Je veľmi rád, že je súčasťou výborného fanklubu
Autor: adminJuraj Jánošík, jeden z viceprezidentov Slovenského futbalového zväzu (SFZ), predseda Bratislavského futbalového zväzu (BFZ) a poslanec Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) s futbalom žije od rána do večera. S členom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie sme si podebatovali na rôzne témy.
OFSFR – Bratislava/ Milan Valko sa porozprával s Jurajom Jánošíkom
Predstav sa nám a povedz nám niečo o sebe?
Pochádzam zo Spišského Podhradia, ale narodil som sa v Bratislave. Na východe Slovenska mám však korene rodičov a starých rodičov. Moji rodičia boli učitelia a keď dostali miesto v Dunajskej Lužnej, tak sme sa tam presťahovali. Tu som prežil celé detstvo a prvé roky dospelosti do 23 rokov, pokiaľ som sa neoženil. Potom som býval v Moste pri Bratislave v rokoch 1985 až 1993. Lenže v Dunajskej Lužnej mám trvalé a v Bratislave prechodné bydlisko. Moja športová kariéra je spojená s futbalom, lebo som mal veľký vzťah k lopte. V Interi som začal hrávať za žiakov ako 12-ročný a v tomto klube som bol štyri roky. Viedli ma tu viaceré trénerské legendy na čele s Viktorom Tegelhofom, ktorého som si strašne vážil. Veľmi rád spomínam aj na Kazimíra Gajdoša a Gusta Mráza. Do ligového dorastu som sa už nedostal a po náhlej smrti môjho otca som odišiel do Dunajskej Lužnej. Pôsobil som tu od roku 1978 až do roku 1992. Mal som šťastie na dobrých trénerov Fridricha Huberta, Jozefa Šajánka a Dušana Abraháma. Počas vojenčiny som hrával vo VTJ Klatovy.
A po skončení kariéry si ihneď naskočil na trénerskú a funkcionársku dráhu…
Po skončení kariéry som si urobil trénerskú licenciu a v roku 1992 som začal viesť žiakov a dorastencov v Dunajskej Lužnej. Od roku 1995 do roku 1997 som trénoval aj seniorov. V septembri 1996 ma Jozef Straka, ikona futbalu v Dunajskej Lužnej, ktorý bol predsedom 49 rokom nahovoril, aby som zobral stoličku šéfa klubu. Tak som sa stal jeho nástupcom, ale zároveň som bol aj trénerom a s výbornou partiou sme v roku 1997 postúpili do IV. ligy. Za mojej predsedníckej éry sa prvým trénerom stal Viktor Tichý, nasledovali Peter Hasala, Peter Bartoš a Karol Krištof, s ktorým sme v ročníku 2001/2002 postúpili do vtedy najvyššej regionálnej súťaže, majstrovstiev kraja. Hrali sme ju až do roku 2011 a k obrode futbalu v Dunajskej Lužnej prispeli tréneri Jožko Šajánek, Janko Hodúr, Michal Salenka, Marián Novotný a Tomáš Stúpala. V predchádzajúcich troch ročníkoch sme zakaždým skončili na druhom mieste a na štvrtý pokus za pôsobenia Janka Hodúra sa nám v sezóne 2010/2011 podarilo postúpiť do III. ligy západ. Takisto sme vyhrali aj zimný turnaj seniorov BFZ a Pohár BFZ. Potom k nám prišiel trénovať fantastický človek Ivan Vrabec. Keďže o jeho veľkých kvalitách vedel AS Trenčín, odišiel tam v roku 2013. Nahradil ho Stano Moravec, v ročníku 2014/2015 sme postúpili do II. ligy a bola to zatiaľ najvyššia súťaž, ktorú Dunajská Lužná vo svoje histórii hrala. V sezóne 2015/2016 sme v nej pod vedením Petra Fiebera bojovali dokonca o baráž do prvej šestky, keď sme doma prehrali s Nitrou 0:1. Vyhrali sme však v Borčiciach, Seredi a to boli pre náš klub pamätné zápasy. Z II. ligy západ vypadli štyri mužstvá a my sme boli medzi nimi, hoci sme skončili na 9. mieste. Odvtedy hráme III. Bratislavskú ligu a v sezóne 2014/2015 sme boli aj najúspešnejšie mužstvo v Slovnaft Cupe z amatérskych klubov. Po 23 rokoch som chcel trošku ustúpiť zo svojich pozícií a dať priestor ľuďom, ktorým som dôveroval. Žiaľ, veľmi ma sklamali, preto po dvoch mesiacoch v júni 2019 som sa do klubu vrátil. Jediným pozitívom bolo, že A-mužstvo skončilo po jesennej časti III. ligy na prvom mieste. Malo to však aj svoje dôsledky, lebo od 1.7. 2020 som znova šéfom klubu, kde som si vytvoril nový tím. Z kádra z poslednej sezóny nezostal v ňom prakticky nikto. Dvanásti hráči odišli do Rovinky, kde ich stiahol tréner Karol Brezík, alebo niekde inde, do Rakúska.
Dobre známa je aj tvoja funkcionárska kariéra na zväzovej úrovni…
Ako som už spomínal, moja funkcionárska kariéra trvá už od roku 1996 až doteraz. Od roku 2008 do roku 2018 som bol aj poslanec obecného zastupiteľstva v Dunajskej Lužnej. Od roku 2017 som tiež poslancom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), kde som aj zároveň aj predseda komisie školstva, mládeže a športu. V rokoch 2002 – 2006 som bol v Rade ObFZ Bratislava-vidiek, od roku 2006 do roku 2010 zasa v Rade BFZ a vo výkonnom výbore ObFZ Bratislava-vidiek. V roku 2010 som sa stal predsedom ObFZ Bratislava-vidiek. A 25. júna 2011 som bol na mimoriadnej konferencii BFZ zvolený za jeho predsedu, člena výkonného výboru SFZ a člena výkonného výboru zodpovedného za ženský futbal na Slovensku, kde pôsobím až po súčasnosť.
Futbal s vyše 15 tisícimi aktívnymi hráčmi a hráčkami je v Bratislavskom kraji číslo jeden a BFZ dosť veľa robí preto, aby neustále napredoval?
BFZ je v našom kraji najpočetnejším zväzom. Urobili sme si takú analýzu a z nej vyplýva, že z 25 športových zväzov v BSK má BFZ toľko členov od 6 do 19 rokov, ako všetky ostatné zväzy dokopy. Príchodom predsedu BSK Juraja Drobu od 1.1. 2018, jeho poradcu a súčasného ministra školstva, vedy, výskumu a športu Branislava Gröhlinga, riaditeľa odboru školstva, mládeže a športu Igora Urbančíka a mňa, BSK skutočne výrazne podporuje nielen školstvo, mládež, ale aj šport ako taký rôznymi dotáciami. BFZ podporujú aj rôzne firmy, počas roka organizujeme veľa mládežníckych turnajov na medzinárodnej úrovni. Máme družbu so zväzmi, ako sú Ľjubľana, Záhreb, Belehrad, Györ-Moson-Sopron, Juhomoravský zväz, Pražský zväz a Krakovský zväz. Myslím si, že za mojej éry, kolegov vo výkonnom výbore, predsedov a členov odborných komisií je podpora mládežníckeho futbalu viac ako dobrá. A za to im patrí veľká vďaka!
Fanklub v auguste oslávi desiate výročie svojho založenia, ako hodnotíš jeho činnosť?
V prvom rade som veľmi rád, že ma ľudia okolo predsedu fanklubu Romana Táborského oslovili s možnosťou byť súčasťou a členom tohto výborného kolektívu. Fanklub od svojho založenia vykazuje bohatú činnosť, organizuje veľmi pekné akcie, či sú to jubileá a spomienky na bývalých výborných hráčov, trénerov, zaujímavé a hodnotné fanzóny s rôznymi hosťami. Osobne si myslím, že vedenie SFZ by malo ešte viac podporovať tento fanklub. Spolupráca určite nie je zlá, ale mohla by byť lepšia, lebo fanklub by mal byť predĺženou rukou medzi SFZ, klubmi, fanúšikmi a športovou verejnosťou. Vždy rád prídem medzi týchto ľudí, ktorých viacerých poznám. Sú to futbaloví a športoví nadšenci, ktorí neľutujú vlastné peniaze i čas a slovenskú reprezentáciu povzbudzujú doma i vonku. Sú takým dvanástym hráčom pre našu reprezentáciu a to nielen seniorov, ale aj ďalších výberov. Za to si zaslúžia veľké uznanie, preto SFZ by mal fanklubu ešte viac vychádzať v ústrety a lepšie s ním spolupracovať.
Pokiaľ všetko pôjde dobre, tak slovenskú reprezentáciu čaká na jeseň veľká porcia zápasov, šesť v Lige národov a verme, že aj dva v play-off o postup na budúcoročné EURO. Ako v nich obstojí?
V lige národov máme kvalitných súperov na čele s našim susedom Českom a v baráži nás čaká nepríjemné a húževnaté ostrovné Írsko. Myslím si, že treba sa pobiť v obidvoch súťažiach o čo najlepší výsledok a pokiaľ by sme postúpili na EURO, tak by to bol pre náš futbal ďalší pekný úspech. Pevne verím, že by sme mohli zvládnuť všetky náročné zápasy. Väčšina našich hráčov hrá v kvalitných zahraničných kluboch, máme dobrý mix starších a mladých futbalistov, takže na veľmi náročnú jeseň sa môžeme pozerať s určitým optimizmom.
foto: Anton Holienčin