentácie začal stretnutím proti reprezentácii Česka. V predvečer tohto stretnutia oslávil Titus Buberník v hoteli Albrecht svoje 85 narodeniny. Gratulantmi boli aj Josef Jelínek, Peter Mutkovič, Ján Pivarník a Ivan Hrdlička a Vladimír Táborský. V deň zápasu bola Fanzóna naplnená známymi osobnosťami českého a slovenského futbalu. Pozvanie prijali: Josef Jelínek, Titus Buberník, Jozef Adamec, Alexander Vencel , Jozef Štibrányi, Anton Švajlen, Ivan Hrdlička, Ladislav Jurkemik, Ľubo Moravčík, ako i ďalší. Krstila sa kniha Ladislava Harsányiho „Kronika štvrťstoročia“. Po tomto krste sa všetci odobrali do City Arény v očakávaní nášho víťazstva. Česi prišli k nám zabojovať a ukázať pred novým trénerom Šilhavým, že futbal hrať nezabudli. To sa im aj podarilo. Zvíťazili 1:2 a nás posunuli až na dno priebežnej tabuľky.
Ďalším prípravným stretnutím našej reprezentácie bolo stretnutie so Švédskom v Štokholme. Početná skupina fanklubákov pod vedením Romana Táborského pricestovala do Švédska letecky. Boli však aj traja takí, čo sa na sever vybrali karavanom. Miloš Kopča, Róbert Lamprecht a Stanislav Lešo cestovali 2 dni. Prírodu severu si dokonale užívali. Tu sa dozvedeli o odstúpení trénera Kozáka z postu trénera našej futbalovej reprezentácie. Na námestí Štokholme si pripili na jeho úspechy, ale i prianie dobrých výkonov našich v blízkej budúcnosti. V našom sektore sa na stretnutí objavil aj jediný „Švéd“ v žlto-modrom drese. Bol to Stano. Nefandil však domácim. Mal na sebe dres jeho milovaného klubu – Zemplína Michalovce. Remíza 1:1 dávala našim nádej pred posledným stretnutím v Lige národov. Veľká časť fanklubákov vycestovala individuálne. Niektorí v krojoch, niektorí z manželkami a spestrili sme pobyt so skupinou ABBA.
Aj ženský futbal sa na Slovensku neustále zlepšuje. Dve najlepšie hráčky našej ženskej reprezentácie boli oficiálni predstavitelia nášho fanklubu v sprievode novinára Milana Valka vyspovedať na ich v sústredení v Senci pred ich vycestovaním do Grécka, kde ich čakali dve priateľské stretnutia s domácou ženskou reprezentáciou. Dominika Škorvánková – 7 násobná najlepšia futbalistka Slovenska, momentálne hrajúca za FC Bayern Mníchov prisľúbila členom nášho fanklubu vybavenie návštevy futbalového centra Bayernu počas ich návštevy Mníchova. Veľký krok do veľkého futbalu urobila aj brankárka Mária Koreničová, ktorá prestúpila do Milána a chytá za miestny ženský tím AC. Na záver návštevy vedenia nášho fanklubu obe zorganizovali spoločné fotografovanie s celou ženskou reprezentáciou.
V polovici novembra fanklubáci žili v očakávaní dvoch záverečných stretnutí našej reprezentácie v našej skupine Ligy národov. Prvý z nich s reprezentáciou Ukrajiny nás čakal v Trnave. Ako odvetu za stretnutia v Kunoviciach sme podobný turnaj zorganizovali my na štadióne Lokomotívy v Trnave. Tentoraz sa z víťazstva radovali českí fanklubáci. I teraz sme spoločne navštívili Denné detské sanatórium v trnave. Vo fanzóne v hoteli Phoenix sme privítali Jozefa Barmoša, Jána Lužu a Vlada Ekhardta. Očakávané legendy z Ukrajiny Anatolij Demjanenko a Oleg Protasov do hotela nakoniec neprišli. Napriek tomu, dobre naladení, sme odišli povzbudiť našich futbalistov na štadión. Povzbudzovali sme dobre, pretože naši vyhrali 4:1. Ukrajinci, vedomí si už víťazstva v našej skupine zrejeme toto stretnutie trochu podcenili. V nádeji, že v Česku zvíťazíme sme odcestovali do Prahy.
Tam sme za veľkej pomoci nášho českého priateľa Petra Švonca zorganizovali v predvečer posledného stretnutia našej skupiny plavbu po Vltave. V príjemnom prostredí sme si pospomínali na spoločné stretnutia najoddanejších fanklubákov. V pondelkový večer na štadióne pražskej Slávie sme sa cítili „ako doma“. Početná enkláva Slovákov mohutne povzbudzovala. Na víťazstvo to však nestačilo. Prehra 1:0 nás posunula do 3.koša pri žrebovaní kvalifikačných skupín o EURO 2020.
Vianočné trhy v Mníchove sú tradičnou predvianočnou zástavkou našich fanklubákov. Teraz sme využili možnosť účasti na stretnutí Ligy šampiónov Bayern Mníchov – Benfika Lisabon. To, čo hráčka Bayernu Dominika Škorvánková sľúbila, to aj dodržala. Vydržala s nami celý deň, dokonca aj v známej pivárni Hofbräuhaus. Samotné futbalové stretnutie bolo už len „čerešničkou na torte“ a po jednoznačnom víťazstve Bayernu 5:1 sme odcestovali domov.
Oslavu 75 narodenín Ivana Hrdličku sme naplánovali na termín žrebovania účastníkov kvalifikačných skupín o EURO 2020. Na oslavu pozval všetkých spoluhráčov, s ktorými vybojoval najväčší klubový úspech v histórii slovenského futbalu – víťazstvo PVP v roku 1969. Spoločne sme posedeli a očakávali samotné žrebovanie. Ihneď po ňom začali fanklubáci kuť plány ako a kedy vycestujú hlavne na štadióny súperov – Walesu, Azerbajdžanu, Maďarska a Chorvátska.
Blížil sa koniec roka. Čas pripomínaní úspechov, ale i rôznych významných životných jubileí. Na peknej akcii v príjemnom prostredí bratislavskej Reduty, ktorú zorganizoval Július Šefčík, veľký futbalový fanatik a vydavateľ knižných publikácií „Športové legendy“, sa zúčastnili aj zástupcovia nášho fanklubu – Roman Táborský, Miloš Kopča a Peter Špilák. V prítomnosti viacerých futbalových osobností, ale i olympijských víťazov, hlavne ale syna legendárneho Ladislava Kubalu sme tento rok ukončili prípitkom s nádejou, že v roku 2019 bude spoločných fanklubáckych akcií viac ako v roku 2018.

Spracoval: Miloš KOPČA, revízor v OZ „Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie – RIVVIS“

S predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským prinášame tradičný novoročný rozhovor, v ktorom sme sa obzreli za futbalovým rokom 2018, ale načrtli sme aj iné aktuálne témy.

Aký bol rok 2018 v podaní oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie?
Bol oveľa náročnejší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, lebo sme usporiadali veľa dobrých športovo-spoločenských akcií. Medzi najvýznamnejšie patrili predstavenie a krst maskota Ďuryho, či krst knihy Slovenský futbal. Hlavne na tej druhej akcii sa zúčastnilo veľa osobností slovenského a československého futbalu. V minulosti sme pozývali do fanzóny dve-tri osobnosti, v roku 2018 sme ich mali neraz aj cez dvadsať. Takže organizácia týchto podujatí je oveľa náročnejšia. Teší ma však, že osobnosti slovenskému futbalu boli voči nám veľmi ústretové. Niektoré si naše pozvania aj veľmi vážia. Prišli medzi nás aj také, ktoré už majú podlomené zdravie, ako Titus Buberník, Jozef Vengloš či už, žiaľ, nedávno zosnulý Jozef Adamec. Máme teda vo fanklube za sebou úspešný rok, hoci slovenská reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu.

Bohatý na rôzne udalosti, akcie a hlavne zápasy bude aj rok 2019…
Slovenskú reprezentáciu čaká v tomto roku kvalifikácia ME 2020. K tomu treba pripočítať ešte aj nejaké medzištátne priateľské stretnutia. Bude to teda veľmi náročný rok hlavne na čas a peniaze. Keby sme totiž zrátali, koľko peňazí najvernejší fanúšikovia investovali od vzniku nášho fanklubu do zápasov slovenskej reprezentácie, tak by to boli veľmi zaujímavé čísla, tri, štyri a aj päťtisíc eur. Niekedy na všetky stretnutia doma aj vonku chodili jeden- dvaja priaznivci, teraz ich je už oveľa viac a to je niečo obdivuhodné. Pred každým kvalifikačným súbojom doma budú fanzóny.

Slovenskú reprezentáciu budú fanklubáci v kvalifikácii ME 2020 podporovať nielen doma, ale aj na ihriskách súperov?
Už máme pripravené zájazdy do Cardiffu a do Baku. V takýchto prípadoch keďže ide o väčšie vzdialenosti spolupracujeme s cestovnými kanceláriami, ktoré nám pomôžu zabezpečiť všetko potrebné. A pokiaľ zájazdy organizuje fanklub, tak je to cenovo výhodnejšie, niektorí členovia si ich zabezpečujú aj individuálne. Do Budapešti a do Záhrebu pôjdeme po vlastnej linke, fankluby Slovenska a Chorvátska zohrajú medzi sebou zápasy doma i vonku a možno si zahráme aj proti Maďarom.

Koľko má v súčasnosti fanklub členov a kedy dosiahne magické číslo 1000?
Momentálne máme 750 členov, tento rok nám pribudlo iba 50, je to menej hlavne preto, že reprezentácia nehrala žiadnu kvalifikáciu. Fanúšikovia sú oveľa viac motivovaní vstúpiť do fanklubu vtedy, keď sa hrá kvalifikácia MS a ME. Predpokladám však, že v tomto roku získame viac členov a v roku 2020 by sme mohli dosiahnuť na spomínanú tisícku. Po založení fanklubu v roku 2010 bolo našim cieľom za desať rokov dosiahnuť základňu 1000 členov.

V tomto fanklube sú členmi nielen bývalí výborní hráči, tréneri a funkcionári, ale aj ľudia z iných oblastí, ktorí ho neraz podporujú…
V našej činnosti nás sústavne podporujú a pomáhajú Ján Fülöp, Ľubomír Pšenka, Jozef Krupa, Zdenko Jurkemik, Ondrej Trnovský, Vladimír Strieženec, Peter Guldan a viacerí ďalší ľudia. Počas fanzón nám nezištne pomáhajú Peter Špilák a Velimir Adžič. Ich pomoc a priazeň si veľmi vážime.

Slovenská reprezentácia v minulých rokoch hrávala v Žiline a v Trnave, ale v tomto sa konečne vráti do Bratislavy, na Národný futbalový štadión (NFŠ). Čo to bude pre fanklub znamenať?
To je ťažká otázka, ale pre nás je to nová výzva. Uvidíme, ako sa k tomu všetkému postaví vedenie ŠK Slovan, ako s ním budeme spolupracovať, lebo so Spartakom Trnava sme veľmi dobre vychádzali, hlavne s Marekom Ondrejkom. Verím, že to bude tak aj v prípade Slovana. Niektorí naši členovia, hlavne z východu, budú musieť merať do Bratislavy dlhšiu cestu, ako tomu bolo do Žiliny a Trnavy. Samozrejme, na nový a krásny NFŠ sa všetci tešíme, dúfam, že slovenskej reprezentácii sa bude na ňom dariť!

Ako je spolupráca fanklubu so SFZ?
Je to taká systémová spolupráca, na ktorej sme sa dohodli po našom vzniku. Funguje distribúcia vstupeniek a ostatné základné veci. V Trnave máme svoj vyhradený sektor, pred novým kvalifikačným cyklom ME 2020 sa s vedením SFZ stretneme a dohodneme sa na niektorých záležitostiach. Podľa mňa robíme veľa pre potreby reprezentácie. V minulosti sme do fanzóny pozvali aj predsedu SFZ Jána Kováčika. Veľmi radi by sme medzi nami privítali aj generálneho sekretára SFZ Jozefa Klimenta. Žiaľ, pred zápasmi je neskutočne zaneprázdnený, má toho na pleciach strašne veľa, takže jeho povinnosti rešpektujeme.

Aké je tvoje najväčšie želanie v roku 2019?
Stále ma veľmi mrzí aj s odstupom roka a pol, že sme nepostúpili na MS 2018 do Ruska. To bola veľká chyba, že sme nevyužili veľký potenciál skúsených a mladých hráčov. Mali sme byť náročnejší na seba, našim cieľom nemala byť iba účasť v baráži. Neboli sme pripravení na štart kvalifikácie MS, keď sme prvé dva zápasy prehrali a v ďalších sme už ťahali zajaca za chvost. Toto sa nesmie stať v tejto kvalifikácii ME 2020! Naša E-skupina sa síce ukazuje ako hrateľná, ale podľa mňa je veľmi vyrovnaná. Verím však, že hlavne pre mladých hráčov, ktorí ešte neboli na MS a ME bude táto kvalifikácia ohromnou motiváciou na to, aby sa prvý raz vo svojej kariére prebojovali na kontinentálny šampionát. Takisto by som bol rád, keby medzi hráčmi a fanúšikmi bolo väčšie puto a súlad. V marci na turnaji v Thajsku o Kráľovský na finálový súboj s domácou reprezentáciou prišlo aspoň 50 Slovákov z rôznych kútov tejto krajiny, ale aj z iných častí sveta, z Austrálie či zo Singapúru povzbudiť naše mužstvo. Boli sklamaní z toho, že naši hráči neprišli k nim s víťaznou trofejou aspoň na 20 metrov a nepozdravili ich. Pritom domáci tím, ktorý nevyhral turnaj, obišiel celý štadión. V novom roku 2019 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosti, pohody v rodinnom kruhu a v práci.

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie želá všetkým svojim členom a podporovateľom,  veľa Božieho požehnania, veselého Silvestra a úspešný nový rok 2019!

Alexander Horváth, bývalý československý reprezentant, účastník MS 1970 a víťaz PVP v roku 1969 sa v piatok 28. decembra dožil významného životného jubilea 80 rokov. Rodák z turčianskej obce Mošovce má za sebou výbornú futbalovú kariéru.
Na Tehelné pole prišiel zo Žiliny v roku 1963, keď Dynamo vypadlo z najvyššej súťaže a on nechcel hrať v druhej lige. Slovan Bratislava mal vtedy dosť výborných obrancov, ale Šaňo sa konkurencie nebál, vedel, čo dokáže. Čoskoro si vedľa Popluhára vybojoval pevné miesto. Bol tiež vysoký, výborne stavaný, elegantný i húževnatý a nekompromisný v súbojoch. S Popluhárom a Plassom hrával aj v reprezentácii. V rokoch 1964 – 1970 nastúpil za ňu 26-krát. Za vrchol kariéry však považuje ročník 1968 – 1969, keď ako kapitán mužstva priviedol belasých k víťazstvu v PVP nad Barcelonou a zahral si v silnej skupine MS 1970 v Mexiku. Niekoľkokrát bol aj kapitánom čs. reprezentácie.
Stal sa prvým Slovákom, ktorý zdvihol nad hlavu cennú európsku futbalovú trofej na Štadióne svätého Jakuba v Bazileji bez dresu, iba v trenírkach. Bolo to v spomínanom roku1969, keď belasí triumfovali v Pohári víťazov pohárov nad FC Barcelona 3:2. O rok neskôr dostal povolenie pôsobiť v zahraničí a už sa z neho nevrátil. Stal sa emigrantom, jeho i manželku odsúdili na dva a pol roka väzenia. ,,Nemohli sme sa vrátiť, lebo by sme skončili v base,“ neustále pripomína. Žije v Bruseli, kde dnes v kruhu svojej rodiny oslávi veľké jubileum.
V mladších rokoch bol futbalovým nezbedníkom, búrlivákom či frajerom, no neskôr rozvážnym inteligentným hráčom s rešpektom okolia. V Slovane bol 7 rokov a už pred MS v Mexiku mu sľúbili, že bude môcť odísť do zahraničia. Vybral si Belgicko a RWD Molenbeek. Odišiel, dobre sa mu darilo, no ani netušil, že po dvoch rokoch skončí. Roztrhla sa mu totiž achilovka, nasledovali operácie, rehabilitácia, strata formy. Na vrchol sa už nedostal. Trénoval dorastencov i B-mužstvo Molenbeeku, ba bol trénerom aj v kolektíve Anderlechtu. Keď prišiel koniec dátumu povolenia, akosi sa pozabudol, oslavoval dlhšie než bolo únosné a s návratom nastali komplikácie, hrozili mu stíhaním. Rozhodli sa s manželkou aj s dvoma synmi, že ostanú v Bruseli ako emigranti. Z vyučeného zámočníka sa stal dekoratér a so starším synom začali podnikať, mladší išiel hrať futbal do Malagy. Nikdy sa nesťažoval, že by mu niečo chýbalo. Až po 23 rokoch sa odvážil prísť domov, do Žiliny a Bratislavy. Mesto takmer nepoznával, no priateľstvo so spoluhráčmi obnovil. Bolo o čom rozprávať i spomínať. Odvtedy prichádza často, fanúšikovia nezabudli. V ankete storočia ho zaradili medzi 25 najlepších.
K početným gratulantom sa dnešnému oslávencovi pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie!

Druhý najlepší slovenský futbalista storočia a člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie Jozef Adamec zomrel v pondelok 24. decembra vo veku 76 rokov. Bývalého vynikajúceho futbalistu už dlho trápil zdravotný stav, ktorý skúšala aj cievna príhoda zo septembra tohto roka. Neskôr ho prepustili do domáceho liečenia, dlho tam však nevydržal a do nemocnice sa vrátil. Adamec dlho bojoval s ťažkou chorobou, ktorej napokon podľahol. Zomrel v pokoji na nemocničnom lôžku v Trnavskej nemocnici.

Narodil sa 26. februára 1942, prvé futbalové kroky urobil v rodnom Vrbovom. V roku 1959 odišiel do Spartaka Trnava. Debut v bývalej prvoligovej československej súťaži ako 17-ročný absolvoval 23. marca 1959 proti RH Brno. V kariére následne pokračoval v Dukle Praha (1961 – 1963), potom sa nakrátko vrátil do Trnavy a v rokoch 1964 – 1966 bol hráčom Slovana Bratislava. Po ďalšom návrate do Spartaka v roku 1966 hral v mužstve „andelov“ jedenásť rokov.

Adamec debutoval v najvyššej československej súťaži pod vedením trénera Antona Malatinského ako 17-ročný v marci 1959. Postupne si zoradil do vitríny sedem majstrovských titulov. Dvakrát sa tešil z celkového triumfu počas základnej vojenskej služby v Dukle Praha, päť prvenstiev dosiahol v Spartaku Trnava. Pochváliť sa mohol aj rovnakým počtom ocenení v desiatke najlepších futbalistov ČSSR (3. miesto 1968, 1969). Zisk Čs. pohára si so spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch (1961 v Dukle, 1967, 1971, 1975 v Spartaku).

V bývalom federálnom štáte Čechov a Slovákov si prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Celkovo skóroval v lige 170-krát (Spartak 138, Dukla 17, Slovan 15). Brankárov súpera väčšinou prekonával nebezpečnou ľavačkou, ktorú si vytrénoval ešte v detstve, keď s pravou nohou dlhší čas „premaródil“. V jednom pamätnom majstrovskom súboji s Třincom strelil v drese bratislavského Slovana dokonca šesť gólov z ôsmich.

Nastúpil v 44 medzištátnych stretnutiach (1960 – 1974, 14 gólov), ale o ešte lepšiu osobnú štatistiku ho pripravili občasné disciplinárne priestupky. V pamätnom meraní síl s Brazíliou (23. júna 1968, 3:2) na bratislavskom Tehelnom poli pred beznádejne zaplneným 60-tisícovým hľadiskom dosiahol hetrik do siete brazílskeho brankára Félixa. „Hatrlo“ štartoval dvakrát aj na majstrovstvách sveta, z Čile 1962 sa vrátil ako vicemajster sveta, z Mexika 1970 so sklamaním.

Po skončení aktívnej hráčskej kariéry zostal pri futbale. Začal ako asistent trénera „doma“ v Trnave, neskôr viedol aj Slovan Viedeň, Šaľu, Banskú Bystricu, Vorwärts Steyr, Inter Bratislava, Bohemians Praha, Zlín, Dunajskú Stredu, Trnavu, Prešov, ďalšie dva bratislavské kluby Slovan a Artmediu a od roku 2006 pôsobil v rôznych funkciách opäť v domovskom Spartaku. Od 26. februára 1999 do 30. novembra 2001 bol trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie.
Pre slovenský futbal je to obrovská strata, lebo Adamec bol fantastický hráč s neuveriteľným čuchom na góly. Svojim temperamentom vedel strhnúť celé mužstvo, bol skutočným vodcom skvelého mužstva Spartaka Trnava. Stal sa jeho skutočným symbolom, bol skutočnou legendou.

Jozef Adamec bol aktívnym členom OFSFR, rád sa zúčastňoval podujatí fanklubu. Poslednou bola fanzóna spojená s krstom knihy viď titulná fotografia s Katkou. (posledná…)

http://www.fanklubfutbalsvk.sk/?s=pesnicka 

Jozef Adamec bol posledná žijúca legenda s trojice velikánov spomenutých v skladbe fanklubu – Veľa tých čo nechcú byť zlí… / kliknite na medzeru na odohratie skladby

Česť jeho pamiatke!

Posledná rozlúčka bude v piatok 04.01.2019 o 14. hodine na futbalovom štadióne Antona Malatinského v Trnave.

Ondrej Trnovský, člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a verný fanúšik našej reprezentácie, je aj popredný funkcionár Bratislavského futbalového zväzu. Rodák z malej obce Kalameny pri Ružomberku tam aj ako žiak začal hrávať futbal. Potom vo väčšej dedine Kúpele Lúčky pôsobil v dorasteneckej, ale aj v seniorskej kategórii.

V roku 1969 narukoval do Pezinka k vojenskému útvaru a tam na štadióne Lokomotívy v súboji dvoch vybraných jedenástok a ešte v ďalšom bol vybraný do tohto tímu. ,,Hrali sme Oblastné majstrovstvá, trénoval nás pán Jankovič. Pre mňa to bolo veľmi dobré, lebo ešte ako holub pred prísahou som chodil na tréningy. Mali sme ich trikrát do týždňa, okrem toho sme hrali zápasy a po nich sme si pochutnali v Zámockej vinárni na večeri . Boli to pekné časy, hrával som na viacerých postoch,“ spomína na vojenčinu O. Trnovský.

Po jej skončení sa vrátil domov na Liptov, začal chodiť do Ružomberka na tréningy, kde strávil asi rok. ,,Chcel som ísť však na vysokú školu a v roku 1975 som do Bratislavy prišiel študovať ekonómiu a odvtedy som tu natrvalo. V tom období sa rušili ,,béčka“, celé zo Slovana prešlo aj so mnou do klubu Spartak Kablo Bratislava. Začal ho trénovať nezabudnuteľný pán futbalista Karol Jokl, ktorý bol mojim prvým trénerom v tomto meste. Jeho ľavá noha bola famózna, často nám to dokazoval na tréningoch. Pod jeho vedením som hrával krajské majstrovstvá na pravej strane útoku. V Kablovke som pôsobil asi tri roky, potom som utrpel vážne zranenie kolena a futbal išiel na vedľajšiu koľaj. Keď so m s ním v 31 rokoch skončil, tak som sa ako inžinier ekonómie zamestnal,“ vraví O. Trnovský.

Urobil si trénerský kurz, získal druhú najvyššiu kvalifikáciu a postupne v Kablovke viedol žiakov, dorastencov, potom na krátku dobu odišiel do Tomášova. Neskôr ho úplne ovládla práca, v roku 1990 po zmene režimu začal podnikať.

Ondrej Trnovský má za sebou bohatú funkcionársku kariéru. ,,Už ako 18-ročný som bol tajomníkom TJ v obci, v ktorej som sa narodil. Po skončení kariéry som funkcionárčil v Spartaku Kablo, kde som sa stal predsedom futbalového klubu. Okrem toho som bol členom Rady BFZ, členom VV BFZ a členom VV ObFZ Bratislava-mesto. Pôsobil som aj v štruktúrach Slovenského zväzu ľadového hokeja ako ekonóm. Bol som štyri roky členom predsedníctva SZĽH, najvyššieho orgánu. A tretie volebné obdobie som predseda ekonomickej komisie BFZ,“ pokračuje ďalej O. Trnovský.

Členom fanklubu je štyri roky. Navštívil doma a vonku viaceré zápasy, už teraz sa teší na zaujímavú kvalifikačnú E-skupinu ME 2020, v ktorej Slovensko sa stretne s Chorvátskom, Walesom, Maďarskom a Azerbajdžanom. Jeho syn Martin Trnovský pravidelne chytá za ligový dorast ŠK Slovan Bratislava. Už trénuje aj so seniorským ,,áčkom“. ,,Všetci rodičia majú nejaké sny a očakávania. Beriem to triezvo, chlapec, študent súkromnej strednej športovej školy v Petržalke sa naplno venuje futbalu, žiadne diskotéky, dôsledná životospráva, držím mu palce. Záleží aj od šťastia, či sa neskôr presadí medzi seniormi. Brankári majú nevýhodu v tom, že chytá iba jeden, zakončil našu debatu Ondrej Trnovský.

Foto: Holienčin / FIFA

Práce na Národnom futbalovom štadióne (NFŠ) finišujú. Presvedčili sa sa o tom počas kontrolného dňa v stredu 11. decembra. K dokončeniu štadióna na Tehelnom poli chýbajú už len detaily a v marci 2019 sa na ňom odohrá najslávnejšie slovenské derby ŠK Slovan Bratislava – Spartak Trnava.

Kedy si nový stánok vyskúša slovenská reprezentácia, je nateraz otázne, isté však je, že marcový duel kvalifikácie ME 2020 Slovensko – Maďarsko sa ešte odohrá v Trnave. ,,Národný tím tu môže hrať v podstate zajtra, ale existujú podmienky UEFA, ktoré hovoria o tom, že štadión musí byť nahlásený niekoľko mesiacov dopredu a musia tu prebehnúť prípravné zápasy, aby sa otestovala bezpečnostná pripravenosť. Ja si osobne myslím, že prvý zápas reprezentácie by sa mohol uskutočniť v prvej polovici budúceho roka a ten skutočne ostrý a veľmi dôležitý bude 6. septembra v kvalifikácii ME 2020 proti Chorvátsku,“ vraví investor a majiteľ futbalového klubu Slovan Bratislava Ivan Kmotrík.

Podľa slovenských noriem sa na Národnom futbalovom štadióne môže odohrať stretnutie za účasti divákov. Po ňom komisia UEFA schváli jeho používanie aj na medzinárodné stretnutia. Kapacita sa pohybuje 23-tisíc miest. Sedačky sa môžu posúvať a počet miest sa tak môže znížiť až na 18-tisíc. To znamená, že aj pri menšej návšteve bude hľadisko zaplnené. „Všetky základné veci sú hotové, možno potrebujeme dva-tri týždne na dotiahnutie detailov,“ pokračoval 59-ročný I. Kmotrík.

Stavba NFŠ sa začala 1. septembra 2016. Mala stáť 75,2 milióna eur. Štadión však bude o niečo drahší. „Podľa hlavného dodávateľa Strabagu sa objektívne zdvihli ceny niektorých vstupov, rástla cena betónu, železa, niektoré dodatky si vyžadovala UEFA. A zvýšila sa cena ľudského zdroja. Uvidíme, aký účet nám vo finále predloží Strabag. Ale teraz neviem ešte povedať presné čísla,“ vysvetlil I. Kmotrík.

ŠK Slovan hral ostatných deväť rokov na Pasienkoch, ktoré po poslednom zápase jesennej časti aktuálnej sezóny Fortuna ligy opustil. A-mužstvo síce na tomto štadióne nebude pôsobiť, ale „belasí“ by tu radi umiestnili mládežnícke mužstvá. ,,Dnes má Slovan Bratislava vybudovanú stopercentnú infraštruktúru, pribudlo osem ihrísk vrátane dvoch s umelou trávou a umelým osvetlením. Na Pasienkoch by sme preto radi zostali a mali by sme tam akýsi tréningový kemp. Mládež nás stojí približne milión eur ročne. Potrebujeme každý týždeň vypraviť niekoľko autobusov s hráčmi, trénermi aj lekármi na to, aby sme o niekoľko rokov mali k dispozícii odchovancov na úrovni zahraničných hráčov, ktorých máme aktuálne v kádri,“ vysvetlil I. Kmotrík.

Na novom stánku hráči Slovana Bratislava ešte netrénovali. ,,Ešte neprebehla finálna kolaudácia. Keď budú všetky veci dotiahnuté, tak verím tomu, že tu na jar pred prvým domácim zápasom hráči absolvujú nejaké tréningy, aby sa zžili s prostredím. Chceli by sme privítať na novom štadióne aj súpera zvučného mena, ktorý by ho slávnostne otvoril. Nebude to však jednoduché, pretože tieto veľké kluby majú nahustený program. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, nechcem však predbiehať,“ hovorí ďalej I. Kmotrík.

Isté je, že futbaloví fanúšikovia sa majú už teraz na čo tešiť. Moderný stánok bude pýchou slovenského futbalu a Bratislavy. Budú hrávať na ňom ŠK Slovan, reprezentácia Slovenska a otvorená je možnosť aj pre ďalšie kluby. ,,Slovan z historického hľadiska patrí na Tehelné pole, tam musí hrávať, lebo to píšu dejiny. Chceme teda urobiť všetko preto, aby sme do hľadiska pritiahli mužov, ženy, deti, jednoducho celé rodiny,“ dodal ešte I. Kmotrík. Štadión na Tehelnom poli spĺňa prísne kritériá UEFA štvrtej kategórie, vo viacerých oblastiach bude patriť k európskej špičke s modernými technológiami s prívlastkom naj. Má 42 skyboxov, jeden prezidentský, veľké tlačové stredisko, dobre vybavené šatne a sociálne zariadenia a tak je predpoklad, že o niekoľko rokov sa tu môže odohrať finále Európskej ligy, alebo Európskeho Superpohára.

Text a foto: Milan Valko

Futbal na Slovensku bude mať v roku 2019 dôvod oslavovať. Práve 27. augusta 1939 v Bratislave nastúpilo Slovensko na svoj prvý medzištátny zápas proti Nemecku a vyhralo 2:0 (Góly: Arpáš, Luknár).

OFSFR pripravuje sprievodné podujatia a pevne veríme, že sa nám podarí odohrať priateľský zápas s prvým klubom vo futbalovej histórií FC Sheffield v Anglicku.  Predpokladaný termín futbalového stretnutia je máj 2019. Zápas 1. FC Sheffield – OFSFR 80 (osobnosti futbalu, fanklubáci) v Sheffielde.

K najväčším oslavám bode patriť 100 rokov vzniku ŠK Slovan Bratislava a predovšetkým 21. mája uplynie polstoročie od víťazstva v PVP (Slovan Bratislava – FC Barcelona 3:2 Bazilej – Štadión sv. Jakuba). 

mužstvo Slovenska 1939

mužstvo fanklubu s reprezentatmi

OFSFR – Bratislava

Oficiálny fanklub sa zúčastnil podujatia v bratislavskej Redute, kde športové legendy, (nielen futbalové) boli zastúpené vo veľkolepom počte. Fanklubáci s radosťou prijali a využili pozvanie organizátora Júliusa Šefčíka, mimochodom člena fanklubu, na príležitosť k fotografii hráčov Slovana Bratislava a zástupcov FC Barcelona a aj syna slovenskej futbalovej legendy, kvôli ktorej postavili Camp Nou – Ladislava Kubalu, ktorí sú na spoločnej fotografii. Hráči – víťazi PVP (Bazilej 1969) si vyslúžili od prítomných potlesk v stoji… 

Foto: Ľuboš Hlavena

Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov bude v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy tejto vekovej kategórie v roku 2021 v Maďarsku a Slovinsku súperiť v 2. skupine s tímami Francúzska, Švajčiarska, Gruzínska, Azerbajdžanu a Lichtenštajnska. Kvalifikačný cyklus potrvá od 18. marca 2019 do 13. októbra 2020, následne v novembri bude na programe baráž. Rozhodol o tom utorňajší žreb v sídle Európskej futbalovej únie (UEFA) vo švajčiarskom Nyone.

Adrián Guľa, tréner SR 21 povedal: ,,V podstate sme spokojní a žreb akceptujeme. Postupový kľúč je neúprosný, skupina je pestrá a zaujímavá. Francúzi z prvého koša, Švajčiari z tretieho, je to zaujímavá kvalita. Pokiaľ chceme byť úspešní, musíme zvládať zápasy s každým súperom. Či už to je Lichtenštajnsko alebo Azerbajdžan. Bez veľkých kalkulácií chceme ísť postupnými krokmi za tým, aby sme boli úspešní. Postupový kľúč je jedna vec, keďže postupujú len víťazi skupín a najlepší z baráže. Podstatný je každý zápas. V jednom keď zaváhate, tak je to veľmi nepríjemné, čo sme zažili teraz v kvalifikácii. Teraz je ten kľúč ešte neúprosnejší, preto je dôležité, aby sme dali do toho hneď od úvodu maximum.“

,,Dostali sme Francúzsko, čo je súčasný majster sveta v seniorskej kategórii. Určite to bude atraktívny dvojzápas aj na našej úrovni. Švajčiarsko bude tiež veľmi dobrý súper, ich futbal urobil v predchádzajúcich rokoch veľký skok dopredu, čoho odzrkadlením sú výsledky ich prvého mužstva. Zvyšné tímy sú nevyspytateľné. Proti Gruzínsku, Azerbajdžanu a Lichtenštajnsku musíme oba zápasy vyhrať a proti Francúzom a Švajčiarom zabojovať o postup na šampionát, čo je náš cieľ,“ povedal pre futbalsfz.sk Christián Herc, ktorý by mal v najbližšej kvalifikácii patriť k lídrom slovenského mužstva.

,,Máme výbornú kvalitu mužstva a môžeme postúpiť. Proti Francúzom som už hral v jednej z mládežníckych kategórii a môžem povedať, že je to výborný súper. Naši predchodcovia nám spravili skvelé meno a my chceme v načatom trende pokračovať. Myslím si, že medzi nami a Francúzmi bude vládnuť prirodzený rešpekt. Zvyšné tímy budú tiež nepríjemné, ale myslím si, že je v našich silách ich zdolať,“ vyjadril sa útočník MŠK Žilina Róbert Boženík.

Z deviatich kvalifikačných skupín postúpia priamo na kontinentálny šampionát iba víťazi, ktorých doplní dvojica usporiadateľov turnaja. Posledná miestenka je určená pre víťaza baráže, do ktorej preniknú dva najlepšie tímy z druhých miest. Do boja o účasť na majstrovstvách Európy hráčov do 21 rokov sa zapojí dovedna 53 krajín. Tie sú rozdelené do ôsmich šesťčlenných a jednej päťčlennej skupiny.V histórii samostatnosti sa Slováci prebojovali na záverečný turnaj ME tejto vekovej kategórie iba dvakrát – v rokoch 2000 a 2017.

Program SR 21 v kvalifikácii o ME 2021:

6. septembra 2019: Azerbajdžan – Slovensko
9. októbra 2019: Lichtenštajnsko – Slovensko
15. októbra 2019: Slovensko – Francúzsko
18. novembra 2019: Slovensko – Gruzínsko
26. marca 2020: Gruzínsko – Slovensko
31. marca 2020: Slovensko – Lichtenštajnsko
4. septembra 2020: Švajčiarsko – Slovensko
8. septembra 2020: Slovensko – Švajčiarsko
8. októbra 2020: Slovensko – Azerbajdžan
12. októbra 2020: Francúzsko – Slovensko

OFSFR

Slovenská reprezentácia odohrá najbližšie kvalifikačný zápas s Maďarskom v Trnave (štvrtok 21.03.2019) a rovnako prípadný domáci priateľský zápas v júnovom termíne pred zápasom v Baku utorok 11.06.2019.

OFSFR odporúča spoločný výlet pre členov do Cardiffu v predpokladanej cene 350€. Termín 23.-25. marec 2019

Letenka, 2x ubytovanie, transfery a vstupenka – Fakultatívne: mestá Bath a Oxford.

Do Cardiffu, Bristolu je letecké spojenie z Viedne, Krakova, Budapešti aj Prahy.

Azerbajdžan – predpokladaná cena zájazdu je 500€ – Letenka, 2-3x ubytovanie, víza, vstupenka. Čakáme ešte na partnerskú CK s cenovými ponukami.

K vízam je potrebné:

Platnosť na 3 mesiace od Vami zadaného dátumu s max. dĺžkou pobytu na 30 dní s 1 vstupom

1. Scan pasu (platný 6 mesiacov po skončení platnosti víz)
   2.      Zamestnanie  (stačí oblasť, v ktorej pracujete)
   3.      Adresa trvalého pobytu
   4.      Dátum, od ktorého budú víza platné
   5.      Adresa pobytu v Azerbajdžane
   6.      Navštívili ste v minulosti Náhorný Karabach bez oficiálneho povolenia Azerbajdžanskej republiky?

Zároveň pripravujeme na pondelok 10.06.2019 spoločný program pre fanklubákov v Baku.

Momentálne je najlacnejšia ponuka leteniek z Budapešti cca 150€.

Fanklub SVK

Počas prvej adventnej nedele oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v bratislavskom Hostinci u Deda pripravil ďalšie pekné podujatie. Ivanovi Hrdličkovi zagratuloval k jeho nedávnym 75. narodeninám a toto stretnutie bolo významné hlavne tým, že víťaz PVP z roku 1969 si so sebou priviedol ďalších ôsmich spoluhráčov, všetko skutočné legendy slovenského futbalu. Alexandra Vencela st., Petra Mutkoviča, Jozefa Fila, Ľudovíta Zlochu, Jozefa Čapkoviča, Jána Medviďa, Jána Čapkoviča a Jána Švehlíka. Z veľkej slovanistickej partie chýbali iba Ľudovít Cvetler, ktorému trhali zuby a Alexander Horváth, ktorý už roky žije v Belgicku.

Roman Táborský, predseda fanklubu a jeho členovia Peter Špilák a Ondrej Trnovský zagratulovali oslávencovi. Dostal darčekový kôš, kyticu kvetov, fanklubácky šál a fľašu slivovice z Pálenice z Bernolákova. Ivan Hrdlička sa zároveň stal 750. členom fanklubu. ,,Som dojatý a nadšený, že mi fanklub pripravil takú peknú oslavu mojich narodenín. Ešte väčšia pocta je to pre týchto mojich bývalých spoluhráčov. Keby nebolo ich, tak ani ja nie som tu. Do budúcnosti všetkým fanklubákom želám, aby sa dlho takto stretávali a aby na takejto vysokej úrovni fungovali ešte veľa rokov,“ povedal dojatý Ivan Hrdlička.

Pravda, na stretnutí takisto rezonoval žreb kvalifikácie ME 2020, ktorý sa uskutočnil v nedeľu 2. decembra na pravé poludnie v írskom Dubline. Ešte pred jeho začiatkom si fanklubáci urobili malú súťaž, koho by chceli za súperov Slovenska. Najviac si želali Anglicko, toto prianie sa im nesplnilo, na druhom mieste bolo Maďarsko a napokon po osemnástich rokoch sa Slovensko a Maďarsko znova stretnú v kvalifikácii ME.

Po vyžrebovaní sme sa našich hostí spýtali, čo si myslia o šanciach Slovenska v kvalifikačnej skupine E v boji o postup na ME 2020?

Ján Švehlík: ,,Osobne som s touto skupinou spokojný, lebo v jednotlivých košoch boli aj ťažší a atraktívnejší súperi. Pravda, všetky tieto súboje budú náročné, preto sa na kvalifikáciu musíme dobre pripraviť. Šanca postúpiť je reálna, Chorvátsko je favoritom našej skupiny, derby zápasy s Maďarskom budú iste veľmi zaujímavé.“

Bratia Ján a Jozef Čapkovičovci: ,,Keby sme z tejto skupiny nepostúpili, bolo by to dosť zlé s našim futbalom (smiech). Ale teraz vážne. Máme skúsené a kvalitné mužstvo, takže veríme, že sa nielen pobije o postup, ale sa nakoniec aj druhý raz za sebou kvalifikuje na kontinentálny šampionát.“

Peter Mutkovič: ,,Pre mňa je favoritom číslo jeden Chorvátsko, vicemajstri sveta. Ostatní súperi sa už dajú zvládnuť, budú to zrejme vyrovnané zápasy. Veľkou neznámou bude zrejme Azerbajdžan. Som však mierny optimista, verím v postup na ME, slovenský futbal potrebuje takýto úspech.“

Ivan Hrdlička: ,,Myslím si, že máme hrateľnú skupinu, pravda, veľa bude záležať od momentálnej športovej formy. Chorvátsko si na tohtoročných MS urobilo postupom do finále veľké meno, ale v Lige národov sa ukázalo, že ho čaká generačná výmena. Takže si myslím, že keď všetko dobre do seba zapadne, tak máme slušné šance na postup.“

Alexander Vencel, st.: ,,Myslím si, že pri optimálnej forme našich hráčov máme dobrú šancu postúpiť na ME. Dostali sme prijateľnú skupinu, aj keď súčasný futbal sa neustále vyrovnáva, už neexistuje slabý súper. Musíme sa vyvarovať rozdielnych výkonov, ako naposledy v Lige národov. Výborne sme zahrali proti Ukrajine a o dosť zle v Česku.“

Ján Medviď: ,,Máme sa na čo tešiť, lebo Chorvátsko je v súčasnom futbale svetovou špičkou. Wales má vo svojom strede hviezdneho Garetha Balea z Realu Madrid a Maďarsko bude pre nás veľkou výzvou, lebo nás po dlhších rokoch čakajú dva derby zápasy. Azerbajdžan netreba podceniť, ale povinnosťou je získať s ním šesť bodov.“

Roman Táborský, predseda fanklubu: ,,Nechcem povedať, že sme dostali jednu z najslabších, alebo najprijateľnejších skupín. Tých možností bolo dosť, za súperov máme mužstvá, ktoré vedia vyhrať aj prehrať a všetci piati majú rovnako blízko, ale aj ďaleko k postupu na rozdiel od iných skupín. Extra motiváciu budú mať Maďarsko a Azerbajdžan, nakoľko budú spoluorganizátormi ME 2020. Výhodou je, že nemusíme cestovať ďaleko do Chorvátska a Maďarska a z toho iste majú radosť aj slovenskí fanúšikovia. Iná káva bude Azerbajdžan, pôjdeme tam s našou reprezentáciou a vynecháme tak finále Európskej ligy, ktoré je naplánované v roku 2019 v Baku.“

Ondrej Trnovský, člen fanklubu: ,,Celkovo som s týmto žrebom spokojný, mohli sme dopadnúť aj horšie. Pikantné bude hlavne susedské derby s Maďarskom, myslím si, že spolu s favorizovaným Chorvátskom máme dobré šance postúpiť na ME.“

Peter Špilák, člen fanklubu: ,,Vzhľadom k tomu, že máme celkom prijateľnú skupinu, tak verím, že postúpime. Okrem stále dobrého Chorvátska, ostatní súperi by si to mali rozdať o druhé postupujúce miesto. Iste budú nepríjemní, hlavne Maďarsko a Wales, disponujeme však kvalitným a skúseným mužstvom, ktoré by si s nimi malo poradiť.“

Velimir Adžič, člen fanklubu a Chorvát, ktorý už jedenásty rok žije na Slovensku: ,,Na Slovensku sa veľmi dobre cítim, sú tu fajn ľudia, preto verím, že na ME postúpia Chorvátsko a Slovensko. Je mi úplne jedno, kto bude prvý a kto druhý. Chorvátsko čaká generačná výmena, máme však dobrých nástupcov, rovnako aj do mužstva Slovenska prišla mladá krv. Takže dobré výkony treba potvrdiť na ihrisku.“

Ľuboš Galovič, člen fanklubu: ,,Podľa mňa vyžrebovali nám dobrú skupina a som presvedčený, že z nej postúpime na ME. Najpikantnejšie budú zápasy s Maďarskom, doma navštívim všetky zápasy našej reprezentácie a zrejme pôjdem aj niekde von, pravdepodobne do Budapešti. Držím palce trénerovi Pavlovi Hapalovi, ktorého poznám ešte z pôsobenia v MŠK Žilina.“

Nedeľňajší žreb v írskom Dubline rozhodol o tom, že slovenskí futbaloví reprezentanti sa v kvalifikácii o postup na majstrovstvá Európy 2020 v E-skupine stretnú aj úradujúcimi svetovými vicešampiónmi Chorvátmi. Napínavé zápasy čakajú zverencov trénera Pavla Hapala aj proti Walesanom, ktorí na ostatných ME 2016 vo Francúzsku postúpili až do semifinále, či susedom z Maďarska, ktorých vedie bývalý kormidelník DAC Dunajská Streda Marco Rossi. Zvyšným protivníkom SR bude Azerbajdžan.

,,Chorvátsko je aktuálny vicemajster sveta, má neskutočnú kvalitu. Videl som ich posledný zápas v Anglicku, musím im vyjadriť rešpekt, no zároveň dodávam, že z tejto skupiny môže postúpiť ktorékoľvek mužstvo. So žrebom môžeme byť spokojní. Skupiny, v ktorých figurujú tímy Španielska a Nemecka, sú veľmi silné. Nepríjemné pocity som mal po tom, čo hrozilo, že by sme mohli byť vyžrebovaní práve do skupiny s Nemeckom,“ poznamenal Hapal podľa oficiálnej stránky Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii LN 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020. Podľa Hapala môžu na postup z „éčka“ smelo pomýšľať všetci účastníci. ,,Naša skupina je veľmi vyrovnaná. Príde aj na pikantný súboj s Maďarskom, určite sa máme na čo tešiť. S Walesom sme odohrali vzájomný zápas na ME 2016, môžeme z toho čerpať. V každom prípade, Walesania budú nepríjemný súper. Vzájomné duely s Maďarskom budú niesť prvky rivality, Maďari disponujú kvalitným tímom, v žiadnom prípade ich nemožno podceniť, naopak, musíme sa na tohto súpera veľmi dobre pripraviť. Ďalším protivníkom bude Azerbajdžan, za ktorým budeme merať dlhú cestu. Ocitli sme sa v päťčlennej skupine, okrem kvalifikačných zápasov tak odohráme počas roka aj prípravné stretnutia,“ doplnil 49-ročný rodák z moravského Kroměříža.

Zloženie „slovenskej“ eliminačnej E-skupiny pozitívne vníma aj prezident SFZ Ján Kováčik. ,,So žrebom som spokojný, mohli sme dostať aj ťažšiu skupinu. Z prvého koša som si prial Chorvátsko. Zápasy s Chorvátskom a Maďarskom budú mať náboj, v skupine máme aj nebezpečný Wales a nevyspytateľný Azerbajdžan. Nie je si z čoho veľmi vyberať. Najťažšie mi pri žrebe bolo, keď do C-skupiny vyžrebovali Írsko a potom ho presunuli do D-skupiny,“ skonštatoval prvý muž slovenského futbalu.

Marek Hamšík, stredopoliar SR k žrebu povedal: ,,Podľa mňa je to ťažký žreb. Máme tam favorita z Chorvátska. Je vicemajstrom z posledných MS. Wales je veľmi nepríjemný súper, aj keď sme s ním odohrali vyrovnanú partiu na EURO vo Francúzsku. Zverenci trénera Ryana Giggsa hrajú nepríjemný futbal s nepríjemným rozostavením. Je zaujímavé, že proti Maďarsku som ešte nehral. Teším sa na zápasy proti našim susedom, lebo majú dobrých fanúšikov. V hojnom počte ich podporujú doma a aj vonku. Dvojzápasy proti Maďarsku budú vypredané. Azerbajdžan nie je ťažký súper, no v žiadnom prípade ho nemôžme podceniť. Je to súper, proti ktorému by sme mali získať šesť bodov. No ešte raz zdôrazňujem, že ho nemôžeme podceniť.“

Skupina A: Anglicko, Česko, Bulharsko, Čierna Hora, Kosovo.

Skupina B: Portugalsko, Ukrajina, Srbsko, Litva, Luxembursko.

Skupina C: Holandsko, Nemecko, Severné Írsko, Estónsko, Bielorusko.

Skupina D: Švajčiarsko, Dánsko, Írsko, Gruzínsko, Gibraltár.

Skupina E: Chorvátsko, Wales, Slovensko, Maďarsko, Azerbajdžan.

Skupina F: Španielsko, Švédsko, Nórsko, Rumunsko, Faerské Ostrovy, Malta.

Skupina G: Poľsko, Rakúsko, Izrael, Slovinsko, Macedónsko, Lotyšsko.

Skupina H: Francúzsko, Island, Turecko, Albánsko, Moldavsko, Andorra.

Skupina I: Belgicko, Rusko, Škótsko, Cyprus, Kazachstan, San Marino.

Skupina J: Taliansko, Bosna a Hercegovina, Fínsko, Grécko, Arménsko, Lichtenštajnsko.

Termíny zápasov kvalifikácie EURO 2020:
štart kvalifikácie 21. marca 2019 – koniec kvalifikácie 19. novembra

Prehľad zápasov Slovenska v E-skupine futbalovej kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020:

21. marca 2019 o 20.45 h SEČ: SLOVENSKO – Maďarsko
24. marca 2019 o 15.00: Wales – SLOVENSKO
11. júna 2019 o 18.00: Azerbajdžan – SLOVENSKO
6. septembra 2019 o 20.45: SLOVENSKO – Chorvátsko
9. septembra 2019 o 20.45: Maďarsko – SLOVENSKO
10. októbra 2019 o 20.45: SLOVENSKO – Wales
16. novembra 2019 o 20.45: Chorvátsko – SLOVENSKO
19. novembra 2019 o 20.45: SLOVENSKO – Azerbajdžan

OFSFR – Bratislava

Fanklubáci spolu s legendami hodnotili – spomínali a komentovali výsledok žrebu…

článok sa pripravuje…

Hostia: Hrdlička, Medviď, Zlocha, Vencel, bratia Čapkovičovci, Filo, Švehlík, Mutkovič…

OFSFR – fanklubáci  si jednoznačne želajú v kvalifikácií Island…Krajina, ktorá je zaujímavá krásou prírody, kultúrou a určite jedným z najprogresívnejším rastom futbalu. Skvelé – fanúšikovia, odhodlanie, nevzdávanie – návšteva krásnej krajiny je a by bola bonusom.  Inak sa slovenskí fanúšikovia zhodujú…Cestovateľsky, ale aj futbalovo sú výzvou aj Faerské ostrovy, alebo Gruzínsko…

Podľa košov…Poľsko – Rakúsko – Estónsko – Gibraltár – San Maríno v prípade šesť člennej skupiny.

( anketa denníka SME – koho si želáte do skupiny so Slovenskom?)

V kongresovom centre v írskom Dubline sa v nedeľu 2. decembra so začiatkom o 12.00 h SEČ uskutoční žreb kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020. Rozdelenie do výkonnostných košov určili výsledky jednotlivých mužstiev v novovzniknutej súťaži – európskej Lige národov 2018/2019.
Futbalisti Slovenska v 1. skupine B-divízie LN skončili na poslednom 3. mieste, čo pre nich znamenalo nielen zostup do „céčka“ novej kontinentálnej súťaže, ale tiež nasadenie v 3. koši pri spomenutom nedeľňajšom poludňajšom žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov – tých z 1. a 2. koša.

„Berieme to ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. My však máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil český kouč reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Do írskej metropoly odcestuje aj päťčlenná oficiálna delegácia Slovenského futbalového zväzu – prezident SFZ Ján Kováčik, generálny sekretár SFZ Jozef Kliment, viceprezident pre štátnu reprezentáciu a medzinárodné vzťahy Karol Belaník, spomenutý tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal a riaditeľka PR a tlačová hovorkyňa SFZ Monika Jurigová.

V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. V druhom koši je napríklad štvornásobný svetový šampión Nemecko, štvrťfinalisti tohtoročných MS Švédsko a Rusko, „bronzový“ tím z ME 2016 Wales či nedávni súperi Slovenska v skupinovej časti Ligy národov – Ukrajina a Česko. Z jednotlivých osudí vyžrebujú dovedna 55 reprezentačných mužstiev, premiéru v kvalifikácii o postup na kontinentálny šampionát zažije Kosovo.

Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja Ligy národov (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii LN 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.

Na organizácii najbližšieho šampionátu na „starom kontinente“ bude participovať dovedna dvanásť krajín – Anglicko, Azerbajdžan, Dánsko, Holandsko, Írsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Rusko, Škótsko, Španielsko a Taliansko. Európska futbalová únia (UEFA) zvolila tento model s tuctom organizátorských krajín po celom kontinente pri príležitosti 60. výročia od momentu, kedy sa uskutočnili premiérové ME. Aby sa na turnaj mali možnosť prebojovať všetky organizátorské krajiny, v jednotlivých eliminačných skupinách sa môžu ocitnúť maximálne dve z nich. UEFA bude pri nedeľňajšom žrebe brať do úvahy aj niekoľko politických, poveternostných a geografický ch obmedzení.

Kvalifikačné zápasy o postup na ME 2020 sa uskutočnia v priebehu budúceho roka, a to v marcovom, júnovom, septembrovom, októbrovom a novembrovom asociačnom termíne.

Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:

1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno

Termíny kvalifikačných zápasov:

1. hrací deň: 21. – 23. marca 2019
2. hrací deň: 24. – 26. marca 2019
3. hrací deň: 7. – 8. júna 2019
4. hrací deň: 10. – 11. júna 2019
5. hrací deň: 5. – 7. septembra 2019
6. hrací deň: 8. – 10. septembra 2019
7. hrací deň: 10. – 12. októbra 2019
8. hrací deň: 13. – 15. októbra 2019
9. hrací deň: 14. – 16. novembra 2019
10. hrací deň: 17. – 19. novembra 2019

Termíny turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019:

Žreb play-off: 22. novembra 2019
Semifinále: 26. – 28. marca 2020
Finále: 29. – 31. marca 2020

OFSFR Bratislava

Oficiálny fanklub pripravuje malú oslavu pri príležitosti životného jubilea a zároveň na živo reakcie z losovania kvalifikácie na ME 2020. Ivan Hrdlička nominoval 11 reprezentantov na prvú adventnú nedeľu…

Mená sú prekvapením pre členov…, ale, že to budú mená veľkých a asi aj najväčších úspechov ČSR a Slovenska netreba pochybovať.

(členovia fanklubu môžu a budú pritom…)

Fanklub SVK

Mníchov – Bayern Rivvis

Členovia fanklubu sa zúčastnili zápasu Ligy majstrov FC Bayern Mníchov – Benfica Lisabon (výsledok 5 : 1).

Svojou účasťou podporila aj kapitánka reprezentácie Slovenska a hráčka FC Bayern Mníchov Dominika Škorvánková.

Vianočným balíčkom fanklub podporil klub FC Bayern Mníchov.

Dominika si s fanklubákmi vyskúšala kvalitu punču a následne sme jej ukázali fanúšikovské miesto na prípravu pred zápasom: miestny Hofbräuhaus. Pivo síce neokoštovala, avšak bavorské koleno malo u nej premiéru rovnako ako návšteva spomínaného svetoznámeho hostinca. Dominike veľmi pekne ďakujeme za podporu.

Slovensko malo v minulosti niekoľkých výborných rozhodcov s vysokým medzinárodným kreditom a jedným z nich určite bol Jozef Chocholouš, ktorý oslávil v utorok 27. novembra životné jubileum 70 rokov. Pozoruhodné je, že vo futbalovom hnutí pôsobil ako hráč, tréner, rozhodca, delegát zväzu a funkcionár celkom 58 rokov.
Bratislavský rodák celý svoj futbalový život spojil s dvomi klubmi, ktoré sídlili na pravom brehu Dunaja v Petržalke – s Iskrou Matador a ČH. V materskej Iskre pôsobil do roku 1977 aj ako mládežnícky tréner, neskôr bol jej predsedom (1996 – 2000).
Po hráčskej kariére sa vrhol na rozhodcovskú, so svojím talentom rýchlo napredoval, za tri roky sa z oblastných a krajských súťaží prepracoval do divízie a SNL, kde pôsobil dve sezóny. V lete 1982 vstúpil na pôdu najvyššej súťaže, v ktorej rozhodoval do rozdelenia republiky, od roku 1989 bol na zozname FIFA.
Keď v roku 1993 skončil s úspešnou rozhodcovskou kariérou, vydal sa na dráhu futbalového funkcionára. Bol tútorom a patrónom ďalších slovenských rozhodcovských generácií, v rokoch 1993 – 2001 bol podpredsedom komisie rozhodcov SFZ, v rovnakom období pôsobil ako pozorovateľ rozhodcov, štrnásť rokov križoval svetové trávniky v pozícii delegáta FIFA. Zároveň pre BFZ odviedol kus práce ako predseda ŠTK a člena VV BFZ (1984 – 1991).
V roku 2001 sa stal predsedom komisie delegátov SFZ, až dosiaľ pôsobí na pozícii delegáta SFZ. V rokoch 2011 – 2013 bol poverený vedením úseku delegátov GS SFZ, v rokoch 2013 – 2015 bol aktívnym členom komisie pre štadióny a ihriská, prispel k vytvoreniu novej legislatívy futbalovej infraštruktúry v rámci SFZ.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne, aby sme sa s ním stále stretávali na futbalových ihriskách.
Foto: facebook

Po utorňajších posledných zápasoch skupinovej časti európskej futbalovej Ligy národov 2018/2019 je definitívne známe zloženie košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020, ktorý sa uskutoční v nedeľu 2. decembra v írskom Dubline. Rozdelenie do jednotlivých košov určili práve výsledky jednotlivých mužstiev v tejto novovzniknutej súťaži.
Keďže Slováci skončili v 1. skupine B-divízie až na poslednom 3. mieste, znamená to pre nich nielen zostup do „céčka“ LN, ale taktiež nasadenie v 3. koši pri žrebe eliminačného cyklu ME 2020. Hráči spod Tatier preto dostanú až dvoch papierovo silnejších protivníkov, tých z 1. a 2. koša. To môže značne skomplikovať cestu na ME 2020. Paradoxne posledný zápas na ME hralo Slovensko s Nemeckom, ktoré nám môže byť nalosované z druhého koša, čo je samozrejme atraktívny súper, ale nie do kvalifikačnej skupiny a zrejme obidve strany si asi prajú schodnejšieho súpera.

,,Sme sklamaní, že po prehre v Česku sa nám nepodarilo obhájiť druhý kôš. Berieme to však ako realitu. Uvidíme, koho nám prisúdi žreb, ale jednoznačný cieľ je dostať sa na majstrovstvá Európy. Ľahký zápas už nie je. Keď sa pozrieme na druhý a tretí kôš, v nich sú tímy takmer na rovnakej úrovni. Ale my máme cieľ dostať sa na šampionát,“ vyhlásil tréner reprezentácie SR Pavel Hapal pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
V najvyššom výkonnostnom koši sa nachádza Švajčiarsko, majster Európy Portugalsko, Holandsko, Anglicko, aktuálny líder rebríčka FIFA Belgicko, svetový šampión Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko a Poľsko. Práve utorňajšia remíza Poliakov v Portugalsku (1:1) definitívne odsunula „iba“ do 2. koša štvornásobného majstra sveta Nemecko. Účastníci budúcoročného júnového finálového turnaja LN (Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko a Anglicko, pozn.) majú zaručené nasadenie do päťčlennej skupiny. ,,Nemecko je vo výkonnostnom a hernom kŕči už od majstrovstiev sveta v Rusku. Je to však obrovská futbalová krajina s veľkým množstvom skvelých hráčov. Podľa mňa je to len ich krátky výpadok. To však znamená, že skupina, do ktorej príde Nemecko z druhého koša, bude veľmi náročná,“ dodal Hapal.
Z desiatich kvalifikačných skupín (piatich päťčlenných a piatich šesťčlenných, pozn.) postúpia na ME 2020 dve najlepšie mužstvá. Zostávajúce kvarteto účastníkov kontinentálneho šampionátu vzíde zo štyroch turnajov play-off jednotlivých divízii Ligy národov 2018/2019, ktoré sa uskutočnia v marci 2020.

Najvyššie nasadení pre los budú víťazi skupín prvej ligy, teda Anglicko, Holandsko, Portugalsko a Švajčiarsko. Tých čaká v júni záverečné final four, pri losovaní tak budú automaticky nalosovaní do kvalifikačných skupín A, B, C, D, ktoré budú mať iba päť účastníkov a na finalistu tak bude čakať iba osem kvalifikačných zápasov, aby sa mohli venovať Final Four.
V prvom koši tak bude ostatných šesť najlepších z /A/ koša, ktorí budú nalosovaní do ďalších šiestich z desiatych  kvalifikačných skupín.
Ďalších desať najlepších ide do druhého koša a tak ďalej až po šiesty kôš, v ktorom je päť najhorších z 55 účastníkov Ligy národov, a to San Marino, Malta, Andorra, Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Títo budú nalosovaní do kvalifikačných skupín F, G, H, I, J o celkovom počte šiestich účastníkoch.

Nasadenie do výkonnostných košov pred žrebom kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2020 vo futbale:
1. kôš: Švajčiarsko, Portugalsko, Holandsko, Anglicko, Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Chorvátsko, Poľsko
2. kôš: Nemecko, Island, Bosna a Hercegovina, Ukrajina, Dánsko, Švédsko, Rusko, Rakúsko, Wales, Česko
3. kôš: Slovensko, Turecko, Írsko, Severné Írsko, Škótsko, Nórsko, Srbsko, Fínsko, Bulharsko, Izrael
4. kôš: Maďarsko, Rumunsko, Grécko, Albánsko, Čierna Hora, Cyprus, Estónsko, Slovinsko, Litva, Gruzínsko
5. kôš: Macedónsko, Kosovo, Bielorusko, Luxembursko, Arménsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Moldavsko, Gibraltár, Faerské ostrovy
6. kôš: Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Andorra, Malta, San Maríno

OFSFR pripravuje pre svojich členov spoločný obed a sledovanie losovania spoločne s legendami futbalu. Miesto podľa interných informácií fanklubu.

Scenáre sú rôzne lepšie i keď menej atraktívne – Poľsko, Bosna a Hercegovina, Estónsko, Gibraltár a San Maríno.

Horšie…Anglicko, Nemecko, Grécko, Kosovo…menej zápasov s veľmi silnými súpermi a možným neželaným pádom.

V nedeľu 2.12. 2018 budeme múdrejší a pripravujeme reakcie známych osobností, ale aj fanklubákov ihneď po žrebe.

Foto: archív ME 2016 vo Francúzsku./ Zopakuje Slovensko radostnú cestu tentokrát po celej Európe na ME?

OFSFR / Bayern&Rivvis / FC Bayern Mníchov

Odchody autobusu na na zápas Ligy majstrov FC Bayern Mníchov – Benfica Lisabon

Utorok 27.11.2018  Dopravu zabezpečuje CK Awertour

občerstvenie v cene zájazdu – produkty FC Bayern Mníchov / horúci nápoj

suveníry: odznaky, vlajočky / šál fanklubu limitovaný

3:30 – 3:45 Veľké Orvište / Kopanice

4:15 – 4:30 OMV Zeleneč

5:00 – 5:15 Shell Drieňová ulica Bratislava

5:15 – 5:30 OMV Aupark Bratislava

Prestávka – Salzburg Red Bull múzeum / Bad Reichenhall podľa dohody

FC Bayern Mníchov Fanshop – Saebener strasse / možnosť zľavy 10 percent pre fanklub / člena

Campus tréningové centrum bez prehliadky –  možnosť CHL FC Bayern U19 – Benfica U19 15.00 hod.

Stretnutie s hráčom FC Bayern Mníchov / Vianočné trhy / Dominika Škovránková – spoločné foto

FC Bayern poskytol darčeky pre členov / súťaže v autobuse

Magazín FC Bayern k dispozícií v autobuse čísla z roku 2018

21:00 FC Bayern Mníchov – Benfica Lisabon vstupenky 2 ovál 3. kategória sektor 242 / vstupenky pre deti k dispozícii.

MIA SAN MIA  / sme kto sme

Vydražené dresy kapitánov prevzali obaja členovia fanklubu. Podporili sumou takmer 70000 korún. Výťažok ide na pomoc pacientom s ALS. Richard Hamšík prevzal dres za syna Mareka a Petr Švonc si síce veľmi prial dres Martina Škrtela, tam však mal prisilného súpera…Ďakujeme aktívnym členom a Petrovi ešte raz za podujatie v Prahe pre fanklubákov…

Slovenský futbalový reprezentant Vladimír Weiss neľutuje svoje rozhodnutie skončiť v reprezentácii pod vedením trénera Pavla Hapala. Pre portál šport24.sk uviedol, že jeho rozhodnutie spoluhráči i otec Vladimír Weiss starší pochopili.

Weiss pod vedením nového trénera Hapala zostal v novembrových dueloch Ligy národov UEFA proti Ukrajine (4:1) a Česku (0:1) len na lavičke náhradníkov. Keď sa na ihrisko nedostal ani pri treťom striedaní v súboji v pražskom Edene, zamieril počas stretnutia do šatne. ,,Zo strany trénera Hapala som mal indície byť jednou z opôr reprezentácie spolu s Hamšíkom a Škrtelom. To bola pre mňa jedna z najväčších motivácií pokračovať. Osobne si myslím, že v reprezentácii som nepovedal posledné slovo, no pod trénerom Hapalom hrať nebudem, keďže z jeho strany nepociťujem žiadnu dôveru a rešpekt voči mne,“ povedal Weiss pre šport24.sk. ,,Samozrejme mi je ľúto, že momentálne nebudem v reprezentácii najmä kvôli atmosfére a vzťahom medzi hráčmi. Vždy som sa na zrazy tešil a určite mi bude chýbať. Je to rozhodnutie, ktoré neľutujem.“

Dvadsaťosemročný krídelník katarského klubu Al Gharafa informoval o svojom rozhodnutí aj otca, ktorý v súčasnosti trénuje reprezentáciu Gruzínska. Do Kataru prestúpil slovenský futbalista v roku 2014, tento krok vyvolal polemiku aj u Hapalovho predchodcu Jána Kozáka. Weiss mal podľa neho zostať v Európe. ,,S trénerom Kozákom som nemal žiadne problémy a na zrazy som prišiel vždy na 100% pripravený. V Katare som momentálne s rodinou spokojný a moju budúcnosť nateraz neriešim. S otcom som si to hneď po zápase vydiskutoval. Neteší ho to, ale ako moja najväčšia opora ma plne akceptuje,“ dodal.

Weiss patril medzi sedmičku hráčov, ktorí po októbrovom zápase Ligy národov s Českom porušili životosprávu. ,,Názory ľudí ja osobne neovplyvním. Na ihrisku sa vždy snažím nechať maximum a myslím si, že ten, kto futbalu rozumie, to vidí.“ povedal Weiss.

Jeden z najlepších futbalistov slovenskej a československej histórie Ivan Hrdlička v utorok 20. novembra oslávil 75 rokov. V najúspešnejšom slovenskom klube ŠK Slovan Bratislava vyoral hlbokú brázdu. Neskôr hrával za Zbrojovku Brno, odkiaľ odišiel po sezóne 1974/75 do Petržalky, kde aj zakončil úspešnú kariéru.

Už ako žiak začínal v belasom a keď mal 19 rokov, stal sa jednou z opôr A-mužstva. Stredopoliar s obrovským prehľadom, výbornou technikou a inteligenciou. Je držiteľom majstrovského titulu z roku 1970 a víťaz niekdajšieho Pohára víťaza pohárov z roku 1969 po triumfe nad slávnou CF Barcelona, ktorú belasí zdolali 3:2. Za Slovan odohral 10 ligových sezón, odohral 315 ligových zápasov, v reprezentačnom drese hrával v rokoch 1964 – 1971 a odohral za ňu 17 zápasov. Hral na majstrovstvách sveta v Mexiku v roku 1970.

V súčasnosti vychováva belasé talenty v kategórii prípraviek, jeho rukami prešlo veľa ligových hráčov a aj reprezentantov. Ivan Hrdlička sa tiež zúčastňuje na rôznych akciách oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. V októbri bol súčasťou veľkej fanzóny pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a pracovných úspechov!

Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali s Českom 0:1 v pondelňajšom stretnutí európskej Ligy národov 2018/2019 v Prahe a v 1. skupine B-divízie obsadili posledné tretie miesto. V nasledujúcej edícii novovytvorenej súťaže sa predstavia o jednu výkonnostnú úroveň nižšie.

Zverenci trénera Pavla Hapala odštartovali duel s loptou na kopačkách, ale územnú prevahu nepretavili na výraznejšiu šancu. Naopak, do vedenia išiel domáci výber Jaroslava Šilhavého, keď sa v 32. minúte výborne zorientoval na ofsajdovej línii Patrik Schick a v samostatnom úniku na brankára Martina Dúbravku nezaváhal. Vedúci zásah dodal Čechom sebavedomie a zvyšok súboja mali pod kontrolou. Slovákom v druhom polčase nepomohli striedania ani zmena rozostavenia. Tomáš Vaclík mal minimum práce a udržal si čisté konto.

Hlasy po zápase:

Jaroslav Šilhavý, tréner ČR: ,,Slováci vstúpili do zápasu skvele, podobne ako sa im to podarilo doma s Ukrajinou. Boli aktívni s loptou a fyzicky silnejší. Nemohli sme sa dostať do rytmu, boli sme v defenzíve. Nevypracovali si z toho tutovky, po dvadsiatich minútach sme sa oklepali, dali sme gól. V závere sme to ustáli aj napriek tlaku. Vnímal som to, že sme viac chceli zvíťaziť, chceli sme hrať jednoducho. Nechcem hodnotiť Slovákov, no podľa môjho názoru je náš tímový duch silnejší.“

Pavel Hapal, tréner SR: ,,Hodnotí sa mi to ťažko nielen z pohľadu výsledku. Nehrali sme tak zle, aby sme si zaslúžili prehrať. Vstup sme mali veľmi dobrý, 20 až 25 minút sme zatlačili súpera, žiaľ, nevypracovali sme si žiadnu gólovú príležitosť. Potom sme začali hrať komplikovane, Česi sa dostávali do brejkov a jeden využili na gól. Vstup do druhého polčasu bol horší, potom sme mali len platonický tlak, potrebovali sme to zjednodušiť. Hrali sme proti kvalitnému súperovi, Česi sú na vzostupe. Strelený gól ich upokojil, strácali sme loptu a prehrávali sme veľa osobných súbojov.“

Marek Hamšík, stredopoliar SR: ,,Bol to ťažký derby zápas. Prvých 20 minút sme mali dobrých, no Česi nás potom prevýšili, trestali naše chyby v zadných radoch a udreli z protiútokov. Hrali jednoduchšie a priamočiaro. Mali sme dobrý začiatok, ale chcelo to viac. Snažili sme sa vyrovnať, ale neutvorili sme si čisté šance.“

Matúš Bero, stredopoliar SR: ,,Nemyslím si, že sme odohrali nejaké zlé stretnutie, žiaľ, súperovi vyšiel jeden protiútok. Bol ťažký terén, nechcem sa vyhovárať, ale možno to chcelo trochu zjednodušiť našu hru.“

Miroslav Stoch, stredopoliar SR: ,,Na jednu stranu som sa snažil nevnímať, že hrám na štadióne Slavie. Sme sklamaní, chceli sme tu vyhrať. Nič sa nedá robiť, musíme ísť ďalej. Skúšali sme stále niečo s tým urobiť, ale Česi dobre bránili. Nejaké náznaky sme tam mali, ale nedotiahli sme to. Chýbala nám finálna prihrávka.“

Peter Pekarík, obranca SR: ,,Cieľ bol udržať sa v B-divízii. Nesplnili sme ho a všetkých nás to mrzí. V zápasoch s Ukrajinou a Českom rozhodovali detaily a na tie boli vždy lepšie pripravení naši súperi.“

Martin Dúbravka, brankár SR: ,,Pocity sú po tomto dvojzápase zmiešané, ale viac prevládajú tie negatívne, pretože sme nezvládli kľúčový duel v Česku. Bol to taktický súboj, súperovi stačila remíza a hral z vysokého bloku. Prvých 20 minút sme si vytvorili tlak a šance, ktoré sme mali zúročiť. Dostali sme podobný gól ako doma, Česi nám ho dali z protiútoku a náskok si udržali.“

Liga národov – 1. skupina B-divízia:

Česko – Slovensko 1 : 0 (1 : 0)

gól: 32. Schick

ŽK: Pavelka, Dočkal – Škrtel, Škriniar

rozhodovali: Hernandez – Sobrino, Cabanero (všetci Španielsko)

divákov: 16 623

Česko: Vaclík – Kadeřábek, Čelůstka, Kalas, Novák – Souček – Vydra (64. Gebre Selassie), Dočkal, Pavelka, Jankto (76. Krejčí) – Schick (82. Doležal)

Slovensko: Dúbravka – Pekarík, Škrtel, Škriniar, Hancko – Greguš (58. Duda) – Rusnák (58. Mak), Bero, Hamšík, Stoch – Zreľák (79. Nemec)

konečná tabuľka:
1. Ukrajina 4 3 0 1 5:5 9 – postup do A-divízie
2. Česko 4 2 0 2 4:4 6 – zotrvanie v B-divízii
3. SLOVENSKO 4 1 0 3 5:5 3 – zostup do C-divízie

OFSFR – Praha

Fanklubáci začali prípravu na zápas na Vltave spoločnou plavbou na lodi. Spoločne posedeli, večerali, diskutovali, ale aj tipovali výsledok…

V každom prípade to nebude ľahký zápas pre obidve strany – zhodli sa takmer všetci…jasne to videl iba Jozef Plank 2:4 pre Slovensko.

Večer , ktorý pripravil a zorganizoval fanklubák Petr Švonc stál zato a patrí mu veľká vďaka. Veď kto chcel sa rozprával, kto chcel vychutnával a kto mal záujem pozeral na krásnu večernú Prahu. Vyšehrad , Hradčany, ale aj sme si symbolicky pripili pod Karlovým mostom – nie vždy ho môžeme totiž pozorovať zo spodu.

Stáva sa akosi príjemným pravidlom, že členovia zo zahraničia pripravujú program vo svojom meste, krajine.

Ďakujeme

Veľa fanúšikov pozná, používame ho a berieme ho za svoj…

Viete však ako vznikol? 1.4.2009 hral výber Vladimíra Weissa v Prahe o postup na MS do JAR.

Moderátor vyzval a hecoval domácich fanúšikov k podpore domáceho mužstva a ako to už býva nastal presný opak.

Nechtiac vyburcoval opačný tábor fanúšikov jasnou odpoveďou… nech je zjavné kto je tu doma? …

Foto: Miloš Kopča

Fanklub ešte síce neexistoval no však na fotkách sú terajší fanklubáci…Rak, Zubák, Táborský, Kopča, Galbička…

Krásny 1. apríl po vysokej prehre na Wembley…Prešli sme pamiatky Prahy vrátane dvoch kde sme sa symbolicky snažili o podporu…Pražské Jezulátko a socha Panny Márie na Strahove. Len málo ľudí vie prečo je otočená chrbtom k mestu…rok 1918 presnejšie 3. novembra  zboril dav Mariánsky stĺp a doteraz sa nenašla ochota ho obnoviť hoci bol mylne považovaný za symbol nechceného režimu. Bol postavený ako poďakovanie za ochranu Prahy počas vojny…

Niekedy chcené a myslené sa môže otočiť tam kam to vôbec nemalo smerovať…život býva taký a nás Slovákov toto dôležité víťazstvo nasmerovalo do Juhoafrickej republiky…ĎAKUJEME!

Naopak my by sme nemali zabudnúť na hráčov a poďakovať  prvý gól Šesták,  či druhý Jendrišek…a samozrejme výkon celého mužstva.

Zostava Slovenska: Mucha, Pekarík, Škrtel, Ďurica, Zábavník, Štrba, Karhan, Šesták, Hamšík, Jendrišek, Hološko / Stoch, Sapara, Vittek.

Posledná fanzóna v trnavskom hoteli Phoenix pred zápasom Ligy národov Slovensko – Ukrajina sa vydarila. A to aj napriek tomu, že medzi nás neprišli bývalí známi ukrajinskí futbalisti Anatolij Demjanenko a Oleh Protasov.

Úlohy moderátora sa výborne zhostil redaktor denníka Šport Mojmír Staško, ktorý trom našim hosťom – Jozefovi Barmošovi, Vladimírovi Ekhardtovi a Jánovu Lužovi položil rôzne zaujímavé otázky z ich bohatej športovej kariéry. Napokon beseda s nimi trvala hodinu a na takú dlhú dobu si nespomínajú ani najväčší pamätníci všetkých doterajších fanzón.

Všetkých prítomných okolo 50 hostí, hlavne bývalých výborných futbalistov a tiež redaktora Pravdy Michala Zemana privítal predseda oficiálneho fanklubu Roman Táborský. Všetci traja v minulosti mali do činenia s vtedajším sovietskym futbalom, takže je pochopiteľné, že si zaspomínali na tie časy a hlavne na zápasy proti ,,zbornej“ či iným sovietskym klubovým mužstvám. Najväčšie skúsenosti s nimi mal bronzový medailista z ME 1980 Jozef Barmoš, lebo v osemdesiatych rokoch mal jeho Inter Bratislava aj družbu s Dynamom Kyjev. ,,V tom čase bolo Dynamo špičkové európske mužstvo, pod vedením legendárneho trénera Valerija Lobanovského tréningovými metódami, hlavne regeneráci ou a str avovaním predbehlo dobu o niekoľko rokov. ,,Počas návštevy v Kyjeve sme boli na sústredení a spoznali sme aj ich obávané bázy. Boli sme totiž ubytovaní v olympijskej báze, kde vládli sparťanské podmienky. Lobanovský hráčov držal poriadne na uzde, mali kasárenský režim, ale zažili sme, že keď boli u nás v Bratislave, tak sa vedeli poriadne odviazať aj také hviezdy, akými boli Blochin, Burjak a ďalší. Základom sovietskej reprezentácie vtedy bolo Dynamo Kyjev, ktoré malo veľmi silnú generáciu skvelých hráčov. Nečudo, že sa presadilo aj na európskej scéne, keď dvakrát vyhralo bývalý PVP. Proti zbornej som nastúpil dvakrát, stále mám pred očami neudržateľného Blochina, ktorý vynikal neskutočnou rýchlosťou. V Bratislave v kvalifikácii MS 1982 nám dal gól, ale stopér Vojáček nám napokon zachránil remízu 1:1 a tým aj postup na šampionát do Španielska. A ešte predtým v Tbilisi mi zasa narobil obrovské problémy poriadnou vrtkosťou Šengelija ktorý strelil obidva góly a súper vyhral 2:0,“ spomína J. Barmoš.

Vladimír Ekhardt 27. apríla 1988 počas medzištátneho zápasu ČSSR – Sovietsky zväz (1:1) presedel v Trnave celých 90 minút na lavičke náhradníkov. ,,Je to už dávno, preto si na všetky detaily nespomínam. Tréner Jozef Vengloš tvoril nové mužstvo a zaradil do neho aj viacerých hráčov, ktorí sa zúčastnili na OH v Soule. Hrať proti Sovietom bola vždy pre nás veľká motivácia, súper mal v bráne výborného Dasajeva a v poli veľa hráčov z kyjevského Dynama. Samozrejme, mrzelo ma, že som sa ani na minútu nedostal na ihrisko,“ vraví V. Ekhardt.

Ján Luža za československú reprezentáciu odohral v roku 1972 dve priateľské stretnutia a bol kapitánom mužstva Československa do 23 rokov. V tom čase sa tento náš tím so Sovietmi stretol dvakrát vo finále tejto vekovej kategórie v rámci ME. ,,Z ôsmich stretnutí som šesťkrát mal pásku na ruke, ale veková kategória do 23 rokov pre mňa skončila v máji, lebo vtedy som sa narodil a z toho mužstva som pre vekový limit vypadol aj s ďalšími hráčmi. Takže za titul majstra Európy sme nedostali žiadny diplom a ani medaile.“

Čo si naši hostia mysleli o nečakanom odchode trénera Jána Kozáka z postu A-tímu Slovenska? ,,Kozáka poznám veľmi dobre z pôsobenia z Košíc, kde som šesť rokov hrával za Lokomotívu. Poviem otvorene, som sklamaný z toho, že jeho nástupcom sa nestal Pišta Tarkovič, ktorý bol s ním celý čas pri mužstve a dokonale ho poznal. Na druhej strane sa veľmi teším na Mira Stocha, ktorý má v Slávii Praha fantastickú formu,“ vraví J. Luža.

,,Nepoznáme detaily, prečo Ján Kozák skončil. Všetci vieme, že bol výborný hráč i tréner, neraz emotívny, možno to bol z jeho strany unáhlený krok. Podľa mňa mal pri mužstve ešte vydržať a vzniknutú situáciu so siedmimi hráčmi ináč riešiť,“ myslí si V. Ekhardt.

,,My sme s Jánom rovesníci, spolu sme strávili veľa času na reprezentačných sústredeniach. Bol to špičkový hráč, v reprezentácii ako tréner sa vedel ovládať, choval sa dôstojnejšie ako na ligovej lavičke. Myslím si, že neexistujú svätí, rozumní, inteligentní a poslušní hráči, ale sem-tam aj tí najlepší uletia. Tiež si myslím, že jeho rozhodnutie skončiť pri reprezentačnom mužstve bolo troška unáhlené, bolo to neobvyklé riešenie,“ myslí si J. Barmoš.

A ako dopadne slovenská reprezentácia v záverečných dvoch stretnutiach Ligy národov? ,,Potrebujeme, aby sa upokojila a vyčistila atmosféra okolo reprezentačného mužstva, aby chlapci znova nabrali sebavedomie. Nad Ukrajinou potrebujeme vyhrať aspoň o gól a v Prahe s Českom si to rozdať ako rovný s rovným. Čakajú nás dva náročné zápasy, ktoré by sme mohli zvládnuť. Zvedavý som hlavne na pražskú odvetu,“ hovorí J. Barmoš.

,,Najradšej by som bol, keby sme vyhrali obidva zápasy. Česko prišlo k nám s novým trénerom a hneď vyhralo. My máme tiež nového trénera, takže by sme to mohli zopakovať. Máme dobrú generáciu futbalistov, takže verím nášmu tímu,“ myslí si V. Ekhardt.

,,V piatok dopoludnia na turnaji fanklubov sme s Ukrajinou prehrali 2:3, takže si želám, aby im to naši ,,áčkari“ vrátili a v pondelok proti Česku sa chlapci vytiahli k dobrému výkonu a úspešným výsledkom urobili radosť celému Slovensku,“ povedal na záver hodnotnej besedy J. Luža.

Všetci naši hostia v rámci debaty si pospomínali na rôzne zážitky z ich bohatej futbalovej kariéry a po jej skončení dostali kvalitné víno od nášho sponzora z Topoľčianok Vlada Striežinca. ,,Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí sa v tomto roku zúčastnili poslednej fanzóny a tiež posledného zápasu slovenskej reprezentácie na domácej pôde,“ povedal Roman Táborský.

OFSFR – Futbalový turnaj štadión Lokomotívy Trnava 16.11.2018

Výsledky:

Ukrajina – Česká republika 0:3 (0:1)

Slovensko – Ukrajina 1:0 (1:0) Malovec Radovan

Česká republika – Slovensko 3:2 (1:1) Marek Mačica, Tomáš Ondrášik

Zostava Slovenského fanklubu: Roman Jamrich, Marek Mačica, Kristián Mačica, Jakub Ondrášik, Radovan Malovec, Pavel Príkopa, Matúš Vavrinec, Matej Mišík, Ivan Matyáš, Tomáš Ondrášik, Filip Mišík, Ervin Miština a mužstvo za reprezentantov doplnil Ján Luža / vedúci mužstva Vladimír Ekhardt

1.Česká republika

2. Slovensko

3. Ukrajina

Fanklub ďakujeme FK Lokomotíva Trnava (osobitne pánovi Moravčíkovi) za poskytnutie zázemia a všetku príkladnú starostlivosť. Bez nároku na akýkoľvek honorár!

Fanklubáci zo Slovenska a Ukrajiny v rámci charitatívneho dňa pred zápasom v Trnave Slovensko – Ukrajina prispeli deťom.

Navštívili detičky a priniesli to čo potrebujú k svojmu životu v sanatóriu. Deti boli úžasné tancovali, spievali pripravili si darčeky  a vlastnú tvorbu…

Čo viac dodať…Bolo to skvelé! Ďakujeme

16.11.2018 piatok Stretnutie fanklubov CZE UKR SVK

9:50 Hotel Spectrum zraz UKR SVK
10:00-11:00 Návšteva  – Detské sanatórium v Trnave Prednádražie – charitatívna časť . Maskot Ďury
11:00 Zraz na futbalový turnaj  – ulica Juraja Slottu Areál Lokomotívy Trnava
11:30-14:00 Futbalový turnaj Ihrisko Lokomotívy Trnava – umelá tráva 7+1 hráčov. 2x20min.
11:30 CZE – UKR
12:25 SVK – CZE
13:20 UKR – SVK

Vedúci mužstva a nehrajúci kapitán: Vladimír Ekhardt

Reprezentanti: Luža Ján

Rozhodcovia Vladimír Randa a Roman Podhradský

15:00-17:00 pivo a jedlo za vlastné-:) Hotel Phoenix UKR SVK CZE

17:00-18:00 odovzdávanie vstupeniek na zápas/príchod do fanzóny.

Uzavretá spoločnosť – na základe vstupeniek do fanzóny.

18:00-19:30 fanzóna  – Hostia Jozef Barmoš,  Ján Kapko, Ján Luža, Vladimír Ekhardt, Michal Zeman.
Hostia z Ukrajiny – dve výrazné osobnosti ME 1988 striebro ZSSR Oleg Protasov a Anatoliy Demyanenko.
Karty zberateľské… Jozef Barmoš,  Martin Jakubko iba podpisovanie kariet podľa časovej dostupnosti.

Fanklub SVK

Foto: prílet do Bratislavy / RTA

TJ Slovan Veľké Orvište – klub, akých bolo na Slovensku tisíce. Dve hrdzavé bránky, chodník cez ihrisko do susedných Bašoviec, alebo futbalové kabíny z družstevných kvádrov v akcii Z. Klub vznikol v roku 1928 avšak prvý zápas odohral až 11.05.1933 na už neexistujúcom ihrisku na Záhumní, ktoré je v súčasnosti zaplavené rybníkom. Terajšie Ihrisko za kostolom je z roku 1951. TJ vyhral svoju súťaž v sezóne 1954/1955 a mal celý rad skutočných zanietencov a funkcionárov, či vlastný autobus RTO 706. Skutočný obrat nastal až po zmene režimu – teda po roku 1990. Futbalový progres rástol, vydal vlastné CD / napr. Elán, Team, Budvarka, Moravanka, Slniečko so skladbou Fodbalistická s textom o Veľkom Orvišti a videoklipom a predovšetkým hymnou (11 apoštolov) od skupiny 2PM svojho času označenú za jednu z najlepších z klubových na Slovensku, či vlastnú knižnú publikáciu, zlepšil kvalitu ihriska a zázemia, ale bohužiaľ aj zažil svoj koniec namiesto svojej 90-tky. Jednu pikošku k tomu. V roku 2004 mal v Bratislave reklamnú električku – na dedinský klub úsmevné. S pozvánkou na ME do Portugalska. Zástupcu odchovancov medzi reprezentantmi Vladimír Bechera – Slovan Bratislava – ČSSR olympijský výber. Matúš Kunik – FC Nitra – reprezentant SVK do 15 a 17 rokov. Zopár hodových štartov má aj Filip Hološko, avšak iba ako obyvateľ Veľkého Orvišťa.

Roman Táborský  – Peter Zeman – Ľudovít Líška – Ladislav Šimurka – Rastislav Kostka –  Róbert Čapla – Miloš Kopča – Igor Šramka – Ondrej Trnovský – Anton Jankovič. Čo majú spoločné?

Roman Táborský, Peter Zeman, Ladislav Šimurka a aj Rastislav Kostka obliekali dres TJ Slovan Veľké Orvište. Ľudovít Líška bol funkcionárom klubu a Róbert Čapla pripravoval bulletiny, rozhovor s hráčmi pre TJ Slovan.

Klub jednoducho ak chcel rásť musel zháňať peniaze a keďže všetkých nás bavilo cestovať za športom FC Bayern, ME vo futbale 2000 či reprezentácia.

V tom čase bolo veľmi málo športových CK a kto chcel ísť tak sa musel starať sám. Jednoducho slovo dalo slovo a išli sme kam sme chceli. Avšak bolo treba začať so stavbou kabín TJ a to nás naštartovalo. Na projekty kabín sme zarobili zájazdom na MS v hokeji v Čechách v Ostrave (Zeman – Táborský). Na Bayern sme išli prvý krát autobusom 8.5.2004. No zájazd do Portugalska už, taký úspech nemal avšak tu prišli nové obzory a priatelia. Miloš Kopča, Igor Šramka, či Anton Jankovič. Portugalsko bolo síce nakoniec parádne, ale výborné zápasy a vynikajúca cena v spolupráci s CK Awertour nebola zárukou predaja, pretože českým fanúšikom bol zájazd podozrivo lacný a bolo to v čase krachu CK v Čechách. Slováci v tom čase ešte veľmi za športom necestovali.

Foto: Anton Holienčin – Orvišťania (Hološko-Kunik)

V lete tohto roka zaujal futbalových fanúšikov pod Tatrami prestup slovenskej brankárky Márie Korenčiovej do AC Miláno. Sympatická Bratislavská rodáčka sa s vedením talianskeho klubu dohodla na ročnej zmluve. Ako to v takomto veľkoklube funguje, sme sa s 29-ročnou brankárkou rozprávali.

o Do AC Miláno ste prichádzali s určitými ambíciami a predstavami. Boli prvé mesiace v klube pre vás náročné?
– Určite som išla do AC Miláno s nejakými očakávaniami, ale hlavne si treba uvedomiť, že prestúpila som do novovzniknutého klubu a inej krajiny. Mojimi ambíciami bolo presadiť sa, hlavne hrávať a nájsť si miesto v kvalitnom kádri. Isteže, prvé mesiace boli náročné, lebo všetky hráčky sme sa navzájom spoznávali, takisto aj realizačný tím. Klub si pred novou sezónou dal vysoké ciele a som rada, že ich zatiaľ vcelku napĺňame.

o Aký dojem máte z klubu a mesta?
– Z klubu mám veľmi dobré pocity, je veľký po všetkých stránkach, napriek tomu, že iba nedávno vznikol všetci k svojim povinnostiam pristupujú na vysokej profesionálnej úrovni. Miláno je krásne mesto, na každom kroku cítiť, že Taliansko je futbalová krajina a ľudia najpopulárnejším športom na svete veľmi žijú.

o Ide o váš piaty zahraničný angažmán, v ktorom klube ste sa najlepšie cítili a v ktorom sa vám najviac darilo?
– V každom klube a v krajine som si našla niečo, čo sa mi páčilo a čo mi vytvorilo pohodu mimo domova. Najväčšiu pohodu som mala vo Švajčiarsku, v klube FC Neunkirch. Prestúpila som tam z nemeckej ligy a švajčiarska najvyššia súťaž bola predsa len troška na nižšej úrovni. Hralo sa tam pomalšie, čo mi celkom vyhovovalo a mala som tam jednoznačnú pozíciu brankárskej jednotky. Po prestupe do Nemecka či Talianska som nevedela, ako to so mnou bude.

o Zaujímavé je, že ženské mužstvo AC Miláno vzniklo iba v tomto roku. Predstavte nám ho a ako sa vám darí na novom pôsobisku?
– AC Miláno si zobralo pod krídla ženský klub až na túto sezónu. Je to teraz taký nový trend zakladania klubov s veľkou históriou. Či je to už v Taliansku, alebo v Anglicku, kde tiež vznikol ženský klub Manchester United. V minulom ročníku taliansku ligu pri svojej premiére vyhral Juventus Turín, teraz si dobré meno robí aj v Lige majstrov. AC Miláno najviac hráčok, okolo osem získalo z Brescie, ktorá v minulej sezóne skončila druhá. Od nej prebralo aj licenciu, aby mohlo hrať hneď najvyššiu súťaž. Ďalšie hráčky prišli z iných talianskych klubov a káder doplnili legionárky. Sú v ňom Slovenka, Brazílčanka, Portugalčanka, Fínka, Chorvátka a ešte sa čaká na príchod útočn í čky z Kolumbie. Hráme rovnako ako muži v Sérii A, po 6. kolách sme z dvanástich účastníkov na prvom mieste. Doteraz sme vyhrali päť razy, raz sme remizovali a v nedeľu sme doma zdolali Juventus 3:0. Som spokojná, lebo od prvého majstrovského zápasu som v bráne, dúfam, že to takto bude pokračovať.

o Predpokladáme, že v takom veľkoklube iste máte dobré podmienky na celkovú prípravu?
– Hlavne po materiálnej stránke je klub veľmi dobre zabezpečený. Trénujeme a hrávame zápasy v mládežníckom centre, kde sú kvalitné ihriská, celkové zázemie je ozaj na vysokej úrovni. Samozrejme, s finančnými podmienkami sa s mužmi, alebo s inými krajinami nemôžeme porovnávať. Taliansko sa v ženskom futbale iba snaží dostať tiež na najvyššiu úroveň, či už platovú, alebo výkonnostnú. My si svojich fanúšikov stále iba hľadáme, chce to čas, aby začali chodiť aj na naše zápasy.

o O brankároch sa hovorí, že čím sú starší, tým sú lepší. Platí to aj v ženskom futbale?
– Myslím si, že toto platí takmer pre každý kolektívny šport. Čím je brankárka staršia, skúsenejšia, vyhratejšia, má väčší pokoj v bráne a prehľad, tým je cennejšia pre mužstvo.

Dominika Škorvánková, hráčka slávneho FC Bayern Mníchov pôsobí v bundeslige, v jednej z najlepších líg Európy. Rodáčka z Dunajskej Lužnej je v 27 rokoch aj kapitánkou slovenskej ženskej reprezentácie. So sedemnásobnou držiteľkou ocenenia pre najlepšiu futbalistku Slovenska sme sa porozprávali na aktuálne témy.

Kalendárny rok 2018 sa blíži ku koncu, aký bol z vášho pohľadu na klubovej a reprezentačnej úrovni?
V klube mám za sebou úspešný rok, lebo sme v bundeslige skončili na druhom mieste za majstrovským Wolfsburgom a prebojovali sme sa do finále národného pohára. Takže kvalifikovali sme sa do tohto ročníka Ligy majstrov, kde sme už postúpili do štvrťfinále a v piatok na žrebovaní sa dozvieme meno nášho ďalšieho súpera. V Bundeslige sme znova na druhom mieste, zatiaľ sme prehrali iba s Wolfsburgom. Na reprezentačnej úrovni nám nevyšla kvalifikácia MS 2019. Musíme urobiť všetko preto, aby nová kvalifikácia ME bola z našej strany oveľa lepšia.

Povedzte nám niečo bližšie o Bayerne Mníchov, aké hráčky ho tvoria a koľko máte legionárok?
Bayern Mníchov sa skladá z domácich reprezentantiek, ktorých je v mužstve okolo desať, ale máme aj dosť legionárok. Okrem mňa v tíme je Češka, Srbka, Američanka, dve Holanďanky, myslím si, že je to dobrá a vyvážená zmes kvalitných hráčok. Cieľom klubu je hlavne udržať doma najlepšie nemecké hráčky.

Chodievate aj na zápasy A-mužstva Bayernu a stretli ste sa už s nejakými veľkými hviezdami tohto slávneho klubu?
Na áčko sa môžem chodiť pozrieť vždy, ak nehráme v ten víkend, čo však veľmi nebýva pravidlom. Dostaneme jeden lístok, vlani som sa bola na príťažlivom zápase Ligy majstrov Bayern – Real Madrid. Bol to pre mňa veľký zážitok, lebo mám rada aj kráľovský klub z Madridu a tento súboj som si veľmi užila. S hráčmi Bayernu sa veľmi nestretávame, lebo sa pripravujeme v novom tréningovom centre v Campuse. Stretla som sa však s Jamesom Rodriguezom, obidvaja sme totiž niečo vybavovali na jednom úrade. Najskôr by sme sa všetci stretli vtedy, keby sme obidvaja vyhrali pohár pre majstra a na námestí by sme ho oslávili.

Kde a pred akou kulisou hrávate majstrovské zápasy?
Hrávame na štadióne Mníchov 1860, ale niektoré stretnutia sme už odohrali v novom tréningovom centre v Campuse, kde hráva aj mládežnícke mužstvo Bayernu do 17 a 19 rokov. Týka sa to hlavne najdôležitejších stretnutí, v ktorých nám ide o veľa. Kulisa záleží od kvality našich súperov, napríklad minulý rok proti Wolfsburgu sme mali na Campuse vypredané. Bolo tam cez 2000 divákov a vládla tam výborná atmosféra.

Kedy podľa vás ženská futbalová reprezentácia napodobní svojich mužských kolegov a postúpi na ME, alebo na MS?
Ženský futbal hlavne v Európe je veľmi kvalitný a vyrovnaný, vládne v ňom obrovská konkurencia. Pri žrebe by sme potrebovali aj troška šťastia a na každý zápas by sme museli byť stopercentne pripravené a hlavne nikto by nesmel chýbať pre zranenie. Pred sebou máme kvalifikáciu ME, začneme ju na budúci rok a verím, že v nej obstojíme lepšie ako v nedávnej v kvalifikácii MS 2019.

Máte nejakého obľúbeného hráča a hráčku?
Keď som bola mladšia, veľmi som uznávala Franka Lamparda z londýnskej Chelsea. Navyše mal na drese moje obľúbené číslo 8. Rada si pozriem mužský i ženský futbal. Keďže som v takej pozícii, že som už staršia, tak nemôžem povedať, že niekto je môj idol.

Čo si sľubujete od dvoch prípravných medzištátnych stretnutí v Grécku?
Pre nás to bude dobrá previerka, lebo Grécko je taký súper, bez nejakého znevažovania, nad ktorým musíme vyhrať. Bude dobré vidieť, ako sme na tom výkonnostne. V novembri sme už všetky hráčky odohrali v našich ligách dosť zápasov, takže som veľmi zvedavá, ako si budeme na ihrisku počínať.

Mníchov je krásne mesto, určite si užívate život v bavorskej metropole?
Predtým som v Nemecku pôsobila v menšej dedine, v klube SC Sand. Po prestupe do Bayernu pociťujem veľký rozdiel, lebo Mníchov ma doslova očaril. Popri futbale ponúka strašne veľa možností na dobrý život. Hocikedy sa môžem vybrať kde sa mi zachce, či už do centra mesta, alebo do anglickej záhrady. V Mníchove je veľa zelene, čo mi veľmi vyhovuje, je to krásne mesto s veľkou životnou úrovňou. Som veľmi rada, že tu v súčasnosti žijem.

V prvej nominácii nového trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Pavla Hapala na zápasy Ligy národov proti Ukrajine (16. novembra o 20.45 h v Trnave) a v Česku (19. novembra o 20.45 v Prahe) figuruje aj stredopoliar Miroslav Stoch. Hráč Slavie Praha sa do národného mužstva vráti prvýkrát od EURO 2016 vo Francúzsku.

Stoch má momentálne v českej lige formu. ,,Miro je späť v tíme, rozprával som sa s ním niekoľkokrát. Verím, že sa zhostí povinností reprezentanta dobre,“ povedal nástupca Jána Kozáka. ,,Už mi to chýbalo, v reprezentácii je výborná partia. Ak ma tréner nominuje, bude to pre mňa fakt špeciálne. Dupľom, že sa hrá v Česku a u nás v Edene,“ citovali 29-ročného Stocha české médiá ešte minulý týždeň. Po dlhšom čase dostal šancu aj útočník 1. FC Norimberg Adam Zreľák.

Vo výbere nechýbajú opory kapitán Martin Škrtel z Fenerbahce Istanbul či Marek Hamšík z SSC Neapol, pre zranenie tváre nie je k dispozícii stopér Ľubomír Šatka z DAC Dunajská Streda. ,,Šatka sa vyradil z nominácie, hoci situáciu podrobne nepoznám. Nehovoril som s ním, hovoril s ním môj asistent Oto Brunegraf,“ povedal Hapal v utorok na nominačnej tlačovke na margo Šatku, ktorého cez víkend v Bratislave fyzicky napadli a skončil v nemocnici.

,,Nechceli sme robiť veľké zmeny oproti predchádzajúcim nomináciám. Pribudli akurát štyria „noví“ hráči, ktorí sa v ostatných nomináciách neobjavovali. Sú to brankár Marek Rodák, obranca Denis Vavro, krídelník Miroslav Stoch a útočník Adam Zreľák,“ uviedol k aktuálnemu kádru rodák z Kroměříža Pavel Hapal a doplnil: ,,Obranca Peter Pekárik je zdravý, boli sme za ním. Veľmi sa teší do reprezentácie. Situácia v Herthe Berlín nie je v poslednom čase ideálna, ale sám sa cíti dobre. Komunikovali sme aj s Erikom Jendriškom aj Romanom Procházkom. Sme radi, že Erikova forma je kvalitná a konštantná, ale rozhodli sme sa pre Adama Zreľáka, ktoré poznáme osobne a vieme, čo od neho môžeme očakávať. Obidvaja hráči podávajú výborné výkony, ale nie sú v nominácii.“

Slováci sú v 1. skupine B-divízie Ligy národov po dvoch prehrách na poslednej tretej priečke bez bodového zisku. ,,Čakajú nás dve dôležité stretnutia. Musíme urobiť maximum, sme v náročnej situácii,“ dodal Hapal na margo boja o záchranu v B-divízii.

Nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie na zápasy Ligy národov s Ukrajinou (16. novembra o 20.45 h v Trnave) a v Česku (19. novembra o 20.45 h v pražskom Edene):

brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Matúš Kozáčik (FC Viktoria Plzeň), Marek Rodák (Rotherham United),
obrancovia: Erik Sabo (Hapoel Be’er Ševa), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Martin Škrtel (Fenerbahce Istanbul), Denis Vavro (FC Kodaň), Milan Škriniar (Inter Miláno), Dávid Hancko (ACF Fiorentina), Tomáš Hubočan (Olympique Marseille),
stredopoliari: Miroslav Stoch (Slavia Praha), Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Patrik Hrošovský (FC Viktoria Plzeň), Juraj Kucka (Trabzonspor), Ján Greguš (FC Kodaň), Marek Hamšík (SSC Neapol), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Róbert Mak (Zenit Petrohrad), Albert Rusnák (Salt Lake City), Vladimír Weiss (Al Gharafa SC), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), útočníci: Adam Nemec (FC Pafos), Michal Ďuriš (Anorthosis Famagusta), Adam

V pondelok 5. novembra ženská futbalová reprezentácia sa v Senci zišla na poslednom zraze v tomto kalendárnom roku. Zverenky trénera Petra Kopúňa odcestovali dnes do Grécka, kde ich čakajú dva zápasy s domácim tímom. Túto reprezentáciu navštívili aj fanklubáci, predseda Roman Táborský s manželkou Máriou, jeho zástupca Miloš Kopča a redaktor nášho webu Milan Valko. Dôvodom ich návštevy bolo spoločná fotografia celého tímu s maskotom Ďurym a rozhovory s dvomi našimi legionárkami, brankárkou Máriou Korenčiovou z AC Miláno a stredopoliarkou Dominikou Škorvánkovou, sedemnásobnou Najlepšou futbalistkou Slovenska.

OFSFR – Oficiálny fanklub zabezpečuje pre svojich členov nasledujúce služby.

Zápas Česko – Slovensko / Liga národov 19.11.2018 20:45 Eden aréna Praha

Vstupenky na zápas. Cena 27€ k dispozícií..

Zájazd s ubytovaním / Hotel Iris Eden / Cena 100€ 1x nocľah s raňajkami. / Trasa ZA TN Veľké Orvište TT Bratislava Drieňová ul. Shell

Možnosť spoločnej plavby loďou po Vltave v nedeľu 18.11. od 18.30-22/23.00hod. Cena 25€ raut. Maximálna kapacita vrátane hostí je 50 osôb. Pozvanie hráčov (ČR-SR). Uzavretá spoločnosť pre Fanklub SVK. Podujatie na základe záujmu členov…Dvořákovo nábrežie – mólo 17.

Termín uzávierky 11.11.2018

ALTERNATÍVA FANZÓNY – vzhľadom na fakt, že veľká časť fanklubákov je v tom čase už v Prahe – individuálne.

Autobusový zájazd /19.11.2018 v cene 70€ – iba v prípade záujmu členov a pokrytia nákladov. (vstupenka-doprava)

Balíček ubytovanie Hotel Iris Eden a vstupenka v cene od 65€ – do vypredania kapacity.

Platby podľa pokynov fanklubu. Účet – vstupenky, zájazdy, fanzóny.

Info: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

+421903768402 Roman Táborský

Pre členov fanklubu.

Foto: Anton Holienčin

Oficiálny fanklub nezabúda a smúti, no s radosťou v srdci spomína na svojich členov.

Spomeňme si na nich – ako kto uzná za vhodné.

Dali dobrý úmysel, svoje meno a pracovali pre fanklub.

Ján Popluhár , Karol Polák, Josef Pepo Geryk, Jiří Tichý, Jozef Dian, Viliam Dubovský, Igor Šramka, Ján Strausz…

…ale aj fanklubáci, ktorí obetovali zdravie, peniaze a posledné chvíle života venovali fanklubu, futbalu i svojmu klubu…

Vincent Brestovanský, Peter Valent, Dušan Lamoš, Jozef Bokor, Peter Ivanov….

veď nik nezomrie naveky…futbalové nebo si otvorili životom

02.11.2018 Pamiatka zosnulých

V posledných dňoch sme prežívali krásne jubileum výročia vzniku ČSR. Každý máme svoj názor a každý môžeme prežívať hrdosť inak. V čase superrýchlej komunikácie sa dnes až zdá neuveriteľné čo bolo v Prahe 28.10 v Brne bolo 29.10 a v Turčianskom Svätom Martine 30.10…No a čo sa týka futbalu sa niekedy dnes u susedov vie skôr ako doma… Prevzali sme článok z denníka Pravda – Slovenský šport ťaží najmä z vody. A často aj z vody varí Históriu poznať neuškodí.

Foto: archív Ján Súkup

Slovenský a český šport existovali pod jednou strechou 75 rokov. Aké bolo ich spolunažívanie, sme hovorili so športovým historikom, profesorom Jánom Grexom (77).

Niektorí ľudia aj po štvrťstoročí od rozdelenia prejavujú nostalgiu za spoločným štátom, iní vyzdvihujú éru samostatnosti. Do ktorej skupiny patríte?
Bol som zástanca zachovania Československa. Mrzí ma, že nebolo ani referendum, hoci by asi nič nevyriešilo. Rozdelenie ma bolelo. Po prvé, mal som syna v Prahe, kde vyštudoval medicínu, po druhé, vychádzal som z toho, že česká kultúra i spoločenský status národa bol na vyššej úrovni. To bolo dané historicky. Česi mali dlhšiu históriu, menej odnárodňovacích tlakov, vyspelú ekonomiku. Mali sme sa od koho učiť.

Videli ste aj nejaké pozitíva rozdelenia?
Prijal som realitu a hovoril som si, že konečne sa nebudeme mať na koho vyhovárať, za všetko si budeme môcť sami.

Presvedčil vás dvadsaťpäťročný vývoj o opodstatnenosti samostatnej existencie dvoch krajín?
Slovenská cesta vyznela lepšie i úspešnejšie, ako som sa pôvodne obával. Hoci prvé roky Mečiarovho obdobia boli zlé a Česi nám utekali. Ale trošku sa to už vyrovnáva. Len neviem, či je to najmä slovenským rastom alebo českým úpadkom… Ak by som zostal v športe, mám dojem, že výkonnostné rozdiely i slovenské manko sa zmierňuje. Aj keď je to ako na hojdačke. V deväťdesiatych rokoch bol napríklad český futbal a hokej na výslní, teraz nastala trochu iná situácia.

Akú pozíciu mal slovenský šport pod československou strechou?
Bolo to postavenie mladšieho brata a najmä začiatky neboli jednoduché. Uhorsko, kde sme predtým patrili, bolo v športe pomerne vyspelé, hoci to bola polofeudálna krajina v porovnaní s rakúskou časťou ríše. Šport sa rozmáhal aj vďaka maďarskej šľachte. Študovala v Anglicku a priniesla domov aj šport. Maďari sa dokonca ponúkli, že usporiadajú prvé olympijské hry, keď nebolo isté, či Atény stihnú pripraviť prvé novoveké hry. Aj v slovenských mestách šport prekvital, lenže mal maďarského ducha, maďarských funkcionárov, nerozvíjal sa na slovenskej národnej báze.

Ako sa zmenila situácia po vzniku republiky?
Keď vzniklo Československo, veľa maďarských funkcionárov odišlo, ale pomocnú ruku podal český šport, najmä Sokol, učitelia a telocvikári. O všetkom sa však rozhodovalo v Prahe. Československý olympijský výbor bol český, prvý Slovák sa do neho dostal v roku 1947. Ale sťažovali sa aj Česi, výbor nazývali „spolok pražských pánov“, nebol v ňom ani jeden mimopražský člen.

Slováci si neraz povzdychli, že Praha mala hlavné slovo a ťažko sa presadzovali slovenské záujmy a špecifiká. Bolo to opodstatnené?
Občas to niekde zaškrípalo, ale myslím si, že často nešlo o nacionálny útlak, ale o klubizmus. Hráč z Prahy bol vždy bližšie ako z Košíc. Reprezentačná páka a vyššia výkonnostná úroveň bola v Čechách. Keď sa futbalisti prebojovali do finále MS 1934, v tíme bol jediný Slovák Štefan Čambal, aj ten hrával v pražskej Slavii. To isté platilo o hokeji. Jediný Slovák, ktorý reprezentoval ČSR, bol Košičan Ladislav Troják, ale už ako hráč LTC Praha. Do druhej svetovej vojny sme mali jedinú majsterku sveta Matyldu Pálfyovú – aj to ako členku družstva Československa, ktoré tvorili sokolské gymnastky.

Po druhej svetovej vojne sa situácia zlepšovala?
V protektoráte bol český šport dusený, medzinárodné styky prakticky nulové. Slováci v tom čase mali možnosť súperiť aj so zahraničnou konkurenciou, hoci prakticky len v rámci Hitlerových satelitov. Slovenský šport zásluhou medzinárodných stykov kvalitou vzrástol. Keď sa napríklad po vojne obnovili ligové súťaže, naraz bolo vo futbalovej lige až šesť slovenských klubov.

V reprezentácii mali však dlho jasnú prevahu českí športovci…
Ak berieme do úvahy výkonnosť, bolo to spočiatku logické. Česi boli napríklad v hokeji majstri Európy už v roku 1911 a 1913, na Slovensku sa začal hrať hokej až v roku 1925. V zimných športoch sa prví slovenskí športovci dostali na olympiádu až v roku 1936. Okrem hokejistu Trojáka ešte bežec na lyžiach Lukáš Mihalák.

Aká bola úspešnosť slovenských športovcov?
Pred vojnou len dvaja prispeli do československého medailového mešca. Už spomenutá gymnastka Pálfyová a zápasník Herda, ktorý vtedy takisto pôsobil v Čechách. Pocit skrivodlivosti sa objavoval, lebo my Slovania – nielen Česi a Slováci – sa radi hráme na pánov, keď cítime, že je niekto ešte horší ako my. O klubizme som už vravel. Aj teraz to tak funguje – pre Zvolen je pažravá Banská Bystrica, pre Banskú Bystricu Bratislava a my sme predtým mali pažravú Prahu.

Ako to bolo s financovaním? Dodržiavala sa proporcionalita?
Za prvej republiky boli štátne dotácie minimálne, neviem, ako sa vtedy rozdeľovanie dodržiavalo. Inak to bolo v školskom športe. Tam boli stanovené normy. Nedávno som bol v Ľubietovej. Pani riaditeľka nás s pýchou povodila po škole. Budova bola postavená ešte v roku 1928 a obci ju darovala manželka prezidenta Masaryka. Na Slovensko išlo vo všeobecnosti darov viac, lebo u nás boli chudobnejšie oblasti. Aj to malo svoje zákonitosti. Čechy boli kedysi najpriemyselnejšia časť Rakúsko-Uhorska, Slovensko agrárna krajina.

V čom sa rozdelenie Československa najciteľnejšie prejavilo v slovenskom športe?
Otvorili sa nové možnosti. Konkurencia sa znížila a odrazu bolo jednoduchšie stať sa štátnym reprezentantom i olympionikom. Tým, že klesla konkurencia, padala aj sila slovenského športu. A stratila sa motivácia: ukázať Čechom, že sme lepší. Aká to bola sláva, keď v najpopulárnejších športoch, vo futbale či hokeji, získavali slovenské tímy tituly – najmä Trnava, Slovan, v hokeji aj Košice. Ale platí aj to, že viac Slovákov sa dostalo do sveta. A medzinárodný styk akceleruje rozvoj športu.

Ako to bolo na funkcionárskom poli?
Cítil som často až pionierske nadšenie. Bolo potrebné budovať športové zväzy, reprezentačné výbery, Slovenský olympijský výbor, športové ustanovizne. Prebiehalo to však podobne ako divoká privatizácia. Dobro išlo so zlom. Ako všade na svete, aj u nás boli ľudia, ktorí žijú pre šport a aj takí, ktorí žijú zo športu. Nevyhli sme sa aféram, rôznym problémom. Už v závere československej éry som pôsobil v olympijskom hnutí a po vzniku Slovenska som stretol aj veľa ľudí, ktorí zahoreli myšlienkami olympizmu a nemali problém ani s dobrovoľnou prácou.

Futbalisti a hokejisti sa aj po rokoch sťažujú, že im chýba konkurencia špičkových českých tímov…
Toto súperenie priťahovalo divákov. Dnes je smutný pohľad, keď na vedúci tím futbalovej súťaže príde na Pasienky päťsto ľudí. Zisk zo vstupného nestačí ani na natretie lavičiek. Myslím si, že problém je aj v tom, že v zostave najúspešnejšieho slovenského klubu nastupuje jeden či dvaja Slováci. Ak vychádzame zo štatistík, úspešnosť slovenských športovcov po rozdelení príliš neutrpela: na olympiádach získali 12 zlatých, 16 strieborných a 8 bronzových medailí. V československých podmienkach sa na úspechoch podieľali 9 zlatými, 14 striebornými a 13 bronzovými. A v podstatne dlhšom časovom úseku. Ale treba dodať, že z letných olympiád máme okrem Tótha už len medaily z vody. Je pre nás symbolické, že často „varíme z vody“.

Slovenský šport sa jednoznačne oslabil v kolektívnych športoch, ktoré mali v Československu silnú a úspešnú tradíciu. V čom vidíte príčinu?
Štátna podpora nie je výrazná a je málo transparentná, nejaká časť peňazí sa niekde stratí, nedostane sa priamo do športového procesu. A chýbajú nám sponzori. Zahraničné firmy kašlú na slovenský šport. Ľahšie si nájde podporu a sponzorov sólošportovec ako početný tím. To všetko niečo stojí.

V československej ére mali aj basketbal, volejbal, hádzaná silné pozície, na Slovensku vyrastalo veľa výborných hráčov a hráčok. Prečo to už neplatí?
Nie vždy dostanú talenty priestor. V niektorých športoch oslabuje kvalitu mládežníckych výberov uprednostňovanie detí bohatých rodičov, často sponzorov klubov. Kto chce preraziť aj v skromnejších podmienkach, musí byť naozaj mimoriadny talent. Je zriedkavé, že ho niekto dostane od Pána Boha. To je možno Saganov prípad. Talent treba vždy vybrúsiť. Ale keď rozhodnú peniaze a prednosť majú deti papalášov, stráca sa motivácia.

Diskutovanou témou boli spartakiády, mali zástancov i odporcov. Hrdili sa veľkou tradíciou od čias Sokola. Aký význam im prikladáte?
Nadväzovali na Všesokolské zlety, ktoré založil Tyrš. Nebola to sokolská špecialita, Tyrš odpozoroval masové cvičenia v Nemecku. Šesť sa ich uskutočnilo ešte pred vznikom ČSR, štyri v predmníchovskej republike a jedenásty po vojne v roku 1948. Zlety boli nádherné, aj vizuálne, aj organizačne. A najmä – nácvik bol dobrovoľný, bolo cťou vystupovať na zlete. Zlety vystriedali spartakiády, čo bol už termín, ktorý má korene v Sovietskom zväze, hoci tam sa pod ním viac myslelo na športové súťaže ako na masové cvičenia. Aj ja som na dvoch cvičil – ako žiak v roku 1955 a o päť rokov už ako vysokoškolák – ale v skladbe mužov. Tých nevedeli zohnať, to bol vždy problém.

V čom vidíte zásadný rozdiel medzi zletmi a spartakiádami?
Boli vo svojej podstate dobrá vec, ale kým zlety fungovali na báze absolútnej dobrovoľnosti, spartakiády skĺzavali na násilný nábor. Len u žien tento problém neexistoval. Tie k spartakiádnym cvičeniam mali vždy veľmi blízko. Nácvik spartakiády bolo lepšie ako nič. Ale mňa to nebavilo. Ako vysokoškoláci sme v rámci dvoch hodín telesnej výchovy hrávali futbal, basketbal, milovali sme hry a odrazu sme mali cvičiť prostné. Treba však povedať, že tí, ktorí spartakiády organizovali, vytvárali skladby, pohyb, hudbu, robili kus kvalitnej práce. Vyzdvihovali sme masovosť, ale veľa ľudí odcvičilo spartakiádu a skončilo. Postupne nám padali počty členov v oddieloch základnej a rekreačnej telesnej výchovy, bojovali v nich o členstvo. Aj v tomto prípade situáciu zachraňovali najmä ženy.

Viete si predstaviť v dnešnej modernej dobe spartakiádu na Slovensku?
To je ako veštenie zo sklenenej gule. Neviem, neviem… Ženy by sa asi pozbierali. Ale v Česku sa tradícia sokolských zletov udržala – aj s medzinárodnou účasťou. Nemajú takú publicitu, nie je to už taká masovka, ale majú modernejšie vydanie. Videl som niektoré vystúpenia. Bolo to pekné, dojímavé.

Mali ľudia v Československu lepšie podmienky na šport a cvičenie ako teraz?
Bolo asi viac možností a mali sme aj viac športových objektov. Profesor Perútka uvádzal, že v Bratislave bolo v roku 1967 o osem futbalových ihrísk menej ako v roku 1945! A tiež, že v roku 1968 bolo v českých krajoch 1700 telocviční a hál, na Slovensku ich bolo iba 70, necelé štyri percentá. Zanikajú ihriská, stále je nedostatok krytých bazénov, zimných štadiónov, klzísk… Slovensko v materiálnom vybavení zaostáva. Ak bol v niečom kedysi protekcionalizmus, tak v tomto. V Čechách sa budovalo viac športových objektov ako na Slovensku. Boli len výnimky. Napríklad majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970 vo Vysokých Tatrách.

Platí, že kedysi viac ľudí športovovalo, cvičilo?
Počet rekreačne športujúcich je dnes možno limitovaný tým, že mládež má podstatne väčšiu šírku rôznych záujmov i možností. Náš život sa zmenil. Vyvíja sa športové vybavenie, všetko je čoraz drahšie. Už si nekúpite tenisky za trinásť korún. Mladí športovci mali kedysi zabezpečenie v klube, teraz leží ťarcha na rodičoch. A negatívom je parazitovanie na športe. Projekty na výstavbu objektov sú predražené, lebo každý si chce z nich uliať nejaké peniaze. Aký štát, taký šport. Sme krajina s vyspelou korupciou, nečakajme, že šport bude čistý.

Bol československý šport úspešnejší ako slovenský a český?
Mohli by sme to vyjadriť počtom úspechov, medailí. Zrátať, koľko cenných kovov z OH, MS a ME získali československí športovci a koľko ich po rozdelení vybojovali českí a koľko slovenskí športovci. Pred časom som sa o to pokúsil. Vychádzalo to tak, že Československo bolo úspešnejšie ako dnes Česko či Slovensko. Porovnávanie je však zložitejšie. Mnohé sa zmenilo. Podmienky sú iné.

V čom vidíte najväčšie rozdiely?
Inak skáčete s laminátovou a inak s bambusovou žrďou. Legendárny cyklista Vlasto Ružička jazdil na bicykli á la „ukrajina“ a dnešní pretekári sedia na dokonalých strojoch. Iná je doba, iné sú podmienky, iný technický stav, iné tréningové metódy, iné financie, iná spoločenská atmosféra. Vo veľkom športe je množstvo rôznych záujmov a vplyvov, trápi ho doping. Mal by byť menej cirkusom a viac športom. Ale to je nereálne. Už dávnejšie som si povedal, že profesionálnemu športu nemôžem stopercentne veriť. Preto preferujem rekreačný šport. Dáva človeku zábavu, aj úsilie sa zlepšovať. A ak nie, nič sa nestane. Dôležité je, že sa človek hýbe.

Zdá sa Vám, že logá spolu nesúvisia? Možno opak je pravdou…

Pripravujeme – ako sme sa stretli – čo robili vtedy a dnes…

Roman Táborský

Peter Zeman

Miloš Kopča

Igor Šramka

Rastislav Kostka

Róbert Čapla

Ladislav Šimurka

Ondrej Trnovský

Anton Jankovič

Ľudovít Líška

Pamätnú tabuľu člena strieborného futbalového mužstva z Tokia 1964 Vladimíra Weissa najstaršieho v stredu 24. októbra odhalili na Národnom pamätníku olympionikov v Martine, neďaleko jeho rodných Vrútok. Bývalý skvelý stopér odohral všetky zápasy olympijského turnaja, vrátane víťazného s Brazíliou. Československo prehralo až vo finále s Maďarskom 1:2.
Na pietnom akte sa zúčastnilo viac než päťdesiat hostí, medzi nimi aj syn strieborného olympionika, bývalý známy futbalový reprezentant a popredný tréner Vladimír Weiss II. s manželkou, dcéra Zuzana Schwartzová, aj kapitán tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 Anton Urban. Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie zastupoval jeho agilný člen Peter Špilák. Oficiálny fanklub za pomoci jeho aktívnych členov zorganizoval stretnutie Vladimíra Weissa najstaršieho s Adolfom Schererom, ktoré si osobne veľmi prial. Podarilo sa nám splniť jeho veľký sen na sklonku života.

Pietny akt pripravilo SOV – Slovenské olympijské a športové múzeum, všetkých hostí (medzi nimi boli aj účastníci ranného zasadnutie Združenia olympijských klubov SR v Martine) privítala jeho riaditeľka Zdenka Letenayová. Prezident Slovenského olympijského výboru (SOV) Anton Siekel v krátkom úvodnom slove uvíedol, že v dnešnej uponáhľanej dobe majú ľudia málo času zastaviť sa. „Toto je jedna z príležitostí zastaviť sa a uctiť si pamiatku ľudí, ktorí reprezentovali našu vlasť,“ povedal.

Pred všetkými prítomnými prehovoril aj kapitán strieborného tímu futbalistov ČSSR z OH 1964 v Tokiu, 84-ročný Anton Urban, ktorý si na dávneho spoluhráča zaspomínal: „Bol to veľmi skromný, prostý, ušľachtilý a čestný človek, ktorý rozdával radosť.“

Vladimír Weiss II. bol pri spomienke na otca, ktorý sa odobral na večnosť pred pol rokom, očividne dojatý: ,,Otec mal rád svoju rodinu, futbal, vyrastal v jednoduchých podmienkach. Málokedy rozprával o sebe. Žiaľ, potom prišiel ten nešťastný rok 1965, keď v kvalifikačnom súboji MS 1966 v Bratislave proti Portugalsku v hustom lejaku nepremenil jedenástku. Takto reprezentačnú kariéru skoro ukončil, aj keď futbalovo mal naviac.”
Tabuľku pripomínajúcu jeho otca odkryl spoločne s Antonom Siekelom a takisto spoločne zavesili na stojan aj veniec Slovenského olympijského výboru.

Nový tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Pavel Hapal prezentoval na stredajšej oficiálnej tlačovej konferencii svoje predstavy. Rodáka z Kroměříža členovia výkonného výboru SFZ na pondelňajšom mimoriadnom zasadnutí schválili do funkcie na kvalifikačný cyklus s možnosťou predĺženia zmluvy v prípade postupu na ME 2020.

,,Keď som sa dozvedel, že môžem byť trénerom reprezentácie, tak som tomu najskôr neveril. Keďže to je už pravda, môžem povedať, že je to česť, pocta a zároveň veľký záväzok. Urobím všetko preto, aby sme spolu s realizačným tímom urobili slovenským fanúšikom radosť a tešili ich výkonmi i výsledkami,“ povedal 49-ročný český kouč Hapal, ktorý je prvým zahraničným kormidelníkom A-mužstva SR v ére samostatnosti.
Na margo realizačného tímu pripomenul, že chystá radikálnu a zásadnú zmenu. Asistentom Hapala bude Oto Brunegraf. ,,Realizačný tím je v mojej kompetencii. Chcem sa obklopiť ľudmi, ktorým dôverujem. Chcem si zobrať celý realizačný tím dvadsaťjednotky. Odkomunikoval som to s trénerom Adriánom Guľom, celý realizačný tím sa presunie do A-mužstva plus bude doplnený tromi členmi bývalého realizačného tímu Mariánom Drinkom ako fyzioterapeutom, Michalom Slyškom ako videoanalytikom a Mirom Semanom ako trénerom brankárov. To bude väčšia zmena, budeme mať až dvoch trénerov brankárov. Mám s tým veľmi dobrú skúsenosť. Požiadal som pána prezidenta SFZ Kováčika, ktorý to hodnotil pozitívne,“ vyjadril sa Pavel Hapal.

Asistent trénera Jána Kozáka Štefan Tarkovič vypadol z realizačného tímu. ,,S pánom Tarkovičom máme dlhodobo veľké plány. Začali sme s ním komunikáciu o ďalšej forme spolupráce a bude len na ňom, či ju akceptuje alebo bude mať ambíciu robiť niekde inde,“ skonštatoval Ján Kováčik. Šéf SFZ potvrdil aj platové podmienky pre nového trénera Pavla Hapala. ,,Nemáme problém to zverejniť. Základný mesačný plat hlavného trénera je 15 000 eur, cieľová prémia v prípade postupu na ME 2020 bude vo výške 200 000 eur.“
V hráčskom kádri Hapal momentálne neplánuje radikálnu obmenu, najväčšia zmena tak bude v zložení realizačného tímu: ,,Bude dôležité, aby sme sa spoznali čo najrýchlejšie, a aby bola symbióza taká, aby sa hráči radi vracali do národného tímu. Každý tréner chce hrať ofenzívne a sila tohto mužstva je práve v ofenzíve.“ Nový kouč potvrdil, že osloví aj Miroslava Stocha, ktorý sa v najcennejšom drese nepredstavil od EURO 2016 vo Francúzsku: ,,Už som s ním telefonoval, chcem sa s ním stretnúť a rozobrať situáciu, ktorá bola a ktorá môže nastať. Môže sa stať opäť členom národného tímu,“ povedal Hapal. Otázku prípadného návratu Stocha už konzultoval s prezidentom SFZ Jánom Kováčikom, ktorý dodal: ,,Každý človek v živote má dostať druhú šancu, ja som ju dostal možno dva, tri razy v živote, takže viem, o čom hovorím. Trénerovi som povedal, že to je jeho v kompetencii. My vyberáme trénerov, tréneri vyberajú hráčov. Tak to je a tak to bude v budúcnosti.“

realizačný tím:
hlavný tréner: Pavel Hapal
asistent trénera: Oto Brunegraf
tréneri brankárov Miroslav König, Miroslav Seman
kondičný tréner: Peter Boďo
videoanalytik: Michal Slyško
technický vedúci: Jakub Kojnok
lekár: Zsolt Fegyveres
fyzioterapeuti: Martin Nozdrovický, Marián Drinka
masér: Juraj Ludík
kustódi: Marek Košáň a Patrik Fedor

Nástupcom Jána Kozáka na pozícii trénera slovenskej futbalovej reprezentácie sa stal podľa očakávania český kouč Pavel Hapal. Štyridsaťdeväťročného rodáka z Kroměříža (nar. 27. júla 1969) oficiálne predstaví vedenie Slovenského futbalového zväzu (SFZ) na stredajšej tlačovej konferencii v Bratislave.

Hapala schválili za kouča A-tímu SR členovia výkonného výboru SFZ na pondelňajšom mimoriadnom zasadnutí. ,,Zúčastnilo sa na ňom desať členov výkonného výboru, deviati hlasovali za a jeden sa zdržal hlasovania,“ informoval na krátkom brífingu prezident SFZ Ján Kováčik a pokračoval: ,,Zmluva nie je podpísaná. Pavla Hapala sme schválili za trénera. S viceprezidentom pre štátnu reprezentáciu Karolom Belaníkom sme dostali mandát na rokovanie o podmienkach zmluvy. Keďže ja som s Pavlom Hapalom hovoril aj predtým, či má záujem o túto prácu, tak sme sa okrajovo dotkli aj podmienok, ktoré bude potrebné ešte doladiť. Takisto sme dostali aj mandát na rokovanie o zložení realizačného tímu. Vytvorenie realizačného tímu bude plne v kompetencii Pavla Hapala.“

Na margo dĺžky zmluvy s novým trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kováčik poznamenal: ,,Dĺžka kontraktu bude na jeden kvalifikačný cyklus. V prípade postupu na majstrovstvá Európy a účinkovania na kontinentálnom šampionáte je tu z našej strany možnosť využitia opcie na ďalší kvalifikačný cyklus a Ligu národov.“
Hapal v minulosti viedol výber SR do 21 rokov, naposledy krátko pôsobil na poste kouča Sparty Praha. Prvýkrát na lavičke reprezentácie sa Hapal predstaví v novembri v dvoch dueloch európskej Ligy národov – doma v Trnave proti Ukrajine a v Prahe proti Česku. Ján Kozák z postu reprezentačného kouča odstúpil v nedeľu 14. októbra po sobotňajšej prehre s Českom (1:2). Dôvodom bolo porušenie životosprávy siedmimi hráčmi kádra.

Štyridsaťdeväťročný Čech bude prvým zahraničným koučom reprezentačného áčka. Slovenskú dvadsaťjednotku viedol od januára 2015 a na vlaňajších ME tejto vekovej kategórie v Poľsku s ňou obsadil piate miesto, keď skončil tesne pred bránami semifinále. ,,Bol to hlavný ukazovateľ, viac ako trojročná spolupráca sa ukázala aj výsledkovo veľmi, veľmi úspešná. Veľmi dôležité sú aj ostatné kvality a vlastnosti pána trénera Hapala,“ dodal Kováčik. Hapal v marci tohto roka prijal ponuku Sparty Praha. Bývalému trénerovi SFC Opava, FC Zlín, Baníka Ostrava, FC Nitra, FK Mladá Boleslav, MŠK Žilina, Zaglebia Lubin či FK Senica však nevyšiel návrat na klubovú scénu, vedenie Sparty ho odvolalo v júli.

Český kouč dlho neváhal, či prijať ponuku. ,,Prakticky vôbec som sa nerozhodoval. Trénovať akékoľvek národné mužstvo a zvlášť Slovensko je pre mňa pocta, veď ja som sa narodil v Československu,“ skonštatoval Hapal, ktorý na margo najbližších cieľov podotkol: ,,Verím, že veľmi rýchlo sa zžijem s hráčmi v mužstve. Je v ňom veľa chalanov, ktorých som trénoval v dvadsaťjednotke. Ciele sú nasledujúce – prvé dva zápasy sú v Lige národov, chceme v nich uspieť a nevypadnúť do nižšieho koša. Následne sa budeme chcieť dobre pripraviť na kvalifikáciu o ME 2020 a postúpiť na tento šampionát.“

Najbližším spolupracovníkom Pavla Hapala bude Oto Brunegraf, s ktorým je úzko spätá doterajšia trénerská kariéra. ,,Oto bude po mojom boku aj teraz, bude mojím asistentom,“ skonštatoval pre web futbalsfz.sk Hapal a na margo ďalších členov realizačného tímu doplnil: ,,V hlave mám už istú predstavu, ale nikoho som ešte nekontaktoval. Najskôr sa spojím s určitými ľuďmi, keď to bude aktuálne, tak o tom budeme informovať.“

Prehľad hlavných trénerov SR:
Jozef Vengloš (od 6. apríla 1993 do 15. júna 1995)
Jozef Jankech (4. júla 1995 – 23. októbra 1998)
Dušan Galis (1. januára 1999 – 23. februára 1999)
Jozef Adamec (26. februára 1999 – 30. novembra 2001)
Ladislav Jurkemik (1. februára 2002 – 31. decembra 2003)
Dušan Galis (1. januára 2004 – 12. októbra 2006)
Ján Kocian (2. novembra 2006 – 30. júna 2008)
Vladimír Weiss st. (7. júla 2008 – 31. januára 2012)
Stanislav Griga a Michal Hipp (26. apríla 2012 – 13. júna 2013)
Ján Kozák st. (2. júla 2013 – 14. októbra 2018)
Pavel Hapal (október 2018 – ?)

dočasne viedli SR aj Dušan Radolský (od 23. októbra 1998 do 10. novembra 1998),

Anton Dragúň (17. novembra 1999 – 25. novembra 1999),

Michal Hipp (29. februára 2012)

Dolnokubínčan Jozef Krupa je verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Keďže v Dolnom Kubíne nebola pôrodnica, narodil sa v Ružomberku. Celý život vyrastal na Orave, ktorú má veľmi rád. V mladosti ho žiadny šport poriadne nechytil za srdce, hoci futbal hrával.

Na strednom odbornom učilišti sa vyučil za elektromechanika a po návrate z vojenčiny mal šťastie, že spoznal skvelého človeka, pána Jurkoviča, kde sa u neho zamestnal vo výrobnom družstve na desať rokov. ,,Mal som širokú pracovnú náplň, keďže to nebola veľká firma. Veľa som sa naučil a preto v roku 1993 som si založil vlastnú firmu. Bol to vlastne môj sen a už je to teda 25 rokov čo živím seba a vlastnú rodinu. Máme vlastnú predajňu, manželka, synovia a nevesty sú tiež súčasťou tohto súkolia,“ vraví Jozef Krupa. A skromne dodáva, že sa považuje sa za bežného človeka.

Symbolom Dolného Kubína je MUDr. Ivan Chodák, ktorý za celú bohatú športovú kariéru nebol ani raz vylúčený, dokonca ani napomínaný. Do dejín slovenského futbalu sa zapísal najmä džentlmenským vystupovaním, ohľaduplnou hrou a zmyslom pre fair play. Za prístup k hre, k spoluhráčom, rozhodcom, divákom, no najmä k súperom, dostal prívlastok „rytier v kopačkách“. Slovenský futbalový zväz pravidelne od roku 1994 udeľuje Cenu fair play MUDr. Ivana Chodáka za mimoriadne činy, za príkladnú činnosť a celkový prínos pre slovenský futbal. ,,Sme na to neskutočne hrdí, tento človek stelesňuje to najlepšie čo mohol v sebe mať. Bol nesmierne obľúbený, táto morálna a rešpektovaná autorita si výborne meno urobila aj v Bratislave a sme veľmi radi, že spoločnosť ho tak vysoko ocenila,“ vraví ďalej J. Krupa, ktorý 1. septembra 2018 v Dolnom Kubíne výborne zorganizoval akciu a sponzorsky zastrešil krst maskota Ďuryho.

,,Mojim koníčkom je história, veľmi si na nej zakladám, Slováci ju majú bohatú a majú sa čím pochváliť. V týchto dňoch si pripomíname sté výročie vzniku Československa. Mnohí ľudia aj na najvyšších miestach sa tvária, ako keby túto republiku bocian doniesol. To je zlé, takže veľmi rád chodím a vnímam vo svete, ako sa pohľad na nás mení. Pred mnohými rokmi totiž o Slovensku nevedel nikto. Okolnosti to tak zariadili, že vznikol samostatný Slovenský štát. Keďže som bol v zahraničí na viacerých zápasoch našej reprezentácie, tak ma príjemne prekvapilo, koľko sa o nej už vie. Napríklad na turnaji Kráľovského pohára v Bangkoku každý taxikár a každý recepčný v našom hoteli poznal naše hviezdy a to nás napĺňalo veľkou hrdosťou. Za tie roky som pochodil s reprezentáciou veľký kus sveta. Výborných priateľov máme v Česku, s ktorými sa často doberáme. V Trnave sme boli po zápase s našimi západnými susedmi smutní, lebo sme prehrali. Aj taký je futbal,“ hovorí Jozef Krupa.

,,Veľmi pekné spomienky mám na zápas Dánsko – Slovensko. Bolo to pred vyše šiestimi rokmi, naše mužstvo po veľmi dobrom výkone vyhralo 3:1. Po stretnutí nám veľa domácich fanúšikov zagratulovalo k víťazstvu. To je kultúra, takže aj v tomto sa máme čo ešte učiť, lebo nie sme žiadny pupok sveta,“ pokračuje J. Krupa.

Je rád, že je členom fanklubu, lebo sa pravidelne stretáva so svojimi priateľmi a s ďalšími zaujímavými ľuďmi. Takisto podporuje aj sponzorsky jeho činnosť. ,,Je šťastím, že máme niekoľkých ťahúňov. Platí to hlavne o predsedovi fanklubu Romanovi Táborskom. Je to poklad z neba, človek s obrovským srdcom, ktorý sa snaží každému vyhovieť. Pokiaľ mi to čas dovolí, tak chodím pravidelne na každé zápasy slovenskej reprezentácie doma i vonku. Nie je to iba o futbale, ale je tam aj kultúra, či náboženstvo, radi s Romanom navštívime aj kostoly. Bodaj by sme mali čo najviac takých nadšencov. Pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko zobral som dvoch priateľov do fanzóny, ktorí boli príjemne prekvapený vysokou úrovňou celého podujatia a dali klobúk dole pred celou jej organizáciou. Je to teda skvelé, že za niekoľko rokov sa podarilo vo fanklube vybudovať zdravé jadro nadšencov. Takže teším sa na ďalšie spoločné stretnutia,“ zakončil našu debatu J. Krupa.

Foto: Archív fanklubu. Jozef Krupa so šálom nad hlavou v Thajsku (prvý zľava)

Fanklubákov privítal Štokholm nádherným počasím – tak mi sme ho za odmenu prešli krížom krážom po súši a aj po vode, kultúra, múzeá, pamiatky –  navyše spoločným programom s prehliadkou so sprievodcom a tónmi skupiny ABBA. Mimochodom sme sa dozvedeli, že v roku 2019 za pomoci moderných technológií bude ich nové turné… Marte Prochwicz z Krakowa (našej sprievodkyni) patrí naša veľká vďaka za krásny zážitok – ktorý sme ukončili v nádhernej Friends aréne.

Foto: Jaroslav Psota

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie usporiadal pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko tradičnú skvelú fanzónu v trnavskom hoteli Phoenix. Na okrúhle výročie vzniku Československa pozval celý rad futbalových osobností nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky. Pred zahájením celého podujatia cimbalová kapela Medi cimbal zo stredu republiky z Moravy zahrala bývalú spoločnú hymnu. Všetkých prítomných cez 150 hostí privítal predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie Roman Táborský. Takisto zagratuloval Titusovi Buberníkovi k 85. narodeninám, ktoré oslávil v piatok 12. októbra. Oslávenec dostal darčekový kôš a fľašu slivovice.

Bolo skvelé vidieť na jednom mieste Jozefa Vengloša, Vladimíra Táborského, Antona Švajlena, Ivana Hrdličku, Alexandra Vencela st., Jozefa Adamca, Titusa Buberníka, Ladislava Jurkemika, Ľubomíra Moravčíka, Martina Jakubka, Rastislava Kostku, Stanislava Jarábka, Jozefa Štibrányiho, Josefa Jelíneka a Jána Kociana. Toto hviezdne obsadenie v minulosti písalo históriu čs. a slovenského futbalu. Zlatým klincom celého podujatia bolo uvedenie do života knižky Slovenský futbal: Kronika štvrťstoročia. Napísal ju známy publicista Ladislav Harsányi a úlohy krstných otcov knižky sa zhostili legendy nášho futbalu Ladislav Jurkemik a Ľubomír Moravčík. Krstilo sa Tatranským čajom. ,,Je to moja dvanásta knižka, jedenásta o futbale, pracoval som na nej asi trištvrte roka. Za tých 25 rokov slovenský futbal zaznamenal úspechy, ale mal aj horšie obdobia. Moja veľká vďaka patrí predsedovi oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanovi Táborskému, ktorý celú akciu organizačne zastrešil a takisto aj moderátorovi Marcelovi Merčiakovi,“ vraví Ladislav Harsányi.

Čo pre Ladislava Jurkemika a Ľubomíra Moravčíka reprezentácia znamenala? ,,Pre mňa ako chlapca z dediny znamenala veľa, lebo som hral proti veľkým osobnostiam, akými boli Maradona, Beckenbauer, Hoeness, Cruyff a mnohí ďalší. Splnil sa mi teda sen, lebo sa vtedy zišla taká skvelá generácia, ktorá v roku 1976 vyhrala ME. O štyri roky sme boli tretí, som teda veľmi rád, že som bol súčasťou týchto mužstiev,“ hovorí L. Jurkemik.

Ľubomír Moravčík má tiež na čo spomínať, napokon je jediný futbalista z Československa, ktorý dal v reprezentácii gól takmer z polovice ihriska. Bolo to v Olomouci na jar 1991 v medzištátnom súboji proti Poľsku. ,,Dobre sa na to spomína, ale na úvod musím povedať, že som veľmi rád v tejto fantastickej spoločnosti, že som sa mohol stretnúť so skvelými staršími kolegami. Tiež som chlapec z dediny, najkrajšie spomienky mám na MS 1990 v Taliansku,“ vraví bývalý skvelý obojnohý hráč s ohromnými ťahmi, ktorý sa stal Futbalistom roka v ČSSR i na Slovensku.

,,Čas neúprosne letí, pripomíname si obrovské legendy nášho futbalu. Je však skvelé, že všetci pozvaní prišli na toto podujatie a zastúpili tak veľké klubové značky, ktorými boli a sú Dukla Praha, Sparta Praha, Slovan Bratislava, Spartak Trnava, Inter Bratislava a VSS Košice. Všetci prítomní s týmito klubmi dosiahli v minulosti rad prenikavých úspechov. Toto zastúpenie fantastických ľudí nám dovoľuje spomínať si na to, čo všetko čs. futbal zažil počas 73 rokoch na medzinárodnej scéne. Reprezentačná história sa totiž začala na olympijskom turnaji 1920 v belgických Antverpách, kde Československo dokonca dokráčalo až do finále. A skončila sa 17. novembra 1993, presne štyri roky po nežnej revolúcii a jedenásť mesiacov po rozdelení bývalého spoločného štátu. Je na čo spomínať, posledná účasť na MS 1990 v Taliansku, finálová účasť v rokoch 1934 a 1962, titul majstra Európy v Belehrade v roku 1976, ďalšie dve účasti na európskych šampionátov, na ktorých sme získali bronzové medaily, olympijské medaily, medzi nimi aj zlatá z Moskvy v roku 1980. To nie sú maličkosti, to sú obrovské úspechy, ktoré zo značky Československa urobili svetový a európsky unikát. Preto mi dovoľte všetkým týmto prítomným legendám sa za tie krásne roky a strhujúce zážitky, ktoré sme vnímali mnohí z vás aj vo vypredaných hľadiskách po celej republike, aby sme sa im poďakovali veľkým potleskom,“ hovorí Marcel Merčiak, ktorý má celú históriu nášho futbalu doslova v malíčku.

,,Na toto stretnutie legiend som sa veľmi tešil, lebo sme spolu dlhšie nehrali, naposledy sa obidve reprezentácie stretli 31. marca 2015 v Žiline. Vtedy Slovensko nad Českom vyhralo 1:0, teraz si myslím, že keďže obidve mužstvá potrebujú vyhrať, tak to bude veľký boj. Napriek tomu si myslím, že by to mohol byť pre divákov pekný zážitok. Na Slovensku, konkrétne v Bratislave som bol naposledy pred štyrmi rokmi, keď Slovan sa v skupinovej fáze Európskej ligy stretol so Spartou Praha. Odvtedy som mal prestávku, takže som veľmi rád, že som mohol vidieť bývalých spoluhráčov a protihráčov,“ povedal nám Vladimír Táborský, bývalý dlhoročný hráč Sparty.

,,Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie pripravil ďalšie krásne a hodnotné stretnutie. Veľmi rád som prišiel medzi výborných a milých ľudí. Strávil som s nimi pekný čas, ešte raz veľmi pekne ďakujem za pozvanie,“ hovorí dojatý Jozef Vengloš.

Takmer dve hodiny trvajúca fanzóna spojená so slávnostným obedom splnila účel po všetkých stránkach, v priebehu nej lovci autogramov získali cenné podpisy od všetkých prítomných.

Slovensko síce s Českom prehralo 1:2, ale šancu na reparát bude mať v pondelok 19. novembra v Prahe, kde sa uskutoční odveta 1. skupiny B-divízie Ligy národov.

Slovenskí futbaloví reprezentanti prehrali s Českom 1:2 v sobotňajšom stretnutí európskej Ligy národov 2018/2019 v Trnave. V 1. skupine B-divízie sú tak naďalej bez bodu, keďže v septembri vo Ľvove nestačili na domácich Ukrajincov (0:1).

Po bezgólovom úvodnom dejstve otvoril skóre duelu v 52. min hrotový útočník Čechov Michael Krmenčík. V 62. min vyrovnal Marek Hamšík, ale posledné slovo mal v 76. min striedajúci Patrik Schick.

Marek Hamšík si proti Česku pripísal rekordný 108. štart v drese národného tímu. Prekonal doterajšieho lídra, už neaktívneho hráča Miroslava Karhana, ktorý za reprezentačné „áčko“ nastúpil dovedna 107-krát. Kapitán slovenskému tímu Martin Škrtel v sobotu taktiež dosiahol výnimočnú métu – nastúpil na jubilejný 100. duel v najcennejšom drese.

Mužstvo trénera Jána Kozáka sa v októbrovom asociačnom termíne ešte predstaví v medzištátnom prípravnom stretnutí vo Švédsku (16. októbra v Štokholme). V novembri Slováci uzavrú účinkovanie v skupinovej fáze Ligy národov, keď nastúpia doma proti Ukrajine a v Česku.
Povedali po zápase

Ján Kozák, tréner Slovenska: ,,Prvý polčas bol veľmi náročný, fyzický, súbojový. Málo priestorov na kombináciu. veľa šancí si mužstvá nevypracovali. Po zmene strán bolo ihrisko väčšie, viac sa to otvorilo, kombinačne sme dominovali a boli sme lepším tímom. Paradoxne sme dostali dva góly a prehrali sme. Jednotlivcov nechcem hodnotiť. Pekarík sa cítil dobre, dal som ho tam, bolo vidieť, že mu chýba zápasová prax. A nielen jemu, preto som siahol po striedaní. Škoda, že sme neuspeli. Nezaslúžili sme si prehrať. Ani v jednom z dvoch doterajších zápasov sme neboli horším mužstvom, ale výsledkovo sme tieto stretnutia nezvládli. Liga národov je len jedna z možností kvalifikovať sa na európsky šampionát, ale ťažšia. Je tam málo zápasov. Ešte je však o čo hrať. Nie je nám jedno, či skončíme tretí v skupine alebo druhí. Hamšíkov rekordný štart? V každom zápase za reprezentáciu hrá poctivo, ale už prichádza čas, že viac zodpovednosti musia prebrať na seba aj iní hráči, či už Škriniar, Lobotka, Duda, Mak, Weiss.“

Jaroslav Šilhavý, tréner ČR: ,,Určite mala sčasti vplyv zmena trénera na tím. Ale urobili sme veľa práce, prišli noví hráči. Musím pochváliť chlapcov, aj tých ktorí nehrali, aj tých z realizačného tímu. Bolo to silné, ale aj súper bol silný. My sme ale chceli viac. Súper mal obrovské šance, našťastie ich nedal a my sme to potom takticky uhrali. Slováci majú generačne silný tím, ale ustáli sme to.“

Marek Hamšík, stredopoliar SR, rekordný 108. štart v najcennejšom drese, strelec gólu: ,,Mám zmiešané emócie. Samozrejme, že som vďačný za rekord v počte štartov za slovenskú reprezentáciu. Môj gól by som však vymenil za remízu. Mali sme viac šancí, taký je futbal. Chýbalo trošku šťastia, Robovi Makovi skočila lopta. Prvý polčas bol nemastný – neslaný po zmene strán sa diváci mali na čo pozerať. Česi dali gól v našich najlepších momentoch, keď sme súpera tlačili.“

Martin Škrtel, obranca a kapitán SR, jubilejný 100. štart v najcennejšom drese: ,,Sme smutní, pretože sme prehrali. Chceli sme zvíťaziť, bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Česi mali šťastie vo svojich situáciách, nám sa naše príležitosti nepodarilo premeniť. Prvý polčas z našej strany nebol práve najlepší, ale v druhom sme najmä po prvom inkasovanom góle začali hrať a zatlačili sme súpera. Po našom vyrovnávajúcom góle sme však opäť inkasovali a prehrali. Je pekné dosiahnuť 100. štart v reprezentačnom drese, nie je to každodenná záležitosť. Po takomto zápase však myšlienky na takéto čísla nie sú, možno si to uvedomím neskôr. Veríme, že sa dresy oboch kapitánov vydražia za peknú sumu a pomôžu Mariánovi Čišovskému, pretože stále cítime, ako keby bol jeden z nás.“

Dávid Hancko, obranca SR, debutant v národnom tíme: ,,Mrzí ma výsledok dnešného stretnutia. Tréner Kozák ma poslal na trávnik s tým, aby som podporoval útok a užil si zápas. Žiaľ, nepodarilo sa nám vyrovnať. Ak od toho odhliadnem, tak som veľmi vďačný a šťastný, že som dostal príležitosť premiérovo nastúpiť za seniorskú reprezentáciu a byť medzi takýmito hráčmi. Týždeň, čo som s chalanmi, mi dal veľa skúseností a motiváciu do ďalšej práce. Stále sa mám od nich čo učiť.“

Martin Dúbravka, brankár SR: ,,Vedeli sme, že Česi majú kvalitných hráčov a iba to potvrdili. Krmenčík sa bil, toto je mu vlastné – veľakrát robí teatrálne veci, ale podľa mňa to je fantastický futbalista. Chytalo sa mi dobre. Za reprezentáciu je to vždy niečo výnimočné, mrzí ma, že sme netriumfovali. Po vyrovnávajúcom góle sme diktovali tempo hry, pätnásť minút sme boli výborní na lopte, prečíslovali sme súpera v poslednej fáze. Škoda, že sme sa nedokázali presadiť a následne sme dostali gól.“

Róbert Mak, stredopoliar SR: ,,Prvý polčas bol pomalší a nepresnejší. V druhom polčase sme sa zlepšili, začali sme veľmi dobre. Škoda, že sme inkasovali. Vyrovnali sme a oni z ničoho nič znovu skórovali a uspeli. Prvý polčas bol skôr taktickejší, oba tímy mali rešpekt. Súper mal jednu vyloženú šancu, kde z päťky nedal gól. Pri mojej šanci v druhom polčase som si prebral loptu na ľavačku, keď som chcel vystreliť, skočila mi lopta a trafil som ju niečím nad členkom. Je mi to ľúto, ospravedlňujem sa. Chcem som dať gól. Takéto veci sa však stávajú.“

Milan Škriniar, obranca SR: ,,Predstavovali sme si to inak a žiaľ, nevyšlo nám to. Vedeli sme, že Česi majú silný káder, najmä smerom do ofenzívy. Mrzí nás, že po prvom inkasovanom góle, keď sme vyrovnali a začali sme hrať lepšie, prišiel druhý gól v našej sieti. Mali sme šance a mali sme dať gól na 2:1. Uvidíme, ako dopadnú ďalšie zápasy. Bolo super, že prišlo toľko divákov, ktorí nás povzbudzovali aj za nepriaznivého stavu.“

3. kolo Ligy národov – B-divízia, 1. skupina:

Slovensko – Česko 1:2 (0:0)

góly: 62. Hamšík – 52. Krmenčík, 76. Schick

ŽK: Hubočan, Škrtel, Škriniar – Dočkal, Souček, Gebre Selassie

rozhodovali: Vinčič – Klančnik, Kovačič (Slov.)

17 251 divákov

Slovensko: Dúbravka – Pekarík (46. Sabo), Škriniar, Škrtel, Hubočan (80. Hancko) – Lobotka – Hamšík – Kucka (54. Weiss), Duda, Mak – Nemec

Česko: Vaclík – Kadeřábek (63. Novák), Čelůstka, Brabec, Gebre Selassie – Souček, Pavelka – Vydra (89. Jankto), Dočkal, Zmrhal – Krmenčík (73. Schick)

Tabuľka 1. skupiny B-divízie európskej Ligy národov vo futbale:
1. Ukrajina 2 2 0 0 3:1 6
2. Česko 2 1 0 1 3:3 3
3. Slovensko 2 0 0 2 1:3 0

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie ďakuje za podporu všetkým členom fanklubu a osobnostiam futbalu.

Dr. Jozef Vengloš, Vladimír Táborský, Anton Švajlen, Ivan Hrdlička, Alexander Vencel st., Jozef Adamec, Titus Buberník, Ladislav Jurkemik, Ľubomír Moravčík, Martin Jakubko, Rastislav Kostka, Stanislav Jarábek, Jozef Štibrányi, Josef Jelínek, Ján Kocian a moderátorovi Marcelovi Merčiakovi.

O publikácií a krste knihy Ladislava Harsányiho a podujatí samozrejme pripravujeme článok…

Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov zvíťazila v piatkovom stretnutí 2. skupiny kvalifikácie ME 2019 v Dunajskej Strede nad estónskymi rovesníkmi 2:0. Erik Jirka otvoril skóre už v 1. minúte, Tomáš Vestenický pridal druhý gól po zmene strán.

Zverenci Adriána Guľu sa vrátili na druhú priečku o bod pred Severné Írsko, s ktorým odohrajú priamy súboj o túto pozíciu v utorok 16. októbra od 20.30 SELČ v Belfaste.

Z tabuľky druhých tímov postúpia do baráže štyri najlepšie mužstvá v deviatich skupinách, rátajú sa v nej výsledky so súpermi na prvom, treťom, štvrtom a piatom mieste. Estónsko s určitosťou skončí šieste, takže Slovensku sa nebude počítať šesť bodov za dve víťazstvá nad týmto protivníkom.

Hlasy po zápase:

Adrián Guľa, tréner SR 21: ,,Nebol to jednoduchý zápas. Po veľmi dobrom úvode a góle sme do 15 min hrali solídne, ale potom sme dali nohu dole z plynu a uspokojili sme sa. V druhom polčase sme do toho znovu dobre vstúpili, gól na 2:0 nás upokojil, ale záver sme mali zvládnuť dominantnejšie. Bola veľmi dobrá kulisa, chlapcom ďakujem, teraz si musia oddýchnuť a pripraviť sa na ďalší zápas. Stretnutie bolo náročné, súper nechcel skončiť posledný v tabuľke a bol veľmi húževnatý. Som rád, že to chlapci zvládli, ale nabudúce nás čaká ešte náročnejší duel. Potrebovali sme uspieť, teraz potrebujeme zvíťaziť v Severnom Írsku. Bude to druhé miesto. Už to nie je v našich rukách, musíme sa spoliehať aj na ostatné zápasy. Musíme urobiť maximum pre víťazstvo a verím, že sa nám podarí dostať sa do baráže.“

Erik Jirka, stredopoliar SR 21, autor gólu: ,,Toto bol môj najrýchlejší gól v kariére. Veľmi som si ho užil, keďže prišiel v reprezentácii. Estónci zahusťovali stred a po 15 min nás začali tlačiť. V druhom polčase sme sa vrátili k našej hre a pridali sme druhý gól. V Dunajskej Strede je nádherný futbalový stánok, úžasní boli aj fanúšikovia. Bol to skvelý zápas.“

Tomáš Vestenický, útočník SR 21, autor gólu: ,,Som spokojný. Dôležité je, že sme vyhrali a získali sme tri body. Duel nám zdvihol sebavedomie. Museli sme ‚jazdiť‘ celých 90 minút. Estónsko nie je jednoduchý súper, ale zápas sme zvládli výborne a zaslúžene sme zvíťazili. Proti Severnému Írsku to bude zápas o všetko.“

Kvalifikácia ME 2019 futbalistov do 21 rokov – 2. skupina:

Slovensko – Estónsko 2:0 (1:0)

góly: 1. Jirka, 58. Vestenický

ŽK: Herc – Roosnupp, Järvelaid, Poom, Kuusk

rozhodovali: Pajac – Modrič, Zobenica (všetci Chorvátsko)

3373 divákov

Slovensko: Rodák – Kadlec, Vavro, Šulek, Sipľak – Káčer, Bénes (77. Fábry), Herc – Jirka, Vestenický (87. Tupta), Haraslín (70. Koštál)

Estónsko: Igonen – Tur, Kuusk, Grauberg, Järvelaid – Šlein – Sinjavskij (79. Riiberg), Poom, Kaldma (65. Ainsalu), Roosnupp (65. Liivak) – Klein

Tabuľka 2. skupiny:
1. Španielsko 9 8 0 1 24:8 24 – priamy postup na ME
2. Slovensko 9 6 0 3 17:17 18
3. Severné Írsko 9 5 2 2 14:11 17
4. Island 9 3 2 4 14:12 11
5. Albánsko 9 1 3 5 7:15 6
6. Estónsko 9 0 1 8 9:22 1

Legenda slovenského futbalu a rodák z Pustých Úľan Titus Buberník oslavuje v piatok 12. októbra krásnych 85 rokov.

Bývalý hráč Červenej hviezdy Bratislava, Interu Bratislava a VSS Košice bol nepriehľadnuteľným dirigentom obranných radov a skvelým hlavičkárom. V minulosti sa však venoval aj basketbalu, v ktorom získal titul juniorského majstra Československa, napokon dal ale prednosť futbalu. Buberník absolvoval debut v reprezentácii v júni 1958 proti Severnému Írsku a to priamo na záverečnom turnaji MS 1958 vo Švédsku. Práve v tomto zápase dostal jedinú červenú kartu v kariére.

Buberník bol kráľom vzdušných súbojov, vynikal technikou, mal skvelý cit pre prihrávku. Nečudo teda, že patril medzi najväčších strojcov skvelého úspechu ČH Bratislava. Práve v tomto klube v sezóne 1958/59 získal jediný majstrovský titul na domácej scéne.

Buberník hral na MS 1958 vo Švédsku, vybojoval bronz na ME 1960 a bol členom kádra na MS 1962 v Čile. Počas kariéry odohral 23 reprezentačných zápasov a vsietil 5 gólov. V lige nastúpil na 264 stretnutí a dal 47 gólov. V roku 2017 bol uvedený do Siene slávy slovenského futbalu.
Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k narodeninám želá veľa zdravia, šťastia a spokojnosti!

foto: Fanklub SVK/Hotel Albrecht/ Pripájajú sa osobne kamaráti Josef Jelínek, Peter Mutkovič, Ján Pivarník, Ivan Hrdlička a Vladimír Táborský

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie si na okrúhle výročie vzniku Československa dovolil pozvať celý rad futbalových osobností nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky. Pripomenieme si zároveň výročie samostatného obdobia futbalu krstom knihy. Cimbalová kapela je zámerne zo stredu republiky z Moravy. Vínko k slávnostnému obedu je symbolicky z Topoľčianok.

Nitran Ján Fülöp zanechal výraznú stopu aj vo futbalovom hnutí. Hlavne v klube jeho srdca FC Nitra, ale aj v ďalekej Nikarague, kde bol trénerom ligového tímu z hlavného mesta a tiež tamojšej futbalovej reprezentácie. Pritom pocty viesť národný tím inej krajiny sa dostalo len siedmim Slovákom. Takže rozhovor s týmto uznávaným človekom prinesie určite zaujímavé čítanie.

V stručnosti sa predstavte, povedzte nám niečo o sebe?
Vyštudoval som mechaniku, čo v tom období bolo akceptované ako strojarina. Potom som si na UK urobil aj riadenie podnikovej ekonomiky. Hovorím tiež španielsky, štátnice z tohto jazyka som mal na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1977 pracujem v spoločnosti Služba Nitra. Táto firma voľakedy zamestnávala ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Prerobil som ju na priemyselný podnik. Som jej konateľom a jediným majiteľom. Zamestnávame okolo 330 ľudí, z toho 240 je našich a ostatní sú agentúrni. Robíme elektroniku pre automobilový priemysel, pre celý koncern Volkswagen a tiež aj pre General Motors. Máme vlastnú veľmi modernú výrobu. Pred niekoľkými rokmi som bol spolumajiteľom dvoch zahraničných firiem, ktoré neskôr odkúpili môj podiel. Som otcom troch detí a mám päť vnukov.

Veľa zaujímavého nám však určite poviete aj o vašom športovom živote?
Od rannej mladosti som v Nitre hrával futbal za AC v rôznych mládežníckych kategóriách. Neskôr som pôsobil v predmestskej časti Hrnčiarovce a hlavne na Chrenovej, kde sme hrali krajskú súťaž. Vojenčinu som absolvoval v Dukle Dejvice. Zišiel som sa tam s futbalistami, ktorí sa neskôr dostali do najvyššej súťaže a boli jej výraznými postavami. Výborne meno si v nej urobil Ladislav Józsa, trojnásobný kráľ ligových strelcov a člen Klubu ligových kanonierov. Ladislav Knapec hral v Žiline jedenásť rokov pravého obrancu. Ďalej môžem spomenúť Jirku Dvořáka, či brankára Jindřicha Jindru. Prežil som tam pekný rok, lebo som stabilne hrával a ku koncu vojenčiny som bol dokonca aj kapitánom tímu. Po návrate som už začal pracovať, darilo sa mi, zastával som námestnícke funkcie a preto som hrával len v okresných súťažiach za mužstvá Hrnčiarovce a D. Obdokovce.

Pozornosť si zaslúži aj vaša funkcionárska kariéra, čo nám o nej poviete?
Keďže som sa nedostal do žiadneho väčšieho mužstva, tak som svoju pozornosť zameral na trénovanie a funkcionárčenie. V 80-tych rokoch po návrate z Nikaraguy som viedol juniorku Plastiky. Zažil som s ňou tri postupy a keď sme bojovali o postup do II. slovenskej ligy, tak po jesennej časti som pri mužstve skončil. Našim najväčším rivalom bolo Partizánske, aj v Nitre prevládali také názory, aby tento klub išiel hore, lebo skôr by zvládol väčšie finančné nároky. O dva roky som sa stal spolu s Petrom Oremusom a Františkom Kuklom viceprezidentom klubu Plastika Nitra (neskôr FC Nitra). Na čele vtedy stál Ján Kovarčík a všetci štyria sme šesť-sedem rokov ťahali nitriansku káru. Zažil som náročné obdobie po rozdelení republiky, vypadli sme z najvyššej súťaže, ale potom sme sa do nej vrátili pod vedením trénera Mikuláša Komanického. Dobré spomienky mám aj na trénerov Jozefa Prochotského a Jozefa Valoviča.

Výraznú stopu ste zanechali v Nikarague, kde ste odišli pracovať a nakoniec ste sa stali trénerom ligového mužstva a aj tamojšej reprezentácie. Ako na tie roky spomínate?
Po ukončení občianskej vojny boli do krajiny zavolaní odborníci z celého sveta z rôznych oblastí, aby pomohli riadiť krajinu. Do Nikaraguy prišli ľudia z Ameriky – od Kanady po Argentínu, ako aj z Európy – od Fínska, Dánska až po Portugalsko. ČSSR poslalo geológov, jedného energetika a ja som šiel za priemysel. Mal som šťastie, že som uspel ako mladý 30-ročný človek v celoštátnom konkurze. Po polroku prišli za mnou aj rodinní príslušníci. Popri zamestnaní sme sa raz týždenne ako mladí ľudia začali venovať aj futbalu, hrávali sme na malé brány, počet hráčov sa postupne neustále zvyšoval a preto sme začali hrávať na veľkom ihrisku. Medzi nami boli dvaja talianski žurnalisti, vynikajúci hráči, napísali o mne do novín jeden veľký článok, ktorý sa dostal do rúk rôznym ľuďom. Tak sa stalo, že ma zavolali do klubu Buffalos do Toňa Managua, ktorému som pomohol zachrániť sa v prvej lige. Moje futbalové pôsobenie mi však museli najskôr schváliť na veľvyslanectve.

Zrejme vám výrazne pomohol úspech s ligovým mužstvom k trénovaniu reprezentácie Nikaraguy?
To je tiež zaujímavý príbeh. Zväzoví funkcionári ma požiadali, aby som z troch ligových mužstiev z hlavného mesta zložil schopný výber na dva exhibičné medzinárodné zápasy s prvoligovým tímom z Kostariky. Prvý sme prehrali 1:2, ale odvetu sme vyhrali 2:1. Po tomto ďalšom úspechu som dostal ponuku, aby som sa stal trénerom prvej porevolučnej nikaragujskej reprezentácie. Samozrejme, toto všetko musel schváliť aj šéf ČSTV Antonín Himl a predseda futbalového zväzu Rudolf Kocek. Dali mi zelenú a podporoval ma aj nový veľvyslanec v Nikarague Gustáv Stopka, ktorý pochádza z Močenku a žil v Zlatých Moravciach, kde, žiaľ, prednedávnom zomrel. Záujem o futbal stúpal, prípravné zápasy sme už hrávali na bejzbalových štadiónoch s veľkou kapacitou, nakoľko existujúce futbalové nestačili kapacitou. Reprezentácia pod mojím vedením dosahovala veľmi dobré výsledky, hrali sme väčšinou s mužstvami Salvador, Guatemala, Kostarika, Kuba, Honduras a ďalšie. Pred majstrovstvami Strednej Ameriky ma už na pár mesiacov uvoľnili z práce a boli sme napríklad aj na vysokohorskom sústredení v Kostarike, kde bola podobná nadmorská výška ako v Guatemala City. Na Stredoamerických hrách v januári 1986 sme skončili na 3. mieste, čo bol veľký úspech. V súboji s Guatemalou (1:1) sme hrali na štadióne pred 45 000 divákmi a o trinásť rokov neskôr sa tam predstavila slovenská reprezentácia pod taktovkou trénera Antona Dragúňa. V poslednom zápase sme prehrali s Hondurasom 0:4, teda s mužstvom, ktoré hralo na MS 1982 v Španielsku. Pritom kvôli mojim náročným pracovným povinnostiam sme trénovali ráno o 6. hodine. Dôležité však bolo, že hráči, vtedy úplní amatéri boli ochotní pripravovať sa aj v túto hodinu. Počas reprezentačných výjazdov som dostal denne desať dolárov ako diétu a hráči sedem, takže túto prácu cca 2,5 roka som robil gratis!

Ste veľký lokálpatriot FC Nitra a preto ste určite radi, že tento klub hrá znova najvyššiu súťaž?
Som veľmi šťastný a rád, že Nitra znova druhý rok pôsobí vo Fortuna lige. Mám svoje miesto na čestnej tribúne vo vipke, na zápasoch sa stretávam s bývalými hráčmi, starými, mladšími, so všetkými sa veľmi dobre poznám. Prakticky od detstva, lebo som hrdý Nitrančan. Pravda, do futbalu už nezasahujem žiadnym spôsobom.

Odkedy ste členom fanklubu, ktoré zápasy slovenskej reprezentácie ste navštívili a ako vidíte jej šance v Lige národov?
Hneď po vzniku fanklubu v roku 2010 som sa stal jeho členom. Už predtým som chodil na zápasy slovenskej reprezentácie spolu s bývalým rozhodcom Milošom Kopčom. V tomto združení je aj môj syn i vnuk, s nimi tiež navštevujem stretnutia našej reprezentácie. Takisto s pánom Slavomírom Eliášom, majiteľom Bojnických kúpeľov. Pôjdeme na medzištátny súboj Švédsko – Slovensko do Štokholmu. S manželkou som bol a tiež s rodičmi viacerých našich hráčov na ME 2016 vo Francúzsku a navštívili sme zápas Slovensko – Wales. So Slavomírom Eliášom boli sme jediní Slováci aj na zápase kvalifikácie ME 2019 Albánsko 21 – Slovensko 21 v Tirane a osobne nám za účasť na tomto súboji poďakoval aj generálny sekretár SFZ Jozef Kliment. Inak sme spolu navštívili veľa našich zápasov od začiatku samostatného Slovenska. Najlepšie sa poznám s pánom Hamšíkom starším, ktorý má kúsok odo mňa na Donovaloch chatu a tam sa aj každý rok pred Silvestrom stretávame. Chodia tam viacerí známi športovci a funkcionári. Je to tradičné predsilvestrovské stretnutie a pán Hamšík to prebral od pána starostu Daňa. Vďaka tomu sa tam rok čo rok stretávajú známi športovci, funkcionári a aj niektorí ministri, čo majú na Donovaloch chaty. Najbližšie nás v Lige národov v sobotu 13. októbra v Trnave čaká Česko. Do svojho Skyboxu pozývam štyroch riaditeľov z Čiech na tento prestížny duel, ktorý využijem pre mojich partnerov aj na spoločenskú akciu. Verím, že Slovensko v tomto ostro sledovanom meraní síl obstojí, vyhrá a zachová si tak šance na prvé miesto.

V nominácii trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Jána Kozáka na zápas Ligy národov proti Česku (13. októbra o 15.00 h v Trnave) a prípravný duel vo Švédsku (16. októbra o 20.45 SELČ v Štokholme) figurujú všetky opory vrátane pravého obrancu Petra Pekaríka.

Vo výbere nechýba ani kapitán Martin Škrtel, stopér Fenerbahce Istanbul sa po zranení priťahovača na nohe zapojil do tréningu a mal by byť tureckému klubu k dispozícii už vo štvrtkovom súboji Európskej ligy UEFA 2018/2019 proti Spartaku Trnava. Nováčikmi v národnom tíme sú obranca Dávid Hancko a útočník Samuel Mráz.

Pekarík pre zdravotné problémy nebol k dispozícii v septembrovom asociačnom termíne, v ktorom Slováci zdolali v prípravnom stretnutí Dánsko 3:0 a prehrali 0:1 na Ukrajine v ich premiérovom vystúpení v 1. skupine B-divízie Ligy národov. ,,S Pekaríkom sme pred chvíľou hovorili, fyzicky je dobre pripravený. Odohral už polčas za B-tím Herthy Berlín. Cíti sa dobre a preto sme ho nominovali, pretože je to poctivý futbalista. Keby nebol pripravený, povedal by nám to,“ oznámil Kozák dobrú správu na utorňajšej tlačovej konferencii.

Následne pridal ďalšiu. ,,Škrtel mal menšie zdravotné problémy, trénoval s kondičným trénerom. Mal by hrať už vo štvrtok proti Trnave, je v poriadku a preto nechýba v nominácii,“ dodal šéf slovenskej lavičky, ktorý do tímu povolal aj zástupcov „mladej krvi“. ,,S Hanckom počítam na ľavej strane obrany, pretože Mazáň má zdravotné problémy a dlhodobo nehráva. Chcem ho vidieť v akcii a určite dostane šancu, či to bude proti Čechom alebo proti Švédom. Mráz hral naposledy 60 minút za Empoli a takisto ho chcem vidieť. Potrebujeme v tíme mladých hráčov, okrem týchto dvoch ešte v budúcnosti počítam s Denisom Vavrom a Lászlóom Bénesom. K tejto záležitosti však treba pristupovať opatrne. Boj&ia cute;m s a, že mladým hráčom môžem uškodiť predčasným zaradením do tímu, lebo prvým dojmom sa zapíšu do očí fanúšikov,“ poznamenal Kozák.

Slovákom ani Čechom vstup do Ligy národov nevyšiel. ,,Z pohľadu oboch tímov riešia veci len tri body. Môže to byť zaujímavý zápas. Česi majú svoju silu, my máme výhodu v tom, že im sa nepodarilo dlhodobejšie stabilizovať káder. Očakávam derby so všetkým, čo k nemu patrí. Verím, že aj ihrisko bude v stave, aby sa na ňom dal hrať futbal. Teším sa na tento zápas,“ dodal Kozák.

Vstupenky na zápas SR – Česko sa rýchlo míňajú, predaných je zatiaľ 15.935 kusov.

Nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie na zápas Ligy národov s Českom (13. októbra o 15.00 h v Trnave) a na prípravný zápas so Švédskom (16. októbra o 20.45 h v Štokholme):

Brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Matúš Kozáčik (FC Viktoria Plzeň), Michal Šulla (ŠK Slovan Bratislava)

Obrancovia: Erik Sabo (Hapoel Beer Ševa), Peter Pekarík (Hertha Berlín), Martin Škrtel (Fenerbahce Istanbul), Norbert Gyömbér (AC Perugia), Milan Škriniar (Inter Miláno), Ľubomír Šatka (DAC Dunajská Streda), Dávid Hancko (ACF Fiorentina), Tomáš Hubočan (Olympique Marseille)

Stredopoliari: Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Patrik Hrošovský (FC Viktoria Plzeň), Juraj Kucka (Trabzonspor), Ján Greguš (FC Kodaň), Marek Hamšík (SSC Neapol), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Róbert Mak (Zenit Petrohrad), Albert Rusnák (Salt Lake City), Vladimír Weiss (Al Gharafa SC), Matúš Bero (Vitesse Arnhem), útočníci: Adam Nemec (FC Pafos), Samuel Mráz (FC Empoli).

program 1. skupiny B-divízie Ligy národov:

sobota 13. októbra: 15.00 SLOVENSKO – Česko /Trnava/

utorok 16. októbra: 20.45 Ukrajina – Česko /Charkov/

piatok 16. novembra: 20.45 SLOVENSKO – Ukrajina /Trnava/

pondelok 19. novembra: 20.45 Česko – SLOVENSKO /Praha/

OFSFR – poriada počas výletu do Štokholmu zopár kultúrnych spoločných podujatí pre fanklubákov. Jedným z nich je aj múzeum skupiny ABBA, ale aj v blízkosti hotela je múzeum Alfréda Nobela…Štokholm je veľmi zaujímavý, ale prečo sa nevrátiť v čase a neomladnúť…Cena vstupného z česky hovoriacim sprievodcom ja približne 40€ je pripravená na 11.00 hodinu, pre nás rôznych vekových ketegórií. Hity ako Mamma Mia, S.O.S, I Do, I Do, I Do, I Do, I Do či nespočetný počet iných bude opäť na dosah. Či bude s fanklubákmi aj niekto zo skupiny ABBA však zostáva záhadou…Možnosť spoločného obeda pre fanklub priamo v priestoroch múzea. Cena ponúkaná múzeom je cca 35€/osoba. Ak si chcete múzeum iba prezrieť je cena cca 25€

Fanklubáci odlietajú z Viedne, Budapešti, Katovíc, ale aj Krakowa. Vstupenky na zápas sú k dispozícií: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Prečo sa nevrátiť v čase. V ušiach už znie Rock Me, I Have A Dream, Chiquitita, Dancing Queen, Knowing Me, Knowing You, alebo The Winner Takes It All.

Praha – Jozef Štibrányi je 28.09.2018 ocenený účasťou na programe oslavy storočnice Československa a Českého športu. Program začal obedom na Pražskom hrade  za prítomnosti prezidenta Miloša Zemana. Oslavy pokračujú vo Fóre Karlín.

Aktívny fanklubák bol v prítomnosti futbalistov (Panenka, Kadlec, Kuka) jediným Slovákom… Na podujatí bol celý rad športových osobností a Jozef bol opäť plný humoru počas rozprávania príhod z Čile 1962 – začo si vyslúžil aplauz. Podujatie zastupovali za Slovensko Miloslav Mečiř, Jozef Golonka, Jozef Pribilinec či Imrich Bugár a v spoločnosti Martiny Navrátilovej, Jaromíra Jágra, Heleny Fibingerovej, Jarmily Kratochvílovej, Jana Kodeša a  ďalších bol pozvaním dojatý…

Jozef Štibrányi “ Mesto bolo plné turistov, len škoda, že ešte nešiel Orloj, ale Praha je nádherná, som tu v spoločnosti svojej manželky. Veľkolepý program /je pre nás náročný dodáva s úsmevom v hlase/, ale zvládame to a tešíme sa na našu obľúbenú moderátorku počas programu na Karlíne…“

TV – ČT 2 živo

Srdečne blahoželáme

Fanklub SVK

Foto: v spoločnosti fanklubákov tretí zľava v Španielsku, ako ocenenie za jeho pamätný gól a životné jubileum do siete Španielom počas MS 1962 / archív OFSFR

V pondelok 24. septembra oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti životného jubilea dvoch svojich aktívnych členov spoluorganizoval v bratislavskom hostinci u Deda pekné stretnutie za účasti okolo dvadsiatich hostí. Mária Táborská už 11. mája oslávila 30 rokov a Peter Špilák 23. septembra 70 rokov. Obidvom zagratulovali predseda fanklubu Roman Táborský a jeho zástupca Miloš Kopča.

Na oslave, ktorá mala byť pôvodne vo štvrtok v kruhu priateľov, boli aj dve veľké postavy čs. a slovenského futbalu, Adolf Scherer a Titus Buberník. ,,Na Slovensko som prišiel iba na skok, ale aj tak som veľmi rád, že som mohol niekoľko hodín spolu s manželkou stráviť v príjemnej spoločnosti výborných ľudí. Vždy sa medzi nimi výborne cítim, osobitne sa chcem poďakovať Milošovi Kopčovi, ktorý sa na Slovensku o mňa zakaždým perfektne postará,“ vraví Adolf Scherer.

,,Som veľmi rád, že ma fanklub pozval na túto oslavu, lebo som bol takto vytiahnutý z denného stereotypu a dostal som tak možnosť porozprávať sa so svojim kamarátom a stretnúť sa s ďalšími fanklubákmi. Dobre mi to padlo, viete v mojom pokročilom veku, keď ma už trápia rôzne zdravotné problémy, ma poteší každá takáto udalosť,“ zdôraznil Titus Buberník.

,,Skôr sme plánovali pôvodne večeru na Kolibe pred odletom do Francúzska, (Adolf Scherer s manželkou boli pozvaný mestom Martin na Slovensko – udelenie ocenenia pre svojho výnimočného rodáka) konkrétne v reštaurácii Slamená Búda u nášho priateľa Roberta Lamprechta. Na malé želanie „Dolfiho“, sme sprostredkovali stretnutie s priateľom Titusom Buberníkom. Rôzne okolnosti však zmenili naše zámery, napokon oslávenci mali neplánovane na večeri hostí, s ktorými  by sa radi stretli futbaloví štamgasti a v hostinci u Deda sme našli dobré a príjemné prostredie. Fanklub a predovšetkým niektorí členovia fanklubu sa niekoľkokrát zaslúžili podporou, aby mohli prísť osobnosti futbalu na Slovensko a medzi členov fanklubu. Rozpočet združenia bez mnohých takýchto prispievateľov by nemohol uvedené aktivity vykonávať s jediného príjmu, ktorým je členské…

Mimochodom, 20. septembra náš fanklub mal 8. výročie svojho založenia a najbližšie sa všetci stretneme vo fanzóne v trnavskom hoteli Phoenix pred zápasom Ligy národov Slovensko – Česko,“ hovorí Roman Táborský.

Foto: Daniela Cenká

Známy funkcionár v bratislavskom futbale Peter Špilák oslavuje v nedeľu 23. septembra 70 rokov. Najčastejšie ho stretneme na futbalových ihriskách, navštevuje najvyššie súťaže po najmenšie, často ho vidieť aj na rôznych turnajoch mladých talentov. Najdôležitejšie však je, že stále z neho sála sviežosť a energia.

Bratislavský rodák takmer celý svoj život prežil v mestskej časti Trnávka. Za tento klub hrával od žiakov po dospelých až do 30 rokov a na záver kariéry ešte prestúpil do konkurenčného Rapidu Prievoz. Bohatá je aj jeho funkcionárska činnosť, od roku 1986 je stále predsedom TJ Trnávka. Dostal aj viaceré ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový aj strieborný odznak SFZ.

Keď sa začiatkom roka 2016 stal členom oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie, tak odvtedy patrí medzi jeho najaktívnejších členov. Dáva dokopy zberateľov autogramov, odznakov, šálov, bilténov, takže na tomto poli je veľmi užitočný. Takisto v júni tohto roka výraznou mierou zabezpečil pre fanklubákov návštevu a prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone. Pomohol k tomu, aby si splnili veľký sen a spolu sa stretli  kamaráti z ihriska Adolf Scherer a Vladimír Weiss. Vďaka priateľskej povahe je veľmi obľúbený v každom kolektíve, vždy je ochotný pomôcť a poradiť, lebo má za sebou veľa cenných životných skúseností.

Oficiálny fanklub slovenskej reprezentácie oslávencovi k životnému jubileu želá veľa zdravia, šťastia, spokojnosti a hlavne stále toľko životného optimizmu!

Foto: Holienčin – Peter Špilák s Jozefom Adamcom a jeho celoživotný koníček

OFSFR – Vstupenky na zápas s Českom  v Trnave sú už k dispozícií. Zápas s Ukrajinou v Trnave 16.11.2018 bude po obdržaní zo SFZ. Info bude neskôr.

Pri preberaní si prosíme pripravte (ak bude potrebné), dátum úhrady členského a vstupeniek.

Preberanie si naplánujte čím skôr a ak v deň zápasu ( členovia zo zahraničia) dodržte harmonogram pred oficiálnou fanzónou.

Vstupenky sa predávali ako balíčky – avšak budú jednotlivo.

Zápas Česko – Slovensko 19.11.2018 v Prahe. Cena vstupeniek 27€ a objednávky vrátane platieb sú najneskôr do nedele 23.09.2018. V pondelok 24.09.2018  bude zaslaná  na SFZ druhá objednávka pre individuálne vstupenky mimo autobusové výjazdy pre členov. Svoje objednávky po uvedom termíne smerujte priamo na SFZ.

Predpokladaná cena zájazdu je 60€ – pre členov fanklubu. Zberné miesta budú oznámené neskôr. V Prahe bude zrejme aj predzápasová fanzóna. Info neskôr. V blízkosti štadióna a v spolupráci s Českým fanklubom.

16.11.2018  / 17.11.2018 v prípade záujmu a časových možností fanklubov bude futbalový turnaj v Trnave, alebo v okolí.

rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Vopred ďakujeme

Fanklub SVK

Ilustračné foto: Kunovice Turnaj fanklubov / UKR CZE SVK

Denník šport mediálne podporil maskota fanklubu…18.09.2018

Ďakujeme

Fanklub SVK

Fanzóna pre členov fanklubu v tradičnom duchu a na obvyklom mieste v Trnave.

Distribúcia na zápasových vstupeniek osobne, alebo nevyzdvihnutých vstupeniek ešte v deň zápasu od 11.00 do 11.45 hod. Rovnako príchod do fanzóny si naplánujte v uvedenom čase.

12.00 Krst knihy Ladislav Haršányi – Slovenský futbal: Kronika štvrťstoročia

Možnosť zakúpenia knihy na mieste. Autogramiáda krstných otcov knihy…

Suveníry: Odznak Liga národov, zberateľské karty, tričká fanklubu, knižné publikácie z edície „Športové legendy“

Maskot Ďury

Osobnosti Českého aj Slovenského futbalu a rovnako členovia fanklubu -Josef Jelínek , Jozef Adamec, Alexander Vencel, Titus Buberník, Rastislav Kostka, Jozef Štibrányi, Vladimír Ekhardt a ďalší…

100 rokov od vzniku spoločného štátu…

Hudobná produkcia: Medi Cimbal z Moravy

Raut a pivnica v podaní vína z Topoľčianok

Moderátor: Marcel Merčiak

Slovensko – Česko / Liga národov 13.10.2018 sobota 15:00 hod. Trnava

Foto: Holienčin / fanzóna Hotel Phoenix – Stanislav Jarábek, Škantárovci

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie Ťa informuje o možnosti vycestovať do Štokholmu na priateľský zápas s domácim mužstvom. Utorok 16. októbra 2018 – Friends aréna / Štokholm.

Ceny a možnosti leteniek sú rôzne od Katovíc, Krakova, Budapešti a aj Viedeň je dostupná…Najlacnejšie sú už od 20€ obojsmerne s Katovíc až po cca 300€ z Viedne na exponované termíny…

Ubytovanie rovnako už od 25- 30€ v hosteloch a priemernej ceny hotelov s raňajkami cca 60-70€ / 3* v centre mesta, respektíve v blízkosti Friends arény.

Vstupenky na zápas od 10€ a rezervovať cez fanklub je ich možné do 22.09.2018.

Info: rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Fanklubáci idú  individuálne z Krakova, Katovíc, ale aj Viedne už od cca 80€ do cca 400€ podľa kvality a dostupnosti individuálnych služieb… Letenka, 2x ubytovanie, vstupenka.

Výhodou individuálnych výjazdov je značná cenová úspora oproti CK a často zaujímavejší program…

Láka Ťa okrem futbalu ABBA, či celá rada múzeí, pamätihodností? Spoj futbal s výletom…Odporúčame termín 15.-17.október 2018. Fanklub SVK

Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov zvíťazila v utorňajšom stretnutí 2. skupiny kvalifikácie ME 2019 na pôde islandských rovesníkov 3:2. Brankár Marek Rodák dosiahol rozhodujúci gól v nadstavenom čase hlavičkou po rohovom kope.
Zverenci Adriána Guľu si víťazstvom udržali druhú priečku, z ktorej je šanca prebojovať sa do baráže. Na konte majú pätnásť bodov, o jeden viac než Severné Írsko, ktoré uspelo v Španielsku 2:1. Španieli už majú istotu prvenstva v skupine a priameho postupu na šampionát.
Slovensko sa 12. októbra stretne v Dunajskej Strede s Estónskom, o štyri dni neskôr odohrá záverečný duel kvalifikácie na trávniku Severného Írska v Belfaste.
hlasy po zápase:
Adrián Guľa, tréner SR 21: ,,Bol to úžasný zápas. Futbal môžete robiť, ako dlho chcete, ale zažijete to možno raz. Úžasný výkon chalanov, nezlomná vôľa, nepoložili ich všetky negatívne veci, ktoré sa udiali v stretnutí. Fantastické striedanie Vestenického, Fábryho, takto by malo fungovať mužstvo. Chlapcom ďakujem za takýto zážitok, bol to neskutočný zážitok. Zostali sme v hre.“
Marek Rodák, brankár a autor víťazného gólu SR 21: ,,Bol to ťažký a otvorený zápas, hralo sa hore-dole. Určite sme radi, že sme to zvládli. Pri rohu som videl, že všetci idú na prvú žrď, počkal som si, lopta prišla ku mne a umiestnil som ju. Dúfam, že tri budú pre nás prospešné. Ešte máme pred sebou dva zápasy, pokúsime sa v nich zvíťaziť.“
László Bénes, stredopoliar a autor gólu SR 21: ,,Odohrali sme výborný duel, oplatilo sa bojovať do poslednej minúty. Emócie sa nedajú opísať, kto videl zápas, určite naň nikdy nezabudne. Najmä záverečných dvadsať minút sme dreli pre víťazstvo, lebo sme vedeli, že nič iné nám nezostáva. Som rád, že sme to zvládli, ideme ďalej.“
kvalifikácia ME 2019 futbalistov do 21 rokov – 2. skupina:
Island – Slovensko 2:3 (1:0). Góly: 33. a 90.+3 Gudmundsson (druhý z 11 m) – 58. Bénes, 90. Vestenický, 90.+4 Rodák. ŽK: Thorsteinsson – Kadlec, Vestenický. Rozhodovali: Harkam – Witschnigg, Steinacher (všetci Rak.), 250 divákov
Island: A. Fridriksson – Sampsted, Andresson, Gunnarsson, F. Fridriksson – Thorsteinsson (58. Hauksson), Fridjónsson, Anderson (76. Haraldsson), Sigurdsson – Gudmundsson, Karlsson
Slovensko: Rodák – Kadlec, Vavro, Hancko, Sipľak – Herc (83. Vestenický), Káčer (78. Fábry), Bénes – Jirka (83. Špalek), Mráz, Haraslín

Ďalší zápas 2. skupiny: Španielsko – Severné Írsko 1:2 (0:2). Góly: 90.+2 Mir – 4. Lavery, 8. Donnelly (z 11 m).

tabuľka 2. skupiny:
1. Španielsko 8 7 0 1 23:8 21 – istý postup na ME
2. Slovensko 8 5 0 3 15:17 15
3. Severné Írsko 8 4 2 2 13:11 14
4. Island 8 3 2 3 14:11 11
5. Albánsko 8 1 3 4 7:14 6
6. Estónsko 8 0 1 7 9:20 1

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sa zúčastnil trojstretnutia fanklubov Českej, Ukrajinskej a Slovenskej reprezentácie. Program vo štvrtok 6.9.2018 bol skutočne náročný a bohatý a to nielen po futbalovej stránke. Osobným stretnutím s predstaviteľmi mesta Kunovice na čele so starostkou Mgr. Ivanou Majíčkovou sa program začal. Ukrajinský fanklubáci odovzdali futbalovú loptu s podpismi hráčov a šál. Slovenký fanklub poskytol do miestnej knižnice knihy s osobnými autogramami Karola Dobiaša, Ferdinanda Daučíka, Ladislava Kubalu a samozrejme čestného predsedu fanklubu Jána Popluhára. Zároveň odznaky ligy národov, DVD Finále  a prezenty od oficiálneho fanklubu Bayern&Rivvis na Slovensku – produkt FC Bayern Mníchov.

Následne sme sa presunuli do Domova pre osoby so ZP v Kunoviciach, kde sme sa mohli presvedčiť o službách a ich potrebách s Mgr. Marcelou Trvajovou. Ukrajinský aj Slovenský fanklub svojou troškou prispeli, predovšetkým uterákmi, prezentami pre potreby žijúcich v domove a my predovšetkým produktami FC Bayern Mníchov a fanklubu Bayern&Rivvis.

Nasledoval futbalový turnaj na miestnom štadióne v Kunoviciach, kde si Rastislav Kostka a Martin Macko pospomínali na svoju kariéru počas pôsobenia  v Synote, kde chodili počas prípravy. Rozhodovali Vladimír Randa a Antonín Podškupka. Hralo sa na umelej tráve systémom 7+1 hráčov a 2×15 minút.

Zostava Slovenska: Martin Macko, Matej Mišík, Vladimír Ekhardt, Tomáš Čederle, Patrik Kadlečík, Roman Táborský, Rastislav Kostka, Martin Hyža, Denis Nečas, Filip Mišík.

Ukrajina – Slovensko 0:3 (0:2)

Česko – Ukrajina 0:2 (0:2)

Česko – Slovensko 5:5 (3:1)

Slovensko vyhralo turnaj. Následne sme sa všetci presunuli do reštaurácie „Ľidák“ v Uherskom Hradišti, ktorá patrila paradoxne predovšetkým žlto-modrým a rovnako celé mesto…Večer pokračoval zápasom Česko – Ukrajina 1:2.

Ďakujeme za pozvanie…

Foto: Stanislav Pešat

Ľuboš Zubák, autor maskota Ďuryho, ktorý bol nedávno pokrstený v Dolnom Kubíne a oficiálne predstavený v Trnave pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko, je veľký fanúšik Spartaka Trnava. Rodák z Ostrova pri Piešťanoch hrával futbal od ranných čias až po starých pánov za viaceré kluby.
Napríklad v doraste za Vrbové či Nové Mesto nad Váhom. ,,Vyštudoval som strojarinu a pracujem vo firme, ktorá sa venuje grafickým prácam. Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a môj kamarát zo susednej dediny ma oslovil, či by som nenavrhol nového maskota. Tak som urobil nejakú skicu, predpokladal som, že to nejaký profík ešte doladí, ale napokon môj návrh vyšiel na prvý pokus. Rozhodli sme sa pre rysa ostrovida, meno Ďury /slangový výraz z nárečia okolia Piešťan a Trnavy – tvrdá výslovnosť, ale aj meno/ dostal po našom najslávnejšom zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi,“ vraví Ľuboš Zubák.

Navrhuje rôzne logá, kedysi aj športových klubov. Zaujímavé je tiež, že Ľuboš Zubák bol medzi zakladajúcimi členmi fanklubu v roku 2010, patril určite do prvej dvadsiatky. ,,Samozrejme, zo začiatku som pravidelne navštevoval zápasy slovenskej reprezentácie, ale potom som si dal na určitý čas prestávku. Dlho som na stretnutia chodil s bubnom, spolu so švagrom s Tomášom Kubranom. V kvalifikačnom súboji MS 2010 so Slovinskom som roztrhol aj blanu. Usporiadatelia nás na zápasy nechceli s bubnom púšťať, brali nám paličky a iné veci, takže prestalo ma to baviť. Dva roky som nechodil podporovať reprezentáciu, ale teraz som už znova jej aktívnym fanúšikom, ale hlavne Spartaka Trnava. Bol som na všetkých jeho stretnutiach v predkolách Ligy majstrov, play-off Európskej ligy a teším sa na ďalšie stretnutia skupinovej fázy EL,“ hovorí ďalej Ľuboš Zubák.
Slovenská reprezentácia prehrala v nedeľnom stretnutí 1. skupiny B-dívizie Ligy národov na pôde Ukrajiny 0:1 a na budúci rok ju čaká kvalifikácia v boji o účasť na ME 2020. Dokážu si zverenci trénera Jána Kozáka druhý raz za sebou vybojovať postup na kontinentálny šampionát? ,,Máme dobré a kompaktné mužstvo, viacerých šikovných chlapcov, ktorí hrajú v dobrých kluboch. V poslednej kvalifikácii MS 2018 sme mali aj troška smoly, keď sme nepostúpili do Ruska. Preto verím, že na ME nebudeme chýbať.“
Ľ. Zubák sa ešte vrátil k prezentácii maskota Ďuryho. ,,Ani som nečakal, že to v Dolnom Kubíne a v Trnave tak dobre vypáli. Obidve akcie boli na veľmi dobrej úrovni, dôležité je, aby sa maskot deťom páčil a aby našej reprezentácii priniesol šťastie,“ zakončil našu debatu Ľuboš Zubák.

Foto: Holienčin – Ľuboš Zubák vpravo

Fanklubáci Martin Hyža, Tomáš Čederle, Patrik Kadlečík a Denis Nečas – nielenže úspešne reprezentovali náš fanklub počas futbalového trojstretnutia medzi Českom, Ukrajinou a Slovenskom v Kunoviciach, ale predovšetkým dostali možnosť vybehnúť na hraciu plochu počas zápasu Česko – Ukrajina v Uherskom Hradišti. Ak si myslíte, že mali posilniť tím futbalistov Česka, alebo prevziať cenu za víťazstvo v spomínanom turnaji, tak to samozrejme nie…

Chlapci keďže nedostali vstupenky na zápas Ligy národov, ktorý bol vypredaný, podnikli rázny krok a zúčastnili sa súťaže v kopaní striel na presnosť pred štadiónom v Uherskom Hradišti.

Sobotište a Slovensko vďaka ich siedmym zásahom malo počas futbalového polčasu možnosť ich vidieť na hracej ploche, kde prevzali šek na nákup od firmy Puma a Fortuna im venovala finančnú možnosť na tipovanie, ktorú znásobili tipom na správny výsledok  zápasu 1:2! – kurz 8,5! a samozrejme 4 vstupenky na vypredaný zápas. 

Fanklub sa pripája ku gratuláciám, kedy fanklubáci vyhrali všetko čo mohli…

Slovenská futbalová reprezentácia má za sebou neúspešnú premiéru v novovytvorenej Lige národov. Zverenci trénera Jána Kozáka v súboji 1. skupiny B-divízie LN v ukrajinskom Ľvove prehrali s domácim výberom tesne 0:1. Stretnutie sa hralo pred prázdnymi tribúnami.
Prvá štyridsaťpäťminútovka priniesla „medzišestnástkový“ futbal s minimom šancí na oboch stranách. Najvážnejšiu príležitosť mal v 23. min Adam Nemec, ale jeho hlavička skončila vedľa ukrajinskej bránky. Po zmene strán príležitosti pribúdali len veľmi zriedka, veľké šance úplne absentovali. Jediný presný zásah stretnutia dosiahol v 80. min z pokutového kopu Andrij Jarmolenko.
Stredopoliar Marek Hamšík nastúpil v nedeľu na svoj 107. zápas v národnom tíme, čím sa v počte štartov v najcennejšom drese vyrovnal doterajšiemu rekordérovi Miroslavovi Karhanovi.
Hlasy po zápase:
Andrij Ševčenko, tréner Ukrajiny: ,,Vedeli sme, že to bude zložité, nastúpili dva vyrovnané tímy. Veľmi nám pomohla trpezlivosť, chlapci plnili pokyny. Mali za úlohu neotvárať priestory. Jedenástku nechcem komentovať, rozhodnutie je na arbitrovi. Využili sme momenty, ktoré sa nám naskytli.“
Ján Kozák, tréner SR: ,,Stretli sa dve kvalitné mužstvá. Chlapcom nemôžem nič vyčítať, akurát škoda, že sme niektoré veci v prvom polčase nedotiahli vo finálnej fáze do gólu. V úseku hry, keď sme chceli dominovať, prišla penalta, ktorou sme prehrali. Bol to remízový zápas, skončil sa našou prehrou, sme nešťastní a sklamaní.“
Martin Dúbravka, brankár SR: ,,Kvalitný súboj vyrovnaných mužstiev by si zaslúžil plnú kulisu. Striedalo sa to, v niektorých momentoch bola lepšia Ukrajina, v iných my. Veľmi nás mrzí tá smolná penalta, takýchto súbojov je veľa. Chýbalo mi trošku šťastia, bolo to pre mňa zložité, kopol to hore. Brankára štve, keď má blízko k chyteniu penalty.“
Róbert Mak, stredopoliar SR: „Pre mňa to bolo od začiatku 50 na 50. Bol to veľmi vyrovnaný zápas, zaslúžili sme si aspoň remízu, ani oni nemali vyložené šance. Pre žiadneho hráča to bez divákov nie je pravá futbalová atmosféra. Snažili sme sa bojovať na ihrisku, mrzí nás jedine, že sme nezískali minimálne bod.“
Marek Hamšík, stredopoliar SR: ,,Bol to zápas na čistú remízu 0:0. Žiaľ, rozhodca v závere odpískal penaltu a tá rozhodla. Odohrali sme vyrovnaný a kvalitný zápas, len škoda, že sa hralo bez divákov. Oba tímy mali pred sebou rešpekt, ťažko sa presadzovalo v ofenzíve.“
Milan Škriniar, obranca SR: ,,Podľa mňa to na penaltu nebolo. Hráč si posunul loptu a dostával sa predo mňa, ja som iba roztiahol ruky a on cezo mňa prepadol. Je to škoda, pretože sme celý zápas dobre bránili. Mali sme tam aj nejaké šance a pološance, žiaľ, nepadlo to tam. Nebol to z našej strany zlý výkon. Teraz nám nezostáva nič iné, iba vyhrať zostávajúce zápasy v našej skupine a o to sa budeme snažiť.“
Liga národov – B-divízia – 1. skupina:
Ukrajina – Slovensko 1:0 (0:0).
Gól: 80. Jarmolenko (z 11 m). ŽK: Konopľanka, Sydorčuk – Hubočan, Duda. Rozhodovali: Sidiropoulos – Kostaras, Dimitriadis (všetci Gréc.), bez divákov
Ukrajina: Pjatov – Karavajev, Rakickij, Burda, Matvijenko – Stepanenko (86. Sydorčuk) – Jarmolenko, Marlos, Malinovskij (71. Zinčenko), Konopľanka (78. Cygankov) – Jaremčuk
Slovensko: Dúbravka – Šatka, Škrtel, Škriniar, Hubočan – Lobotka – Mak, Kucka (78. Greguš), Hamšík, Weiss (70. Rusnák) – Nemec (64. Duda)

Tabuľka 1. skupiny:
1. Ukrajina 2 2 0 0 3:1 6
2. Česko 1 0 0 1 1:2 0
3. Slovensko 1 0 0 1 0:1 0

Slovenskí futbaloví reprezentanti zvíťazili 3:0 nad Dánmi v stredajšom medzištátnom prípravnom zápase v Trnave. Zverencov trénera Jána Kozáka nasmerovali za úspechom už dva góly do prestávky. Najprv sa v 11. min presnou hlavičkou presadil Adam Nemec a v 37. min pridal druhý zásah Albert Rusnák. V 79. min spečatil slovenský triumf vlastným gólom Adam Fogt.
Za dánske mužstvo nastúpili hráči s amatérskym štatútom, ktorí pôsobia v tamojších nižších súťažiach. Táto absurdná situácia vznikla ako dôsledok sporu medzi Dánskou futbalovou federáciou (DBU) a reprezentantmi. DBU a tamojšia hráčska asociácia sa už od začiatku roka nevedia dohodnúť na zmluve o odmenách a komerčných právach. Platnosť tej predchádzajúcej sa skončila 31. júla. Dánov v Trnave neviedol nórsky hlavný tréner Age Hareide, ale majster Európy z roku 1992 John Jensen.
Pre futbalistov spod Tatier to bolo piate vystúpenie v tomto kalendárnom roku, v ktorom dosiahli tretie víťazstvo. Slovenské mužstvo sa najbližšie predstaví v nedeľu 9. septembra o 15.00 h SELČ v ukrajinskom Ľvove, kde vo svojom úvodnom zápase 1. skupiny B-divízie európskej Ligy národov 2018/2019 nastúpi proti domácej reprezentácii.
Hlasy
Ján Kozák (tréner SR): ,,Samozrejme, predstavovali sme si to trošku ináč, že príde veľmi silné Dánsko s kvalitnými hráčmi, účastník majstrovstiev sveta. Pre nás by to bola veľká výzva konfrontovať sily s Dánmi, aby som vedel, v akom stave sú hráči. Chceli sme ten zápas vyhrať a chcel som si otestovať niektorých hráčov. Vyhrali sme rozdielom triedy, mohlo to byť aj viac. Teraz je najdôležitejšie, aby sme sa čo najlepšie pripravili na Ukrajinu. Aj tento zápas nás svojím spôsobom preveril, lebo na niektorých postoch nie som ešte ani teraz presvedčený o tom, kto tam bude hrať. Nie je to jednoduché, niektorí hráči nehrávajú. Niektorí s tým nemajú problém, na ďalších je vidieť , že he rná pauza je veľká. Budeme mať dosť roboty, aby sme poskladali mužstvo, ktoré bude úspešné proti Ukrajine.“
Štefan Tarkovič (asistent trénera SR): ,,Zápas sa vyvíjal v podstate presne tak, ako sme očakávali. Podstatné bolo dostať sa do zakončenia. Dáni zhusťovali obranu a nebolo jednoduché sa cez ňu dostať až k brankárovi. Všetko to boli hráči, ktorí hrajú futbal, boli agresívni, snažili sa a išli do toho naplno. Rozhodne to nebol príjemný súper. „
Albert Rusnák (krídelník SR): ,,Bol to taký zápas, aký bol. Myslím si, že pre divákov bol nezáživný, ale najdôležitejšie je vyhrať. Vyhrali sme 3:0. Celé je to smutné na jednej strane, ale na tej druhej dôležitejší zápas nás čaká na Ukrajine. Myslím si, že každý stratil pred zápasom trochu motivácie, ale hráme sami pre seba a dôležité bolo dnes zvíťaziť. Aj ľudia museli vedieť, s akým výberom Dáni prišli. Šesť tisíc ľudí je ešte dobrý počet na to, aký to bol zápas.“
Marek Hamšík (stredopoliar SR): ,,Bolo ťažké motivovať sa na takýto zápas. Čakali sme iného súpera, ale myslím si, že na to všetko je 3:0 možno málo. Pozahadzovali sme ešte veľa šancí, no môžeme byť spokojní. Vieme, že Vlado Weiss je pre nás veľmi dôležitý hráč, ktorý vie vytvoriť druhým šance, takže je dobré, že sa dnes pri šanciach ukázal. Cez víkend som v lige nehral, takže som bol v hlave nastavený, že chcem tento zápas odohrať. Som rád, že som si dnes zabehal, zahral a od zajtra už myslíme na Ukrajinu.“
Adam Nemec (útočník SR): ,,Bol to zvláštny zápas za zvláštnych okolností, ktorý sme museli odohrať. Postavili nás pred hotovú vec a my sme sa s tým mali vyrovnať. Lepšie však ako tréning. Takéto veci by sa v Európe nemali stávať. Bol to výsmech nám aj celej UEFA. Dôležité je, že sme dali nejaké góly a nikto sa nezranil.“
prípravný zápas (Trnava):
Slovensko – Dánsko 3:0 (2:0). Góly: 11. Nemec, 37. Rusnák, 79. Fogt (vlastný). Bez kariet. Rozhodovali: Weinberger – Heidenreich, Kolbitsch (Rak.), 6432 divákov.
Slovensko: Kozáčik – Hubočan, Škrtel (82. Gyömbér), Šatka, Mazáň – Hrošovský, Kucka (61. Greguš) – Rusnák (46. Mak), Hamšík (61. Duda), Weiss (67. Pačinda) – Nemec (46. Ďuriš)
Dánsko: Haagh – Vollesen (77. Jakobsen), Johansen, D. Nielsen, Bertelsen (71. Fönss) – Bannis (46. Hunsballe), Johansson (84. Christensen) – Hoybye (61. Fogt), Gaudin, Kempel (61. Holm Sörensen) – Offenberg

Pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko predstavitelia oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie v trnavskom hoteli Phoenix vo fanzóne oficiálne predstavili maskota Ďuryho, ktorý bol už uvedený do života začiatkom minulého týždňa na krste v Dolnom Kubíne. V Trnave sa zišlo okolo päťdesiat fanklubákov, medzi ktorými nechýbal legendárny Jozef Štibrányi a celú akciu ešte umocnila účasť mladých hokejistov z miestneho klubu HK Gladiators Trnava.
,,Po ôsmich rokoch sa narodilo jedno malé veľké dieťa. Aj touto cestou sa chcem poďakovať autorovi maskota Ľubošovi Zubákovi a tiež prezidentke HK Gladiators Trnava Adriane Hosťoveckej, ktorá zorganizovala a priviedla deti na túto krásnu akciu. Sú to mladí hokejisti tretieho a štvrtého ročníka pod vedením trénera Petra Kopeckého. Kamzíka a svišťa za maskotov na Slovensku už máme, jediným voľným miestom zostal zo zvierat iba rys ostrovid a preto sme sa rozhodli pre neho ešte v roku 2010. Na základe hlasovania členov fanklubu vyhralo meno Ďury. Verím, že urobí radosť deťom a všetkým fanúšikom slovenského futbalu. Takisto som veľmi rád, že medzi nás prišiel predseda BFZ Juraj Jánošík. BFZ a SFZ má veľké šťastie, že sa môže pochváliť takým špičkovým funkcionárom. Nášmu združeniu totiž neraz veľmi pomohol, napríklad počas ME hráčov do 21 rokov vlani v Poľsku,“ povedal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie.
Adriana Hosťovecká sa od roku 2005 venuje detskému a mládežníckemu hokeju. Založila Hokejovú školu Svišť a v súčasnosti Svište úspešne pôsobia v rôznych zahraničných ligách. Takisto vychovala niekoľkých reprezentantov. ,,Pred niekoľkými mesiacmi ma oslovil výkonný výbor tunajšieho hokejového klubu HK Gladiators Trnava, aby som urobila revíziu pomerov v klube. Dohodli sme sa a v polovici marca som začala navštevovať zimný štadión v Trnave. Zistila som, že trnavský hokejový klub má všetky predpoklady na výchovu skvelých hokejistov. Hokejový klub v Trnave potrebuje manažéra, ktorý bude pracovať na náboroch do kategórie najmenších a začínajúcich hokejistov, ktorý zlepší obraz hokeja v meste, pritiahne na štadión a hokejové zápasy širokú verejnosť. Nie je to jednoduché, je to predsa len futbalové mesto,“ vraví A. Hosťovecká.
,,Táto veľmi pekná akcia mala svoje opodstatnenie a som veľmi rád, že slovenský futbal má takých zapálených fanúšikov. Patrí im poďakovanie za to, čo robia pre náš futbal. Takisto si zaslúžia úctu a vďaku za vykonanú prácu. Som veľmi rád, že som sa mohol tejto skvelej akcie zúčastniť a prakticky som taký krstný otec tohto maskota Ďuryho. Skupina ľudí okolo Romana Táborského a Miloša Kopču prácu fanklubu neustále posúvajú dopredu. Sú to veľkí fanúšikovia slovenskej reprezentácie, ktorí chodia na všetky kvalifikačné, ale aj medzištátne zápasy. U mňa si zaslúžia obdiv, klobúk dole pred nimi,“ vraví Juraj Jánošík.

Začiatkom tohto týždňa sa v Dolnom Kubíne uskutočnila pekná slávnosť a to krst maskota Ďuryho. Takže od tejto chvíle bude oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie sprevádzať tento maskot, ktorý bol uvedený do života v meste, v ktorom sa narodili viaceré významné osobnosti.

Celú akciu výbornú zorganizoval a sponzorsky zastrešil Dolnokubínčan Jozef Krupa. Na krste sa zúčastnilo cez 20 fanklubákov na čele s jeho predsedom Romanom Táborským. Boli to ľudia z Bratislavy, Trnavy-Modranky, Piešťan, Veľkého Orvišťa a Dolného Kubína. Viac nám o celej akcii povedal Peter Špilák, jeden z krstných otcov maskota Ďuryho. ,,Ešte pred krstom sme navštívili miestny cintorín, kde sú pochovaní veľké osobnosti slovenskej kultúry a histórie Pavol Országh Hviezdoslav a Ján Matúška. Na ich hroby sme priniesli kvety a zaspievali si slovenskú hymnu. Maskot je rys ostrovid, lebo ďalšie zvieratá, ktoré pripadali do úvahy, ako kamzík, či svišť už v čase vzniku fanklubu boli obsadené, ako slovenské endemity. Krst prebehol v utorok 28. septembra podvečer v nádhernom areáli penzión Koliba v Dolnom Kubíne. Ďury bol pokrstený vodou zo studničky, s ktorej píjaval aj doktor Ivan Chodák, slávny rodák z tohto mesta, kde sa každoročne uskutočňuje vyhlásenie Cena fair play Ivana Chodáka. Krstnými otcami Ďuryho sú trojnásobný Futbalista roka Dušan Tittel a ja. Zrejme preto, že som tiež držiteľom Ceny fair play. Po krste nasledovala slávnostná večera a spoločné fotografie.“

Dušan Tittel na margo krstu povedal: ,,Som veľmi nadšený, že sa uskutočnil v mojom rodisku za prítomnosti výborných ľudí, ktorí majú radi futbal a ktorí s veľkým oduševnením drukujú slovenskej reprezentácie. Oficiálny fan klub slovenskej reprezentácie aj týmto krstom dokázal svoju životaschopnosť a napredovanie. Ešte raz veľmi pekne ďakujem fan klubu za pozvanie na tento krst.“

Maskot Ďury rovnako symbolizuje fair play, pozitívnu túžbu po spravodlivosti a morálnych hodnotách Slovákov. Slovenskí reprezentanti s dvojkrížom na prsiach môžu najlepšie mužstvá o body skôr zbíjať tvrdou prácou a morálnymi hodnotami, ktoré symbolizujú doktora Chodáka.

Na druhý deň fanklubáci si urobili výlet po miestnom okolí a na ceste domov navštívili Malú Fatru, Jánošíkové diery, čo bola dosť náročná trasa. Keďže v stredu bol sviatok SNP, tak túto prírodnú rezerváciu navštívilo veľa ľudí. Z Terchovej si to namierili ešte do Starej Bystrice, kde svetoznámom atrakciou v tejto obci je na miestnom námestí orloj. Prišli akurát v pravý čas, lebo o 15.00 h začali hodiny biť. Takže fanklubáci počas necelých dvoch dní spojili príjemné s užitočným.

Mimochodom, maskot Ďury bude oficiálne predstavený v stredu 5. septembra v trnavskom hoteli Phoenix vo fanzóne pred medzištátnym zápasom Slovensko – Dánsko. Jeho autorom je Ľuboš Zubák a je používaný v logu od vzniku občianskeho združenia v roku 2010. O ochrannú známku nielen fanklubu, ale aj maskota sa pričinil Ľuboš Maco.

Foto: Táborský Pavol /Peter Špilák – maskot Ďury – Dušan Tittel na fotografii

Oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie v rámci programu Ligy národov sa zúčastní futbalového trojstretnutia fanklubov z Čiech, Ukrajiny a Slovenska. Turnaj sa uskutoční 06.09.2018 v Uherskom Hradišti a Slovenko ako kapitán mužstva povedie Rastislav Kostka, ktorý v Synote prežil úspešné obdobie ako hráč pod vedením trénera Karla Jarolíma. Rozhodcom zo Slovenska bude Vladimír Randa a podujatia sa zúčastnia aj ďalšie športové a futbalové osobnosti.  Program je počas dňa je nasledovný – návšteva detského ústavu v Kunovicích, futbalový turnaj, spoločné stolovanie pri večeri a zápas Česko – Ukrajina./Liga národov 20:45 Uherské Hradište/

Fanklubáci a miestny Kubínčania pred oficiálnym krstom maskota fanklubu futbalovej reprezentácie v úzkom kruhu nezabudli na slávnych dejateľov Pavla Orságha Hviezdoslava a Janka Matúšku.

Zaspievali hymnu a priniesli kytice kvetov…

Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia, veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše dosiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu,
Aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti, nech sa šable chytí
A medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva, putá si strháva
Hej, rodina milá! Hodina odbila
Žije matka Sláva.

Maskot oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Ďury pokrstený vodou zo studničky, s ktorej píjaval aj doktor Ivan Chodák v Dolnom Kubíne. Zmysel pre fair play a pozitívne  hodnoty, ktoré reprezentujú Slovensko, nech podporuje a radosť z víťazstiev prajú krstní otcovia Dušan Tittel a Peter Špilák.

Vstupenky na zápas Slovensko –  Dánsko sú už k vyzdvihnutiu podľa pokynov osobne, alebo pred oficiálnym a tradičným predzápasovým programom.  Zároveň program fanzóny bude príjemne spestrený predstavením maskota fanklubu reprezentácie. Program je vhodný predovšetkým pre deti, ktoré majú vstupné zdarma s účasťou člena fanklubu. Viac info po oficiálnom krste v Dolnom Kubíne 28.08.2018 v kruhu fanklubákov.  Tešíme sa nové zberateľské karty, odznaky a zaujímavých hostí…Fanklub SVK

foto: Holienčin 5. výročie fanklubu / Senec – torta /

Tréner slovenskej futbalovej reprezentácie Ján Kozák oznámil v pondelok nomináciu na prípravný zápas s Dánskom a duel Ligy národov na Ukrajine. Vo výbere je 24 hráčov, nechýbajú v ňom opory Marek Hamšík či Martin Škrtel.
Slováci odohrajú najskôr prípravný duel s Dánskom v Trnave 5. septembra, štyri dni pred úvodným zápasom Ligy národov s Ukrajinou vo Ľvove. ,,Ja sa na oba zápasy teším a rovnako aj hráči. V Lige národov nás čaká ťažký zápas, nie prípravný, takže ho aj tak berieme. Navyše sa z Ligy národov máme možnosť kvalifikovať na ME,“ povedal Kozák na pondelkovej tlačovej konferencii v Bratislave.
V nominácii nie sú žiadne prekvapenia, v obrane sa predstavia aj hráči, ktorí majú menej reprezentačných skúseností. ,,Som rád, že nám vyskočili hráči v obrane ako Šatka, Valjent či Vavro a ďalší. Mňa Šatka prekvapil v ťažkých zápasoch, takže sme ho nominovali. Reprezentáciu si váži, čo ma teší,“ dodal Kozák.
Na otázku, prečo sa útočník Samuel Mráz ocitol len medzi náhradníkmi, J. Kozák odpovedal: ,,Som veľmi rád, že prestúpil do veľmi silnej talianskej ligy, začal tam hrať a dal aj gól. Spĺňa zrejme najviac kritéria, ktoré máme na mladých hráčov a v pravý čas dostane šancu. Nechceme, aby to bolo predčasné. Zatiaľ bude v nominácii tímu do 21 rokov.“
Čo sa týka návratu predtým zraneného krídelníka Vladimíra Weissa, Kozák je rád, že už je v poriadku a strelil už aj dva góly. Vyjadril a aj k Adamovi Nemcovi, čerstvému prírastku v cyperskej najvyššej súťaži. ,,Mal som s ním rozhovor. Jeho prestup z Rumunska na Cyprus sa zrealizoval len pred dvoma – troma dňami, verím, že sa postupne dostane fyzicky do formy, keď začne hrávať a v reprezentácii bude prínosom,“ pokračoval Ján Kozák.
Novovzniknutý projekt Ligy národov Slováci premiérovo odštartujú 9. septembra na Ukrajine. Kozák ho vníma pozitívne: ,,Je to súťaž skôr pre mužstvá z 3. a 4. koša. Jedno má šancu dostať sa na ME, ak vám nevyjde kvalifikácia. Ja to tak cítim. Ale sú to derby zápasy a nejde o žiadnu prípravu, čo vnímam pozitívne.“

Nominácia SR na dvojzápas s Dánskom a Ukrajinou:
Brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Matúš Kozáčik (FC Viktoria Plzeň), Michal Šulla (ŠK Slovan Bratislava)
Obrancovia: Peter Pekarík (Hertha Berlín), Erik Sabo (Beitar Jeruzalem), Martin Škrtel (Fenerbahce Istanbul), Norbert Gyömbér (AC Perugia), Milan Škriniar (Inter Miláno), Ľubomír Šatka (DAC Dunajská Streda), Martin Valjent (RCD Mallorca), Tomáš Hubočan (Olympique Maresille), Róbert Mazáň (Celta Vigo)
Stredopoliari: Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Patrik Hrošovský (FC Viktoria Plzeň), Juraj Kucka (Trabzonspor), Ján Greguš (FC Kodaň), Marek Hamšík (SSC Neapol), Ondrej Duda (Hertha Berlín), Erik Pačinda (DAC Dunajská Streda)
Útočníci: Róbert Mak (Zenit Petrohrad), Albert Rusnák (Salt Lake City), Michal Ďuriš (Anorthosis Famagusta), Adam Nemec (FC Pafos)

Peter Špilák patrí medzi známych funkcionárov v bratislavskom a slovenskom futbale. Vyrastal na jednom z bratislavských sídlisk v Lamači, ale keď mal 7 rokov, tak sa s rodičmi presťahoval na druhý koniec hlavného mesta Slovenska na Trnávku, kde od roku 1955 žije doteraz.
V Trnávke začal hrávať futbal, postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami, ale venoval sa aj atletike v blízkej Mierovej kolónii. Základnú vojenskú službu absolvoval v Prostějove, kde hrával za civilný klub OP. Po návrate znova zakotvil v Trnávke. ,,V tom čase sme hrali krajské majstrovstvá, alebo divíziu, prišli k nám na výpomoc aj takí známi hráči, akými boli Buberník či Weiss najstarší. Boli to náročné súťaže, v bratislavskej hrali napríklad Rapid, Matadorka, či Spoje. Zaujímavé je tiež bolo, že môj posledný tréner v Trnávke bol Karol Pecze, ktorý vtedy začínal s úspešnou kariérou. Okrem toho sme sedem rokov boli spoluhráčmi,“ vraví P. Špilák. V 30. rokoch ho kamaráti zo Slovšportu presvedčili, aby prestúpil do miestneho Rapidu, kde bol tri roky. ,,Stalo sa tak   k  1. januáru 1977, do Rapidu som prišiel v čase keď vypadol a hral o súťaž nižšie ako Trnávka. Dvakrát nám postup ušiel pomedzi prsty,“ spomína rýchly obranca P. Špilák na svoju futbalovú kariéru. Napokon Rapid sa najväčšieho úspechu dočkal až v slovenskej ére, keď v sezóne 2002/2003 prvý raz v histórii postúpil do druhej najvyššej súťaže.

Peter Špilák po skončení kariéry si na tri roky dal od futbalu pokoj a potom na podnet trénera Jara Šebestu sa stal vedúcim mužstva TJ Trnávka. V roku 1985 odišiel na dva a pol roka do Maďarska do Békécsaby, kde sa podieľal na stavbe športovej haly. Ešte v tom čase keď pracoval u našich južných susedov bol v decembri 1986 zvolený za predsedu TJ Trnávka, ktorá v tom čase združovala osem oddielov a v tejto funkcii je dodnes. Futbal hral prím a prevádzkovali ho na tomto ihrisku na Trnávke až do roku 2009. Hrali III. ligu a ako jediní v Bratislave mali aj box, teraz im ostal už iba stolnotenisový oddiel.V súčasnosti hráva tam SDM Domino, hráči seniorského tímu TJ Trnávka sa v roku 2010 zlúčili s FK Slovan Ivanka pri Dunaji.
Funkcionárska kariéra Petra Špiláka je veľmi bohatá. V roku 1990 bol zvolený do výkonného výboru Bratislavského združenia telesnej kultúry za šéfovania Jozefa Zápražného a doteraz sa podieľa na vyhlasovaní Najlepší športovec Bratislavy a najúspešnejší kolektív Bratislavy. V roku 1994 sa dostal do výkonného výboru Asociácie telovýchovných jednôt a klubov (ATJK), kde pôsobil v kontrolno-revíznej komisii až do jeho konca. V roku 1996 na pozvanie predsedu ŠTK SFZ Milana Vargu sa stal jej členom a tajomníkom a pôsobil v nej do apríla 2014. Prežil všetkých troch predsedov SFZ, Milana Služaniča, Františka Laurinca a Jána Kováčika. Dostal a j viacer é ocenenia, od roku 2006 je držiteľom Ceny fair-play Ivana Chodáka. Má bronzový aj strieborný odznak SFZ.

Peter Špilák vedel o založení oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a dlhodobo ho sledoval. ,,Keďže som však bol v tom aj funkcionárom SFZ, tak som nepovažoval za potrebné, aby som sa stal jeho členom. Keď som v roku 2014 ukončil činnosť v ŠTK SFZ a navyše som sa zoznámil s mojim susedom, predsedom fanklubu Romanom Táborským, slovo dalo slovo a začiatkom roka 2016 vstúpil som do tohto občianskeho združenia. Navyše s Milošom Kopčom, ďalším veľkým fanklubákom som takmer 15 rokov pracoval v Slovšporte. Na prvej veľkej akcii som sa zúčastnil pri príležitosti 80. narodenín Jozefa Vengloša. Som veľmi rád, že som sa za tento krátky čas stretol s viacerými zaujímavými, úspešnými luďmi a hlavne futbalovými legendami. S Romanom Táborským často spolu komunikujeme, vždy sa snažím splniť úlohy, ktoré od neho dostanem. Dávame dokopy zberateľov autogramov, odznakov, šálov, bilténov takže si myslím, že na tomto poli je vždy čo robiť. Na zápasy našej reprezentácie chodím doma, vonku som ešte nebol, stretnutie v Česku v Lige národov si však už zrejme nenechám ujsť. Už len preto, že môj brat dlhé roky býva v Prahe,“ zakončil našu debatu Peter Špilák.

Anton Holienčin, verný člen oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie a známy fotograf, sa môže pochváliť viacerými pozoruhodnými úspechmi. Je 14-násobným majstrom ČSSR a Slovenska vo futbale na klubovej úrovni, na deafolympiáde získal druhé miesto a piate na ME. Na ME vo futsale bol tiež druhý. Bol tretí v ankete o najlepšieho športovca a športový kolektív Bratislavy a počas dlhej kariéry nedostal ani jednu žltú a červenú kartu!

Predstav sa nám v stručnosti, odkiaľ si rodákom a venoval si sa v mladosti nejakému športu?
Som rodákom z Čadce, moja manželka sa volá Marta. Vyštudoval som strednú školu pre sluchovo postihnutých v Bratislave. Pracujem ako technik a prezývku mám ,,Toni“. V mladosti som hral stolný tenis, futbal, futsal a volejbal ako dorastenec. Futbalovo som vyrastal v klube pre nepočujúcich v Bratislave. Od roku 1982 do roku 2008 som odohral 405 majstrovských zápasov a nastrieľal som 104 gólov. Za reprezentáciu Československa a Slovenska som odohral dokopy 50 zápasov a dal 8 gólov. V reprezentácii Československa vo futsale som si pripísal 20 štartov a 15 gólov. V Rakúsku som hral dva roky za klub WGSC 1901 Viedeň.

Odkedy si členom fanklubu, koľko zápasov Slovenska si navštívil, ktorý bol taký najpamätnejší, ktorých hráčov najviac uznávaš?
Členom fanklubu som od roku 2012. Moja prvá akcia s týmito výbornými ľuďmi bola 2. júna v Bernolákove počas spomienky 50. výročia majstrovstiev sveta v Čile. Vtedy som si zahral za fanklub aj futbal. Navštívil som veľa zápasov slovenskej reprezentácie, na presný počet si však nespomínam. Najpamätnejší bol súboj Poľsko – Slovensko (0:1) v kvalifikácii MS 2010, lebo v Chorzówe sme si vybojovali účasť na svetovom šampionáte. V Južnej Afrike sme zohrali najlepšie stretnutie proti Taliansku, nad ktorým sme vyhrali 3:2. Osobne sa rád zúčastňujem fanklubových akcií, lebo nie sú iba o futbale, ale spoznávam aj svet. Bol som v Turíne, Nemecku a na rôznych miestach. Veľmi sa mi páčila akcia v Českom Krumlove, Hlubokej v Hošticiach, či návšteva Plzeňského pivovaru. Z hráčov staršej generácie som uznával Zdenka Nehodu, zo slovenských Petra Dubovského a v súčasnosti je to Marek Hamšík.

Odkedy sa venuješ fotografovaniu a kde všade si bol fotiť?
Fotografovaniu sa venujem od základnej školy v Lučenci, kde som začal chodiť do tohto krúžku. Pekné zážitky z fotenia mám zo zápasov ŠK Slovan v európskych pohároch v Paríži proti PSG, alebo v Maďarsku v súboji s Videotonom. Naposledy som bol so slovenskou reprezentáciou v Ženeve na priateľskom zápase proti Maroku a prvý raz som videl, ako po jeho skončení fanúšikovia zo severnej Afriky vbehli na ihrisko.

Ako sa ti páčili MS v Rusku, ktoré mužstvá a hráči ťa najviac zaujali?
Najviac sa mi páčilo mužstvo Francúzska, hoci z jeho hráčov ma osobitne nikto nezaujal. Podľa mňa v najlepšom svetle na MS sa ukázali Belgičania Lukaku a Hazard a Chorvát Modrič. V Rusku som síce nebol, ale organizácia svetového šampionátu bola výborná. Bolo mi ľúto, že som sa nemohol kvôli práci na chalupe zúčastniť fanklubového zájazdu do Kaliningradu.

OFSFR usporiadal výlet na MS v Rusku pre záujemcov z radov jeho členov. Vybrali sme najdostupnejšie mesto a zápas počas víkendu Chorvátsko – Nigéria v Kaliningrade. Popri tom sme navštívili príťažlivé festivalové mesto Sopot a hrad Malbork v Poľsku. Ešte navštívime samozrejme aj iné mestá MS v Rusku. Niektorí členovia si vybrali iné zápasy a mestá. Pripájame zopár názorov na organizáciu a zážitky niektorých členov fanklubu.

Marián Strečanský – Na MS som prvý raz a očarila ma priateľská atmosféra v Kaliningrade, ešte idem na zápas do Petrohradu Švédsko – Švajčiarsko.

Jozef Plank – Na MS som bol aj v Nemecku a nemyslel som si, že v Rusku ich predčia. Štadióny a atmosféra bola super…Rusi dokázali vynikajúcu organizáciu…

Miloš Kopča – páči sa mi osobne veľmi Moskva, bol som tam už tretí krát, avšak ako bola pripravená, bolo nezabudnuteľné. Bol som na zápasoch Argentína – Island a Nemecko – Mexiko. Ešte idem na štvrťfinále do  Soči s Robom Lamprechtom a Dankou.

Patrik Lendel – Bol som na 12-tich zápasoch. Čo si fanúšik viac môže priať. Bol som v Moskve, Petrohrade v Nižnom Novgorode a stretol som veľa futbalových legiend. Najviac ma potešila fotka a stretnutie s Bora Milutinovičom. Absolvoval som štyri MS a ktoré boli najlepšie? Ťažko hodnotiť, ale moje prvé v Nemecku zanechali pocity prvej lásky a zápas Argentína – Mexiko v Lipsku bol neopakovateľný a zážitok do konca života…

Viktor Kríž – MS sú fantasticky zorganizované. FAN ID spôsob predaja všetko je transparentné a perfektné. Bol som na zápasoch iba v Moskve a ešte aj pôjdem  na semifinále a finále.

Velimír Adžic fanúšik z Chorvátska a člen OFSFR – Cesta bola síce dlhšia do Kalinigradu na náš zápas Chorvátska s Nigériou, ale nahradila to fantastická ústretovosť a organizácia ako to všetko fungovalo na hraniciach, FAN ID, pomoc ľudí a atmosféra boli neopísateľné. Jediná výčitka bola, že v nedeľu ráno sa na námestí v meste minulo pivo…Ešte zrejme pôjdem na zápas Chorvátska v prípade postupu a osobne verím ešte sme nepovedali posledné slovo na MS.

Spomienka na prvý výlet na zápas futbalovej reprezentácie (september 2010). O pár dní si spomienku zopakujeme počas semifinále MS v Rusku.

Fotka, ktorá nikdy takmer nevznikla a v uvedenom formáte je spojenie dvoch fotiek a za odvahu ďakujeme fotografovi Miroslavovi Michalechovi. Mala to byť prvá fotografia fanklubu na Červenom námestí v Moskve – ihneď nám však asistovala polícia… Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS v Rusku 2018, avšak v semifinále sa možno predstaví Chorvátsko, ktoré nás predstihlo v boji o baráž. Aj taký môže byť futbal…

Ak sa chcete zúčastniť MS môžeme pomôcť radou…FAN ID, zakúpenie vstupeniek na stránke FIFA.com atď. rivvis@fanklubfutbalsvk.sk

Návšteva sídla UEFA v Nyone potešila oko aj dušu.
Uvidíte súlad prírody a architektúry, krásny výhľad na Ženevské jazero a mnohé miesta, ktoré poznáte z TV prenosov.
Ďakujeme: Christhoper Wild, Eva Pasquier, Jozef Záhorský, Ivana Wild Špiláková a UEFA za zabezpečenie odborného výkladu.
Fanklub SVK

Bratia Daniel a Vladimír Slonkovci vstúpili do fanklubu ešte v roku 2011 a zúčastňujú sa mnohých zápasov našej reprezentácie doma, ale aj v zahraničí.
Mnohí sa pýtajú ako sa o fanklube vôbec dozvedeli a prečo sú jeho aktívnymi členmi?
Odpoveď je jednoduchá…sú deťmi sedmohradských Slovákov, žijú od narodenia vo Švajčiarsku a záujem o našu reprezentáciu majú v krvi.
Vladimír hľadal na Google,  kde ho článok z Červeného námestia v Moskve (RUS – SVK  2010) a stretu fanklubákov z políciou nasmeroval na OFSFR a ďalej to už poznáte…
Fanklubáci Vám ďakujú za vynikajúci program počas zápasu s Marokom!
OFSFR OZ RIVVIS

V minulých dňoch oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie bol podporiť našich sokolov aj vo Švajčiarsku, kde sa zverenci trénera Jána Kozáka stretli v medzištátnom zápase s Marokom. Návštevu krajiny helvétskeho kríža využili aj na prehliadku dvoch najvýznamnejších futbalových inštitúcií, FIFA múzeum v Zürichu a UEFA v Nyone.
Viac nám o dvojdňovej návšteve Švajčiarka povedal Roman Táborský, predseda fanklubu. ,,Na dlhú cestu sme sa vydali v sobotu večer 2. júna. Do Zürichu sme prišli v nedeľu ráno a po ceste sme vyzdvihli na letisku ďalších siedmich fanklubákov, ktorí merali cestu lietadlom. Už dopoludnia sme absolvovali slovenskú omšu s našimi rodákmi žijúcimi vo Švajčiarsku. Zabezpečili ju nám bratia Daniel a Vladimír Slonkovci, členovia nášho fanklubu. Po omši, ktorá trvala vyše hodinu sme sa vydali na prehliadku FIFA múzeum. Mali sme českého sprievodcu pána Sádeckého. Podal nám všetky potrebné informácie o najvyššom svetovom orgáne. Jeho výklad bol po všetkých stránkach zaujímavý a poučný. Bohatý program sme zakončili plavbou loďou po miestnom Zurišskom jazere. Natoľko nás vyčerpal po namáhavej ceste, že sme všetci boli radi, keď sme v hoteli zaľahli do postelí. Samozrejme, výnimku tvorili cestujúci lietadlom.“
V pondelok ráno 4. júna sa naši fanklubáci vydali do sídla UEFA v Nyone. ,,Veľmi pekne nás privítali Christopher Wild a Eva Pasquier, prehliadka prebiehala v angličtine. Urobili sme si spoločnú fotografiu, dostali sme malé prezenty, ako tričko, pero, odznak, zápisník s logom UEFA, či Ligy majstrov. Na oplátku pánovi Wildovi sme dali šál oficiálneho fanklubu a pani Pasquier knihu Belehrad. Aj touto cestou ďakujem Jozefovi Záhorskému, ktorý nám pomohol vybaviť návštevu UEFA. Videli sme všetky zaujímavé miesta, auditórium, televízne miestnosti, bolo to veľmi zaujímavé. A v miestnom fanshope si fanklubáci nakúpili rôzne suveníry. V sídle UEFA sme strávili takmer dve hodiny a potom sme sa vydali na krátku cestu do Ženevy, kde sa slovenskí reprezentanti stretli s Marokom. Celý pobyt bol veľmi dobre zabezpečený, príkladne sa o nás starala pani Ivana Wild, za slobodna slečna Špiláková, dcéra známeho funkcionára a člena nášho fanklubu. Ondrej Trnovský jej osobne poďakoval za dobrú výchovu rodičov.“
Maroko zaslúžene vyhralo 2:1, lebo bolo lepším a iniciatívnejší mužstvom. ,,V hľadisku mali jednoznačnú prevahu diváci zo severnej Afriky, nás Slovákov v Ženeve bolo málo, najviac tak sto. Zaujímavé však bolo, že po zápase sme sa radovali s fanúšikmi Maroka, ktorí zaplavili hraciu plochu a ešte hodinu po súboji sme spoločne tancovali a spievali. Na štadióne vládla veľmi družná atmosféra, tak by to malo vyzerať po každom stretnutí,“ dodal na záver našej debaty Roman Táborský.

Slovenský reprezentant a brankár Martin Dúbravka zostáva v Newcastli United. Anglický klub si v stredu uplatnil opciu na trvalý prestup slovenského reprezentanta zo Sparty Praha a podpísal s ním zmluvu do júna 2022.

Dvadsaťdeväťročný Dúbravka prišiel do Newcastlu v januári na hosťovanie. Hneď sa stal brankárskou jednotkou v mužstve španielskeho trénera Rafaela Beniteza. V dvanástich stretnutiach najvyššej anglickej súťaže si pripísal štyri čisté kontá. Kvalitnými výkonmi prispel k záchrane a desiatemu miestu v Premier League 2017/2018 a klub využil opciu na jeho trvalý prestup.

,,Sme nadšení, že sme skompletizovali prestup Martina do Newcastlu United. Odkedy k nám prišiel na hosťovanie, ukázal fantastický prístup a skvelú pracovnú morálku. Samozrejme, veľmi nás uchvátil svojimi výkonmi na ihrisku,“ povedal Benitez pre oficiálnu klubovú stránku. Dúbravka je prvý hráč, ktorého „straky“ získali v letnom období. Na reprezentačný zraz pred prípravnými stretnutiami s Holandskom a Marokom ešte neprišiel s istotou transferu, ale tej sa dočkal v stredu. ,,Brankársky post bol priorita na posilnenie. Je excelentné, že sa nám ho podarilo angažovať natrvalo. Hosťovanie s opciou bolo v januári perfektné riešenie, vďaka tomu sme si ho mohli odskúšať a pracovať s ním. Vedeli sme, čo môžeme očakávať, skôr než sme ho podpísali permanentne. Klub odviedol dobrú prácu, gratulujem Martinovi a teším sa na dlhodobú spoluprácu s ním,“ dodal Benitez.

Dúbravka odštartoval kariéru v rodnej Žiline, v rokoch 2014 až 2016 pokračoval v dánskom Esbjergu, odkiaľ zamieril do Česka. V sezóne 2016/2017 si obliekal dres Liberca a prvú polovicu uplynulého ročníka odchytal v Sparte. Počas kvalifikácie MS 2018 sa prepracoval na post jednotky aj v národnom tíme, medzi žrde sa za Slovensko postaví aj vo štvrtok v Trnave proti Holandsku.

V 23-člennej nominácii trénera slovenskej futbalovej reprezentácie Jána Kozáka na prípravné zápasy s Holandskom (štvrtok 31. mája o 20.45 h v Trnave) a Marokom (pondelok 4. júna o 20.00 h v Ženeve) figuruje aj špílmacher Marek Hamšík, ktorý pre zranenie stehenného svalu vynechal marcový víťazný turnaj King’s Cup v thajskom Bangkoku. V kádri chýba kapitán Martin Škrtel, ktorý po dohode s trénerom národného tímu dostal voľno. Jediný nováčik vo výbere je brankár Marek Rodák z Rotherhamu United.
S oboma najbližšími súpermi majú Slováci zatiaľ zlé výsledkové skúsenosti. S „oranjes“ v oboch vzájomných meraniach síl ťahali za kratší koniec (1:2 v osemfinále MS 2010 v Durbane, 0:2 v máji 2012 v prípravnom zápase v Rotterdame), s Marokom vo februári 1994 pod vedením Jozefa Vengloša prehrala novotvoriaca sa reprezentácia 1:2. Pre Holandsko a Slovensko pôjde o prípravu na Ligu národov, resp. kvalifikáciu ME 2020. Maročanov čaká už o pár týždňov štart na finálovom turnaji MS v Rusku, kde ich v B-skupine čakajú Irán, Španielsko a Portugalsko.
,,Budú to ťažké zápasy, pretože Holandsko aj Maroko sú vážni súperi. Chceme byť úspešní, preto treba hráčov nastaviť na tieto zápasy. Bez správneho nastavenia nemáme šancu dosiahnuť dobré výsledky. Holanďania majú obrovskú kvalitu a môžu si vyberať súperov. V ich kádri nastali zmeny, majú nového trénera a je to pre nich motivácia ukázať sa. Holandsko sa neodmieta, som rád, že takéto mužstvá chcú s nami hrať v tomto období, hoci to nie je ideálny termín,“ povedal Kozák na utorkovej tlačovej konferencii v sídle SFZ.
Kozák chcel, aby bol v najbližšom asociačnom termíne v nominácii aj Martin Škrtel, napokon v nej však chýba. ,,Chcel som, aby ako kapitán mužstva bol s kolektívom, ale jeho stav nie je momentálne dobrý. Už v Thajsku mal svalové problémy, potom si rozbil hlavu, hral pod injekciami, tlak na neho aj jeho klub bol veľký. Ako starší hráč potrebuje viac oddychu a rozhodli sme sa, nech si dá veci do poriadku a oddýchne si,“ vysvetlil reprezentačný lodivod absenciu stopéra Fenerbahce Istanbul. Šancu ukázať sa v najcennejšom drese bude mať kvarteto hráčov z najvyššej domácej súťaže – Michal Šulla, Boris Sekulič (obaja ŠK Slovan Bratislava), Ľubomír Šatka a Erik Pačinda (obaja DAC 1904 Dunajská Streda).
Nominácia slovenskej futbalovej reprezentácie na prípravné zápasy s Holandskom (štvrtok 31. mája o 20.45 h v Trnave) a Marokom (pondelok 4. júna o 20.00 h v Ženeve):
brankári: Martin Dúbravka (Newcastle United), Michal Šulla (Slovan Bratislava), Marek Rodák (FC Rotherham United),
obrancovia: Peter Pekarík (Hertha Berlín), Boris Sekulič (Slovan Bratislava), Milan Škriniar (Inter Miláno), Tomáš Hubočan (Trabzonspor AS), Norbert Gyömbér (FC Bari 1908), Lukáš Štetina (Sparta Praha), Ľubomír Šatka (DAC Dunajská Streda), Róbert Mazáň (Celta Vigo), stredopoliari: Stanislav Lobotka (Celta Vigo), Patrik Hrošovský (Viktoria Plzeň), Ján Greguš (FC Kodaň), Erik Sabo (Beitar Jeruzalem), Marek Hamšík (SSC Neapol), Juraj Kucka (Trabzonspor), Róbert Mak (PAOK Solún), Albert Rusnák (Real Salt Lake City), Ondrej Duda (Hertha Berlín), útočníci: Erik Pačinda (DAC Dunajská Streda), Michal Ďuriš (Anorthosis Famagusta), Adam Nemec (Dinamo Bukurešť).

V nedeľu 29. apríla oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pri príležitosti životného jubilea skvelých bratov Čapkovičovcov zorganizoval v penzióne Pálenica v Bernolákove ďalšie skvelé stretnutie. Ján a Jozef Čapkovičovci oslávili síce 70 rokov už 11. januára, ale z rôznych dôvodov, hlavne kvôli Jánovej operácii kĺbu, až teraz im členovia fanklubu mohli zagratulovať k veľkému jubileu.
Jozef Čapkovič je jediným československým futbalistom, ktorý vyhral majstrovstvá Európy i slávnu kontinentálnu klubovú trofej. A takisto je členom Siene slávy slovenského futbalu. So Slovanom získal tri majstrovské tituly, dve víťazstvá v Čs. Pohári a štyri v Slovenskom pohári. Jeho brat Ján, o pol hodiny mladší, bol taktiež pri pohárovom triumfe „belasých“ v roku 1969, jeho gól na 3:1 proti FC Barcelona sa dokonca ukázal ako víťazný. Hral aj na MS 1970 v Mexiku a je členom Klubu ligových kanonierov.
Spolu s Čapkovičovcami na oslave boli aj ich niekoľkí spoluhráči z nezabudnuteľného bazilejského finále PVP, v ktorom Slovan 21. mája zdolal slávny Barcelona 3:2. Ľudovít Cvetler, Alexander Vencel st., Ivan Hrdlička, ale aj majster Európy 1976 z Belehradu Ján Švehlík. Na stretnutí sa zúčastnili aj legendárny Jozef Adamec, ktorý v lige odohral 383 zápasov, v ktorých strelil 170 gólov (Trnava – 138, Dukla Praha – 17, Slovan Bratislava – 15). Pod Tatrami by ste márne hľadali futbalistu, ktorý by ich zaznamenal viac, štyrikrát sa stal kráľom ligových strelcov (1967, 1968, 1970, 1971) a je členom elitného Klubu ligových kanonierov. Takisto Dušan Tittel, trojnásobný Futbalista roka a poslanec NR SR a tiež Ján Luža, bývalý hráč Lokomotívy Košice či Slávie Praha. Mimochodom, s futbalom začal už ako 7-ročný práve s bratmi Čapkovičovcami.
Prítomných okolo 30 hostí privítal Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. ,,Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s dôvodom dnešného významného stretnutia. Dlho sme hľadali tento termín, som veľmi rád, že sme ho nakoniec našli a mohli sme sa stretnúť v tejto zostave v najhonosnejšej pivárni v Bernolákove. Keď ešte naše stretnutia moderovala športová komentátorská legenda Karol Polák, tak vo svojich historkách vždy spomenul Janka a Jožka Čapkovičovcov. Obyčajne tieto stretnutia robíme v oblekoch, dnes sme prišli väčšinou športovo oblečení, v dresoch, aj so šálmi, ale je to poriadku. Som veľmi rád, že vedľa legendárnych bratov v Bernolákove sedia aj ich spoluhráči z veľkého bazilejského finále – Alexander Vencel st., Ľudovít Cvetler a Ivan Hrdlička.“
Jubilanti dostali darčekové koše a tiež kvalitnú flašu slivovice, na ktorej je vygravírované ich meno a tiež fanklubu. Skutočnou čerešničkou bola krásna torta pre obidvoch bratov s ich podobizňou, ktorú vyrobili vo Vajnoroch a všetci prítomní si na nej ohromne pochutili. ,,Sme veľmi radi, že si na nás spomenuli aj fanklubáci. Veľmi dobre nám to padlo, my už k životu veľa nepotrebujeme, želáme si iba zdravie pre seba a pre naše rodiny,“ zdôraznili obaja bratia.
Na konci stretnutia z Pálenice sa prítomní presunuli na miestny cintorín. Jozef Čapkovič a Roman Táborský položili kyticu kvetov na hrobe Jána Popluhára, najlepšieho slovenského futbalistu 20. storočia. V útulnom penzióne Pálenica sme strávili niekoľko príjemných hodín a aj touto cestou ďakujeme jeho majiteľovi, Petrovi Guldanovi, tiež fanklubákovi, ako sa o hostí jeho personál vzorne staral.

Foto: Anton Holienčin

Ahojte !

Informácia pre členov OFSFR

Členské sa platí podľa stanov OZ do 28.02.2018 na účet fanklubu IBAN číslo účtu: Slovenská sporiteľňa, a.s. – SK38 0900 0000 0006 3494 8418.

VS – variabilný symbol je číslo člena a príslušný rok. Príklad Ján Popluhár 100 – VS 1002018.

V prípade hromadnej úhrady je VS 2018 a do popisu platby sa uvádzajú členovia. 100 Popluhár, 200 Guede, 300 Vengloš…V prípade rovnakého priezviska sa úvadza aj meno člena.

Oslobodenie od platby členského majú čestní členovia fanklubu. Je však možné ako prejav podpory fanklubu uhradiť po dohode na ich symbolické čísla členské vo výške 20€. Znížené členské na 10€ je podľa stanov fanklubu určené deťom a seniorom nad 65 rokov.

Členské je možné uhradiť aj osobne cez platobný terminál.

Fanklub SVK

Vstupný balíček obsahuje šál fanklubu, symbolicky zlatý odznak fanklubu, vlajočku fanklubu a členskú kartu.

Doručujú sa poštou na vyžiadanie po správnom vyplnení údajov člena, alebo osobne na fanklubovom podujatí.

Registrácia, alebo úprava údajov člena –  www.fanklubfutbalsvk.eu

Slovenská futbalová reprezentácia sa v premiérovej edícii Ligy národov stretne v 1. skupine B-divízie s Ukrajinou a Českom. Rozhodol o tom stredajší žreb vo švajčiarskom Lausanne. Skupinová fáza novovytvorenej súťaže prebehne od septembra do novembra tohto roka.

Pred žrebom figurovali Slováci v prvom z troch košov B-divízie spolu s Rakúskom, Walesom a Ruskom. Prvý súper zverencov trénera Jána Kozáka tak mohol vzísť z kvarteta Švédsko, Ukrajina, Írsko, Bosna a Hercegovina, druhý zo štvorice Severné Írsko, Dánsko, Česko, Turecko. Žreb v podaní bývalého útočníka českej reprezentácie Vladimíra Šmicera napokon rozhodol, že ich čakajú derby súboje s reprezentáciami susedných krajín. S Ukrajincami majú Slováci čerstvú skúsenosť, 10. novembra 2017 s nimi v prípravnom zápase v Ľvove prehrali 1:2.

Federálne derby sa bude hrať po vyše troch rokoch. Naposledy sa Slováci stretli s Čechmi v prípravnom zápase 31. marca 2015, v Žiline vďaka gólu Ondreja Dudu zvíťazili 1:0.

Liga národov je nový projekt UEFA, ktorý prinesie viac súťažných konfrontácií na úkor prípravných zápasov. Za samotnú účasť zinkasuje Slovenský futbalový zväz (SFZ) milión eur, ak Slováci vyhrajú svoju skupinu, zarobia ďalší milión eur.

Päťdesiatpäť krajín rozdelila Európska futbalová únia (UEFA) pred žrebom do výkonnostných skupín podľa umiestnenia v rebríčku národných tímov. Prepočet koeficientu každej krajiny vznikol na základe výsledkov z MS 2014 vrátane kvalifikácie, ME 2016 vrátane kvalifikácie a z kvalifikácie MS 2018. Pred žrebom platili dve obmedzenia – Rusi sa nemohli stretnúť s Ukrajinou a Azerbajdžan z politických dôvodov nesmel figurovať v jednej skupine spolu s Arménskom.

Termíny skupinovej fázy Ligy národov 2018/2019:

1. kolo: 6.-8. septembra 2018
2. kolo: 9.-11. septembra 2018
3. kolo: 11.-13. októbra 2018
4. kolo: 14.-16. októbra 2018
5. kolo: 15.-17. novembra 2018
6. kolo: 18.-20. novembra 2018

Ďalšie termíny:

žreb finálového turnaja: začiatok decembra 2018
finálový turnaj: 5.-9. júna 2019
žreb play off ME 2020: 22. novembra 2019
play off ME 2020: 26.-31. marca 2020

Reakcie na žreb:

Ján Kozák, tréner SR: ,,Je to zaujímavá skupina aj z toho dôvodu, že ide o našich geografických susedov. S Čechmi sme dlhé roky tvorili spoločný národ, z tohto pohľadu tam rivalita vždy bola, je a bude. S Ukrajincami sme sa v nedávnej minulosti stretli trikrát a dobre ich poznáme. Majú mužstvo s veľmi kvalitnými hráčmi, ktorí sú dlhšie pohromade. V prípade oboch našich súperov je predpoklad, že zápasy s nimi budú mať náboj a dobrú divácku kulisu. Bude pre nás výzva popasovať sa s nimi o postup do A-divízie, kde sa sústreďuje absolútna európska smotánka. Keď chceme byť úspešní, musíme sa zodpovedne pripraviť a hráči musia byť v dobrej športovej forme. Myslím si, že naša skupina nemá vyloženého favorita. Kostra ukrajinského mužstva disponuje obrovskou silou, Česi si zasa prešli náročnejším obdobím hľadania správnych hráčov. Už ich však našli, viacerí z nich pôsobia v kvalitných zahraničných ligách.“

Marek Hamšík, stredopoliar SR: ,,Čakajú na nás veľmi ťažké a vyrovnané zápasy. S oboma súpermi sa dobre poznáme. K Čechom netreba nič dodať a Ukrajiny sa asi nezbavíme… Veď za uplynulé tri roky sme hrali proti nej až trikrát.“

Štefan Tarkovič, asistent trénera SR: ,,Žreb nemôžete ovplyvniť, museli sme len počkať, koho nám vyžrebujú. Pravdepodobne veľa fanúšikov si prialo derby proti ČR, osud nás dal do jednej skupiny. Či už Ukrajina, alebo Česko sú veľmi silní súperi, ťažko sme si mohli vyberať ľahších alebo ťažších protivníkov, keďže všetky mužstvá sú veľmi vyrovnané.“

Ján Kováčik, prezident SFZ: ,,Som spokojný s ČR, namiesto Ukrajiny by som si želal iného súpera, ale ťažko je vyberať. Prial som si Švédsko. Myslím si, že s Českom to bude dôstojná oslava 100 rokov vzniku Československa aj na tejto úrovni.“

Miloš Kopča, člen predstavenstva fanklubu: ,,Podľa mňa pre nás ako fanúšikov nie sú to atraktívni súperi, skôr som čakal Dánsko, Švédsko, či nejakého ostrovného súpera. Pravda, ale zasa na druhej strane iste bude veľký záujem o súboje medzi Slovenskom a Českom, v ktorých čakám plné štadióny a výbornú futbalovú atmosféru. Ukrajina je pre nás tiež dostatočne známy súper, s ktorým sme sa v poslednom čase stretli viackrát. Takže kocky sú hodené, treba sa len dobre pripraviť na náročnú skupinu.“

Zdenko Jurkemik, člen fanklubu: ,,So žrebom som spokojný, aj keď Česko a Ukrajina sú v súčasnosti troška menej atraktívni súperi. S Českom to však bude určite zaujímavé derby, čo vítam. S Ukrajinou sme sa v poslednom čase niekoľkokrát stretli. Je to nepríjemný súper, ale dá sa poraziť. Očakávam vyrovnanú skupinu, ale pokiaľ sa naše mužstvo poučí z niekoľkých chýb z poslednej kvalifikácie MS 2018 a bude mať dobrú športovú formu, tak by ju malo vyhrať. Viacerí z fanklubu vycestujeme do Česka i na Ukrajinu, takže naša reprezentácia bude mať podporu fanúšikov aj vonku.“

Ján Fülöp, člen fanklubu: ,,Túto skupinu považujem za veľmi vyrovnanú, lebo všetky tri mužstvá majú približne rovnakú výkonnosť. Hociktoré z nich ju môže vyhrať a postúpiť ďalej. Som rád, že sa znova stretneme s Českom, bude to určite zaujímavú konfrontácia a mali by sme v nej potvrdiť, že máme o niečo lepšie mužstvo ako naši západní susedia. Z Ukrajiny mám troška obavy, myslím si, že jej tím ide kvalitou znova hore. Pokiaľ sa bude dať, tak rád by som išiel na nejaké zápasy aj na pôdu súperov.“

História slovenského futbalu prezentuje každý rok niekoľko jubilantov, ktorí písali nezabudnuteľné stránky. Aj z tohto dôvodu oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie pozval v sobotu 20. januára do reštaurácie Parlamentka na bratislavskom Hrade na milé stretnutie hneď štyroch: legendárneho brankára z východu Antona Švajlena, vždy elegantného majstra Európy 1976 z Belehradu Jána Pivarníka, tvrdého bojovníka Vladimíra Ekhardta a kapitána strieborného čs. mužstva na OH v Tokiu 1964 Antona Urbana. Prvý vlani oslávil osemdesiatku, druhý sedemdesiatku a tretí pred niekoľkými dňami šesťdesiatku. Anton Urban bol krstným otcom všetkých troch jubilantov.

Prítomných okolo 30 hostí privítal Roman Táborský, predseda fanklubu. ,,Som rád, že všetci traja naši jubilanti a k tomu ešte aj Anton Urban prijali naše pozvanie. Tento deň je významný aj v tom, že Ján Pivarník sa stal 700. členom nášho oficiálneho fanklubu a nadviazal tak na naše osobnosti, akými boli náš prvý člen Janko Popoluhár, najlepší slovenský futbalista 20. storočia či 500. člen Janko Kozák st., tréner reprezentácie Slovenska. Chceli sme urobiť ešte okrem Antona Urbana jedno veľké prekvapenie, verím, že pri ďalšom stretnutí sa nám to podarí a medzi nás príde aj Marián Masný,“ vraví R. Táborský.

,,K mojim mladším dorastencom sa musím úctivo a seriózne správať. Mali sme tú česť hrať v čs. a slovenských kluboch a kde sme sa predstavili, všade bolo vypredané. Od Prešova až po Karlove Vary, v nás jednoducho žilo také povedomie hrdosti a nesmiernej pokory. Keď sme hrali v čs. futbale, tak Česi boli kdesi inde ako my Slováci. My sme si hovorili ako kamikadze, žiješ, alebo umieraš. Preto v tom čase bol čs. futbal zaujímavý a ľudia ho navštevovali vo veľkom počte. A v tom prostredia vyrástli takí velikáni, ako sú tu dnes,“ povedal A. Urban. Všetci traja jubilanti dostali darčekové koše, gravírované flaše s osobným venovaním od fanklubu a kvalitné víno.

,,Som dojatý a poctený, že si ma pri mojich okrúhlych narodenín fanklub slovenskej reprezentácie takto uctil. Som veľmi rád, že sa znova s vami všetkými môžem stretnúť. Osobitne za pozvanie ďakujem hlavnému organizátorovi, predsedovi fanklubu Romanovi Táborskému. Spolu s manželkou nám umožnil vidieť lepšiu Bratislavu. Z hlavného mesta Slovenska si domov odnesieme veľa pekných zážitkov. Na zdravie nám všetkým,“ vraví A. Švajlen.

,,Veľmi ma potešilo, že som strávil niekoľko príjemných hodín s výbornými ľuďmi a so športovými nadšencami. Sedemdesiatka je už nejaký vek, našťastie som v dobrej fyzickej a psychickej pohode,“ hovorí Ján Pivarník, elegantný na ihrisku, kultivovaný v súkromí. Ako to už býva zvykom, Ján Pivarník ako nový člen dostal odznak a šál oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Aj na tomto stretnutí bol čas na spomienky a úvahy, pretože v Parlamentke sa na niekoľko hodín čas zastavil.

FOTO: Holienčin

Rok 2017 je už za nami a to je jeden z hlavných dôvodov, aby sme sa na prahu Nového roka 2018 na aktuálne témy porozprávali s predsedom Oficiálneho fanklubu Slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským.

Ako by si rok 2017 zhodnotil z pohľadu fanklubu Slovenskej reprezentácie?

Myslím si, že sa nám podarilo splniť záväzok byť na každom zápase reprezentácie a zároveň sme plne podporili mužstvo do 21 rokov počas ME 21 v Poľsku a hlavne aj pri tých stretnutiach, ktoré neboli atraktívne pre cestovné kancelárie. Na tom musíme neustále stavať a vytvárať tým väčšie jadro verných fanúšikov. Samozrejme, na druhej strane sa vyskytli aj chyby a jednou z nich bol predaj vstupeniek na kvalifikáciu MS 2018 a nevôľa fanúšikov, do ktorej sa pridali aj hráči a to predaj vstupeniek hneď na prvý zápas s Anglickom. V predchádzajúcej kvalifikácii ME 2016 sa veľmi osvedčili permanentky a nielen marketingovo, ale hlavne finančne sme mohli mať automaticky vypredané všetky zápasy. Väčšina klubov práve využíva svoj potenciál na prepracovanom systéme predaja a stavia všetko na atraktivite vopred a nie neskôr, tam sa potom veľa môže zmeniť a záujem jednoducho opadne. Ďalším problémom je zabezpečovanie vstupeniek pre našich členov hlavne na atraktívne zápasy, alebo na ME či MS. Nevieme im
ich garantovať. Teší ma však, že veľa fanklubákov sa snaží byť čoraz častejšie na zápasoch slovenskej reprezentácie a sú aj takí, ktorí nevynechali ani jeden.

Slovenská reprezentácia síce nepostúpila na MS do Ruska 2018, ale vo viacerých zápasoch podala dobrý výkon. Skutočne je veľká škoda, že táto dobrá generácia bude na svetovom šampionáte chýbať…

O tejto téme sa už toho hovorilo dosť či už v odborných kruhoch, alebo popísalo v médiách. Mnohí po zápase v Anglicku povedali, že aj napriek prehre si chlapci zaslúžia za svoj výkon uznanie, lebo to bol jeden z vrcholných výkonov našej reprezentácie. V prvom rade pre hráčov a trénerov je veľká
škoda, že sa nezúčastnia na MS v Rusku, ich tvrdá niekoľkoročná práca vyšla nazmar. Pritom sme mali veľmi dobre skĺbenú staršiu generáciu s mladšou. Takisto je to škoda pre zväz a našich fanúšikov. Isteže, slovenskí priaznivci môžu ísť vždy na MS, ME, či iné vrcholné podujatie, ale motiváciou je vždy fandiť vlastnej reprezentácii a nie Brazílii, Argentíne, alebo inym top mužstvám sveta. Je lepšie vidieť hviezdy futbalu proti vlastnej reprezentácii. Po MS budú ME v roku 2020 a pokiaľ popracujeme na drobnostiach, verím, že postúpime na kontinentálny šampionát. S odstupom času si myslím, že minimálne baráž sme mali hrať a v nej by sme určite neboli ďaleko ani od postupu na MS do Ruska.

Reprezentácia do 21 rokov na ME v Poľsku potešila výbornou hrou a iba zhodou nešťastných okolností nepostúpila do semifinále…

Náš fanklub bol na všetkých zápasoch slovenskej ,,21″, povzbudzovali sme ju národnými vlajkami a azda ako jediní zo všetkých účastníkov sme mali choreo na každé stretnutie. Nezainteresovaný fanúšik síce nevie, že toto všetko organizuje fanklub, ale fotografie v médiách rôznych CK a zväzu nás
potešili, ale aj zaväzujú. Posunuli sme slovenskú hrdosť o niečo dopredu. Škoda veľkej šance v posledných minútach proti Švédsku, mohli sme vyhrať 4:0 a žiaden dohodnutý výsledok Nemecko – Taliansko (0:1) by nebol možný. Takéto niečo sa však nestalo prvý raz. Osobne som bol už na ME 2004 v Portugalsku, kde sa podobný prípad stal a dokonca zápas musel skončiť 2:2 medzi Švédskom a Dánskom. Táto remíza znamenala vyradenie Talianska a jeho odchod domov zo šampionátu. O neuveriteľných 13 rokov sme zažili to isté na vlastnej koži. Aj taký je futbal, šport či život. Na druhej strane sa nesmieme ľutovať, ale naopak sa učiť bojovať a ísť výkonom tak dopredu, že naše sebavedomie a skúsenosti nás nezlomia voči favoritom, ktorým v
oboch prípadoch bolo Anglicko. Boli sme lepším mužstvom iba časť zápasov, možno sme chceli brániť, možno sme kondične nedokázali odohrať vyrovnanú partiu celých 90 minút. To vedia tréneri a hráči lepšie ako my. Toto by mala byť cesta a zároveň cieľ. Treba však vidieť realitu, taký schopný káder len ťažko dokáže Slovensko neustále produkovať. Náš systém a spoločnosť nie sú nastavené tak, aby to tak bolo. Futbal nie je zdravo fungujúci ekonomicky, športovo, ale na druhej strane sme toto nevedeli produkovať nikdy dlhodobo. Nevedia to zabezpečiť ani také veľmoci, akými sú Nemecko, Brazília a ani Anglicko, hoci ich ciele a méty sú s našimi rozdielne. My však na rozdiel od iných málo pracujeme na chybách , ktoré vidíme a oveľa ťažšie sa presadzujú zmeny napríklad oproti precíznym Nemcom. Po neúspechu na ME 2004 v Portugalsku stanovili jasne pravidlá pre kluby a
reprezentácii sa musela prispôsobiť bundesliga (počet cudzincov a zameranie na prácu s mládežou) a zrazu prišla generácia Müllera, Lahma a ďalších skvelých hráčov, ktorí vrátili Nemecko na výslnie svetového futbalu.

Rozrastá sa členská základňa podľa tvojich predstáv? Koľko má v súčasnosti členov?

Stabilne nám pribúda 100 členov ročne, takže je nás súčasnosti 700 a to už je dosť na zvládnutie prevádzky fanklubu ako takého. Systém dobrovoľnosti už prestáva byť funkčný a treba sa pozrieť inak – jednoducho nemôže fungovať na pár dobrovoľníkoch. Môže, ale potom sa nebude rozvíjať.

Aké akcie fanklub chystá v nasledujúcom období?

Pracujeme na stabilných fanzónach, výjazdoch, krstoch zaujímavých kníh a v najbližšom období budú či boli výrazne jubileá skvelých futbalových osobností, z ktorých sa zrazu stali priatelia Sú to bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Vladimír Ekhardt, Adolf Scherer, Anton Švajlen, Karol Dobiáš a ďalší. Tento rok sa začne Európska liga národov a niektorí navštívime aj MS v Rusku.

Aké je tvoje najväčšie želanie do roku 2018?

V tomto roku po futbalovej stránke nie sú žiadne méty, čo sa týka reprezentácie – všetko podstatné príde až v roku 2019 a následne vyvrcholí v roku 2020 na ME. Určite si však želáme atraktívnych súperov, nové krajiny na ich spoznávanie. V novom roku 2018 želám všetkým fanklubákom veľa zdravia, spokojnosť, pohodu v rodinnom kruhu a v práci. Novozvolenému predstavenstvu fanklubu veľa nápadov a sily do ďaľšieho fanklubového obdobia.

foto: Roman s rodinou

Vinšujem, vinšujem,
na štástie na zdravie,
na toto Božie narodenie,
ten starý rok prežit‘
nového sa dožit‘
hojnejšieho pokojnejšieho.
Od Boha lásku,
od lúdí priasku,
sto zlatých do mieška,
plný dvor statku
a po smrti
králóvstvo nebeské.
Ja som malý do povaly,
vypil by som, keby dali.
Pálenčičky do skleničky
a koláčik do kapsičky,
ešte k tomu babka,
na chrbát lopatka.

Text: Vinš z okolia Bardejova

Slovenský futbalový reprezentant Marek Hamšík už je osamoteným najlepším strelcom v histórii talianskeho klubu SSC Neapol. V rámci všetkých súťaží má 30-ročný stredopoliar a kapitán „partenopei“ na konte 116 gólov, od legendárneho Argentínčana Diega Armanda Maradonu (115) sa odpútal presným zásahom do siete Sampdorie Janov (3:2) v domácom sobotňajšom zápase 18. kola talianskej Serie A 2017/2018.

Hamšík strelil víťazný gól, v 39. min po prihrávke Belgičana Driesa Mertensa zblízka poslal loptu do siete a svoj tím prvýkrát v zápase do vedenia. V 70. min slovenského záložníka na ihrisku nahradil Poliak Piotr Zieliňski. Neapol vďaka výhre má istotu, že aj po víkende bude lídrom Serie A. ,,Som šťastný, že som skóroval, ale ešte viac ma teší, že sme zvíťazili. Je to skvelý úspech. Som rád, že práve tento zásah nám zariadil triumf. Odzrkadľuje to dlhé roky môjho úsilia v Neapole. Musím pokračovať v tvrdej práci, pretože chcem dosiahnuť ešte viac,“ cituje Hamšíka oficiálny web Neapola.

Odchovanec Jupie Podlavice a Slovana Bratislava sa na Maradonovu úroveň dostal minulú sobotu, vtedy skóroval v ligovom stretnutí na pôde FC Turín (3:1 pre SSC). Tá trefa pre neho bola druhým tohtosezónnym gólom, prvým od 1. októbra, keď sa presadil v domácom ligovom zápase proti Cagliari (3:0). Stošestnásť gólov Hamšík rozdelil nasledovne: 96 v Serie A, päť v národnom pohári a pätnásť v pohárovej Európe. Maradona má za Neapol na konte 81 ligových zásahov, v Talianskom pohári 29 a päť v európskych súťažiach.

Ďalšie rekordy má Hamšík na dosah v národnom tíme. Dosiaľ zaň odohral 103 duelov, rekordérom je Miroslav Karhan (107). V historickom poradí reprezentačných kanonierov je Hamšík s 21 zásahmi tesne tretí – líder poradia Róbert Vittek má na konte 23 gólov, Szilárd Németh o jeden menej (22).

Známi a slávni bratia Ján a Jozef Čapkovičovci sú v takom kurze, ako v časoch najväčšej slávy. Nedávno boli krstnými otcami Pamätnice Bratislavského futbalového zväzu. A v utorok 12. decembra v bratislavskej Redute v rámci galavečera knižnej edície Športové legendy pokrstili publikáciu pod názvom Čapáci, s podtitulom Ján a a Jozef Čapkovičovci – netuctový futbalový príbeh dvojčiat, ktoré nemajú páru.

Jej autorom je publicista Ladislav Harsányi, ktorý už napísal desiatu jubilejnú publikáciu s futbalovou tématikou. Na podujatí sa zúčastnilo 172 hostí, medzi nimi viaceré športové legendy, majstri Európy, bývalé futbalové osobnosti ŠK Slovan Bratislava i Spartaka Trnava a aj šéf fanklubu slovenskej reprezentácie Roman Táborský. Podujatie účasťou poctili aj prezident Slovenského olympijského výboru Anton Siekel, riaditeľ Národného športového centra Boris Čavajda, či bývalý prezident SR Ivan Gašparovič.

Dvojčatá Ján a Jozef Čapkovičovci patria medzi legendárne postavy československého i slovenského futbalu. Obaja získali so Slovanom Bratislava v roku 1969 druhú najcennejšiu európsku klubovú trofej v Pohári víťazov pohárov, Jozef Čapkovič je majstrom Európy z roku 1976 z Belehradu. Kniha Čapáci mapuje život a futbalovú kariéru bratov Čapkovičovcov od narodenia až po súčasnosť, je popretkávaná aj rozprávaním ich spoluhráčov z klubov i reprezentácie. Tí si na nich najviac cenia tímovosť na ihrisku, veselú a družnú povahu, keď svojím humorom dokázali správne naladiť mužstvo v kabíne či odľahčiť atmosféru. ,,Sme veľmi radi, že sa o nás napísala táto kniha, myslíme si , že je v nej obsiahnuté všetko, aj naše početné huncústva. Veď aj sranda patrí k futbalu a my sme jej počas našej kariéry zažili ozaj veľa,“ povedali nám skvelí bratia.

Kniha o Čapkovičovcoch má 272 strán, je ilustrovaná početnými fotografiami i dobovými novinovými výstrižkami, ktoré dokumentujú nielen púť jedinečných dvojčiat futbalovými cestičkami, ale aj ich súkromie. „Čapkovičovci na ihrisku boli ako L+S na javisku. Zohratí,“ napísal na úvod knihy Milan Lasica, krstný otec publikácie. Ten sa na krste v Redute zo zdravotných dôvodov nezúčastnil a úlohy pokrstiť knihu sa zhostila trojica bývalých spoluhráčov Čapkovičovcov zo Slovana – Ľudovít Zlocha, Ivan Hrdlička a Jozef Fillo.

Šéf vydavateľstva Július Šefčík v rámci galavečera ohlásil vznik virtuálnej podoby Siene slávy slovenského športu, ktorá bude prostredníctvom webu podrobne mapovať, pripomínať a uctievať „naše národné športové poklady“ a nadviažu na to aj viaceré podujatia za účasti slovenských športových legiend a osobností.

Foto: Ján Luky

03/12/2017

V nedeľu 3. decembra sa dožil významného a krásneho životného jubilea 80 rokov účastník olympijských hier v roku 1964 v Tokiu a brankár strieborného futbalového mužstva bývalého Československa na tomto podujatí Anton Švajlen.

Rodák zo Solčian (narodený 3. 12. 1937) je dlhoročným predsedom Olympijského klubu Košice, predsedom Združenia olympijských klubov SR a jeden z prvých členov oficiálneho fanklubu slovenskej reprezentácie. Futbalovú kariéru začal v Topoľčanoch, potom hrával za Trenčín, Prievidzu a vrchol slávy dosiahol ako brankár VSS Košice.

V najvyššej čs. súťaži odchytal 334 duelov. Pred desiatimi rokmi vyšla v spolupráci s Mariánom Kafkom jeho autobiografia s názvom „Sedem vyznaní futbalového kapitána“, ktorú pokrstili v jeho rodných Solčanoch.

Nastúpil v niekoľkých prípravných zápasoch reprezentačného A mužstva, sedel aj na lavičke v bezgólovej kvalifikácii MS 1965 Portugalsko – Československo v Porte, ale prednosť na trávniku dostal vtedy Vencel. V novinách sa však po skvelých výkonoch objavovali o ňom i titulky: „Inter – Švajlen 0:0, Bohemians – Švajlen 0:1“ a pod.

Aj tak teda pútal Tono, ktorý sa v rozohranom ročníku 1964/65 stal kapitánom tímu a bol ním až do odchodu z VSS, kde skončil kariéru, do Brezna, odkiaľ do Košíc prišiel ako brankár, ale vrátil sa tam ako tréner. Pre to všetko ho zdobí Cena fair play MUDr. Ivana Chodáka i Zlatý odznak SFZ.

K početným gratulantom sa pripája aj oficiálny fanklub slovenskej futbalovej reprezentácie.

03/12/2017

V slávnostnej atmosfére sa niesol krst knihy o Emilovi Pažickom. Šiestu publikáciu z edície Belasé legendy pokrstili šampanským autor knihy Ladislav Harsanyi a Jozef Vengloš, najlepší tréner 20. storočia na Slovensku. Pekná slávnosť prebehla pred sobotňajším ligovým zápasom ŠK Slovan – AS Trenčín.

Emil Pažický, účastník MS 1954 bol legendárny kanonier, ktorý so Slovanom Bratislava získal tri československé tituly (1949, 1950 a 1955). V roku 1955 sa s devätnástimi presnými zásahmi stal najlepším strelcom československej ligy a je členom Klubu ligových kanonierov. Ako prvý Slovák dosiahol v československej lige po druhej svetovej vojne stogólovú métu. V šiestej, najnovšej, publikácii si autorským perom Ladislava Harsányiho, ktorý už napísal deväť kníh s futbalovou tématikou, pripomenul legendu Tehelného poľa, ktorá vedela okolo seba poriadne „rozvíriť prach“. Strelec, doslova „bombardér“, ktorého strely aj trhali siete. Jeho vzťah k rozhodcom a ich verdiktom ho mnohokrát priviedli pred disciplinárnu komisiu. Nikdy však nehral zákerne, naopak, vyznačoval sa férovou hrou a rešpektom k súperovi. Veľké srdce, veľký človek, tak si na neho spomínajú mnohí…

Publikácia podrobne prechádza jeho futbalovými začiatkami v žilinskom klube až po prestup do Slovana Bratislava a jeho pôsobenie v ňom. Kniha povie veľa o osobnom živote, jeho boji so zákernou chorobou, ktorá ho na dlhé roky pripútala k invalidnému vozíčku. Publikácia má 150 strán a obsahuje niekoľko desiatok fotografií, z ktorých mnoho nebolo nikdy publikovaných. Textová časť obsahuje spomienky futbalových osobností a spoluhráčov, ako aj členov rodiny.

Na krste sa zúčastnili viaceré legendy belasých, ako bratia Ján a Jozef Čapkovičovci, Vencel st. a mnohí ďalší a takisto aj Roman Táborský, predseda oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie.

Kapitán futbalovej reprezentácie Martin Škrtel je presvedčený, že Slováci v glasgowskom Hampden Parku k spokojnosti zvládnu štvrtkový kvalifikačný zápas MS 2018. Recept na domácich Škótov bude hrať sebavedomo, bez strachu, no súčasne s pokorou, uviedol zadák Fenerbahce Istanbul v rozhovore pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Slovensko v októbri minulého roka zvíťazilo nad Škótmi v Trnave 3:0. „Domáci duel so Škótmi bol vydarený. Podali sme dobrý výkon, strelili sme tri góly, no každý zápas je iný. Vo štvrtok nastúpime na pôde súpera, bude to ťažký zápas, ale som presvedčený o tom, že je v našich silách uhrať výsledok, ktorý potrebujeme,“ uviedol 32-ročný bývalý hráč FC Liverpool či Zenitu Petrohrad pred súbojom na štadióne, kde v boji o Rusko nevyhrali ani Angličania či Slovinci: „Báť sa určite nemusíme, na druhej strane by sme mali byť pokorní, skromní, no zároveň sebavedomí. V mnohých zápasoch sme potvrdili, že toto mužstvo má svoju kvalitu a rovnako sebavedomo pôjde me aj do tohto zápasu. Verím, že ho zvládneme.“

Škrtel dúfa, že keď ide o postup, Slováci to dokážu zvládať tak, ako to bolo v roku 2009 v poľskom Chorzówe, na MS 2010 v JAR v skupine proti úradujúcim šampiónom z Talianska či na EURO 2016 vo Francúzsku v skupine proti Anglicku: „Dúfam, že tradíciu zvládnutých kľúčových zápasov dodržíme aj v Glasgowe, ale ľahké to rozhodne nebude. Škóti sa dostali do dobrej formy, majú dobrých hráčov, ale to isté platí aj o nás. Rozhodne sa na ihrisku. Ja môžem za seba a za spoluhráčov povedať, že sme pripravení bojovať a urobiť všetko pre dobrý výsledok. Táto generácia dokázala svoje postupom na svetový šampionát v roku 2010, neskôr na EURO 2016 a nakoniec, aj samotnými výsledkami na záverečných turnajoch MS a ME. Takou čerešničkou na torte by bola ďalšia účasť na budúcoročnom mundiale.“