23/02/2016

Bola to nevšedná udalosť. Sotva sa niekedy doteraz stalo, aby sa na jednom mieste v Bratislave stretlo toľko legiend československého a slovenského futbalu z viacerých generácií. Všetkých spájal jeden muž. Najlepší prišli zablahoželať najlepšiemu.
 
Slovenský tréner storočia Jozef Vengloš, ktorý ako jediný kouč viedol bývalé československé mužstvo na dvoch svetových šampionátoch a patrí mu jasne prvé miesto v historickom rebríčku trénerov v počte stretnutí na lavičke československej reprezentácie (1. Vengloš 76, 2. Ježek 54), oslavuje osemdesiatku (narodený 18. februára 1936 v Ružomberku). S pomocou a podporou Fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie pozval na nedeľný obed svojich bývalých slávnych spoluhráčov a zverencov.
 
Zablahoželať mu prišlo deväť majstrov Európy z roku 1976, ktorých viedol spolu s Václavom Ježkom – Karol Dobiaš, Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Ján Švehlík, Zdeněk Nehoda, Antonín Panenka, Alexander Vencel, Pavol Michalík, Pavol Biroš. Nechýbal držiteľ bronzu z ME 1980 Jozef Barmoš, jeden z lídrov tímu z MS 1990 Ján Kocian, ďalší bývalí zverenci a spoluhráči zo Slovana Anton Urban, Jozef Adamec, Ján Čapkovič a ďalšie osobnosti.
 
Úspešný tréner prijímal mnohé slová uznania s vďakou ale aj skromnosťou. „Táto sláva mi nepatrí. To bola práca týchto vynikajúcich futbalistov, výnimočných borcov. Mali sme mužstvá, ktoré mali rešpekt aj v zahraničí, najlepšie tímy sa s nami radi stretávali a pozývali nás, lebo tieto stretnutia pomáhali aj im, mohli sa v nich takisto učiť,“ vysvetľoval jubilant.
 
Z Prahy dorazil strelec najslávnejšej jedenástky v histórii československého futbalu. Penalta Antonína Panenku dala bodku za zlatým triumfom v Belehrade. „Prišiel som rád, veľmi si vážim, že som mohol osobne pánovi trénerovi Venglošovi zaželať všetko najlepšie k jeho krásnemu jubileu. Mali sme obrovské šťastie, že sme v národnom mužstve zažili takú skvelú trénerskú dvojicu, akú utvoril on s Václavom Ježkom. Hodili sa k sebe futbalovo i povahovo,“ domnieva sa Panenka.
 
Výnimočný strelec Zdeněk Nehoda zažil s Venglošom dlhé obdobie v reprezentácii, pretože okrem ME 1976 patril k oporám mužstva aj na ME 1980 a potom na MS 1982. „Pán Vengloš bol pre mňa prvotriedny futbalový odborník. Zároveň mal krásny prístup k hráčom. Bol čestný a férový. Mne ako hráčovi veľmi pomohol, radil mi, stal som sa pod jeho vedením kapitánom reprezentačného tímu. Vážim si, že naša spolupráca postupne prerástla v priateľstvo. Sme stále v kontakte, občas si zavoláme.“
 
Špeciálny vzťah k svojmu trénerovi má Ján Pivarník. Okrem reprezentácie ho totiž viedol aj vo VSS Košice, ktoré skončili na druhom mieste v československej lige a potom v Slovane Bratislava, kde vybojovali dva tituly majstra ČSSR. Pivarník mal aj šťastie, že si ho neskôr vybral Vengloš za asistenta v Sportingu Lisabon. Veľa sa od neho učil. „To všetko si veľmi cením. Spolupráca s ním mi veľmi pomohla, ako tréner som sa hrdil tým, že som mohol byť jeho spolupracovníkom a otváralo mi to dvere aj v zahraničí.“ Spomína na zaujímavý moment. „Väčšina trénerov, ktorých som zažil, vždy vravela: škola alebo futbal. Jediný on nás viedol k tomu, že popri futbale máme aj študovať, že obe veci sa dajú skĺbiť, že idú dokopy. V Slovane v tom čase pôsobilo pätnásť hráčov, ktorí mali vysokoškolské vzdelanie. Myslel často aj za nás, viedol nás k tomu, aby sme uvažovali, čo budeme robiť, keď raz skončíme s futbalom. Bol intelektuálny tréner, ktorý vedel, že aj jemu sa bude lepšie spolupracovať s hráčmi, ktorí študujú.“
 
Pivarník väčšinu trénerskej kariéry prežil v arabskom svete. „Cestoval som s tímami po celom svete, hrali sme v Ázii i Afrike, všade kam sme prišli, vedeli, kto je Joe Vengloš. Urobil v cudzine dobré meno nášmu futbalu,“ pripomenul Ján Pivarník.