Velimir Adžić, chorvátsky občan a rodák zo Splitu ponúka veľmi zaujímavý životný príbeh. Podľa jeho názoru bývalá Juhoslávia sa v roku 1990 rozpadla veľmi hnusným spôsobom, keď politici spôsobili zbytočnú vojnu medzi Srbmi a Chorvátmi. Žiadna nenávisť medzi týmito národmi nebola, to len medzi ľuďmi, ktorí prahli po moci.

,,Už je to roky našťastie za nami, aj medzi Srbmi mám veľa priateľov z oblasti športu. Keďže som sa narodil telesne postihnutý, lebo mám obojstranné vykĺbenie bedrových kĺbov, tak som hľadal možnosti, ako sa zapojiť do športového diania. Preto som si vybral potápanie a záľubu som našiel aj vo vodnom póle, ktoré som hrával do 19 rokov. V tom čase som aj študoval ekonómiu. Moji rodičia hrali basketbal a otec ešte aj hádzanú, keď som mal 13 rokov bol som na zápase Hajduku Split a odvtedy som jeho veľkým fanúšikom. Zbieram rôzne jeho odznaky a vstupenky zo zápasov. Vyrastal som v čase zlatej generácie tohto klubu, lebo jeho dres obliekali viacerí výborní hráči, ako Jerkovič, Šurjak, Buljan, Oblak a ďalší. V roku 1974 na MS v Nemecku mala Juhoslávia z 23-členného kádra deviatich hráčov z Hajduku,“ vraví 59-ročný Velimir Adžić.

Velimirov otec bol aj hádzanárskym rozhodcom, tak išiel tiež v jeho šľapajách, lebo od roku 1979 do roku 1991 pískal druhú juhoslovanskú ligu. Takisto sa štyri roky staral o ženské hádzanárske družstvo Dalma Split. Vojnu prežil v rodnom meste a ako dobrovoľník šesť mesiacov autom v noci bez osvetlenia rozvážal muníciu. Našťastie sa mu nič nestalo, rovnako ani jeho najbližším. ,,Pravda, boli to ťažké časy. Keď v roku 1992 Goran Ivaniševič hral semifinále Wimbledonu proti Borisovi Beckerovi kvôli výpadku elektriny sme nemohli pozerať tento zápas,“ spomína ďalej Velimir Adžić.

Velimir Adžić začal pracovať v najsilnejšej banke v Dalmácii, bol šéfom pobočky na letisku v Splite. Pri športe bol však stále, lebo sa stal tajomníkom miestneho hádzanárskeho zväzu. Takisto spolu s kamarátom založili firmu s autopožičovňou. Neskôr začal pracovať v poisťovni Allianz, kde je dodnes. A ako sa dostal na Slovensko? ,,Stále mám byt v Splite a dom pri mori. V roku 2000 prišla na dovolenku do Chorvátska istá žena. Bližšie sme sa spoznali, veľmi dobre sme si sadli. Stala sa mojou manželkou a od júna roku 2008 žijem trvalo na Slovensku. Potom sa mi naskytla možnosť pracovať vo firme, ktorá sa zaoberá ratanovým nábytkom. Lenže v roku 2009 vypukla svetová ekonomická kríza, zavreli svoje pobočky. Oveľa horšie však bolo, že v roku 2009 som ochorel, zistili mi rakovinu semeníkov, ale vďaka kamarátom, ktorých som spoznal cez zberateľstvo, mi veľmi pomohli. Po istom čase som sa úplne vyliečil, hoci zo začiatku to so mnou veľmi zle vyzeralo.“

Velimir Adžić sa cez známych zberateľov dozvedel o oficiálnom fanklube slovenskej futbalovej reprezentácie. Jeho členom je od roku 2013 a na domácej pôde videl veľa zápasov slovenskej reprezentácie. ,,Pokiaľ nehrá v tom čase aj Chorvátsko, tak väčšinou vždy idem na stretnutia Slovákov. Vo fanklube som sa zoznámil s viacerými úžasnými ľuďmi. Minulý rok som bol na MS v Rusku, bol to fantastický zážitok. Troška sa aj pochválim, že na finále Francúzsko – Chorvátsko v Moskve som zohnal štyri vstupenky pre našich fanklubákov.“

Mimochodom, Velimir Adžić je považovaný za najväčšieho zberateľa suvenírov chorvátskej reprezentácie. Z doterajších 296 zápasov futbalistov v ,,šachovnicových“ dresoch mu chýba iba 14 vstupeniek. Vo svojej kolekcii doma má viac ako 3500 vstupeniek z futbalových stretnutí a odkedy žije u nás, tak zbiera aj vstupenky slovenskej reprezentácie. Keď v septembri bude hrať Chorvátsko kvalifikáciu ME 2020 v Trnave proti Slovensku, tak ľudia z tamojšieho zväzu prídu k Velimirovi na návštevu, lebo má také niektoré suveníry, ktorými nedisponuje ani zväz.

,,Mám na čo spomínať, lebo som navštívil viaceré najväčšie podujatia a na vlastné oči som videl dva najväčšie úspechy Chorvátskej reprezentácie. V roku 1998 na MS vo Francúzsku to bol zisk bronzových medailí a na MS v Rusku 2018 strieborných medailí. V roku 2016 na ME vo Francúzsku som fandil dvom tímom – Chorvátsku a Slovensku, keď obidvaja postúpili do osemfinále. Bol som tiež na ME 2004 v Portugalsku, 2008 v Rakúsku a 2012 v Poľsku. V roku 2006 som navštívil MS v Nemecku. Takisto zbieram bulletiny z finálových zápasov MS a ME, Ligy majstrov, Európskej ligy, Superpohára a rovnako aj všetky vstupenky. Z finálových turnajov MS a ME je to od roku 1996. Mám aj okolo 4000 odznakov, zbieram aj vlajky, plakety a medaily. Je to teda obrovská kolekcia rôznych suvenírov. Najviac z nich si cením a mám ich aj v trezore uložené, sú všetky trofeje od bývalého reprezentanta Ivana Buljana. Dal mi ich u neho doma v Splite v roku 2003. Tento výborný stopér hrával za Hajduk, potom pôsobil v Hamburgu, New York Cosmos, kde sa stretol s Pelém,“ zakončil našu debatu Velimir Adžić.