OFSFR – Veľké Orvište / MV

Foto: Fanklub archív

Roman Táborský na fotografii vľavo a fanúšik Austrálie a Zdenko Jurkemik

V roku 2022 pandémia COVID-19 už nemala vplyv na obmedzenia počtu divákov na stretnutiach a hlavne na usporiadanie rôznych akcií. Takže tradičný novoročný rozhovor s predsedom oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie Romanom Táborským sa nesie v oveľa radostnejšom duchu, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, keď sa hralo bez divákov!

Podľa tvojho vyjadrenia rok 2022 z pohľadu fanklubu bol najúspešnejší v jeho histórii, čo sa týka hodnotových aktivít. Rozmeň to na drobné?

V minulom roku sme usporiadali štyri veľké podujatia, ktoré mali ohlas aj vo verejnosti. Odmenili sme veľké osobnosti slovenského futbalu. Začali sme začiatkom júna v Bernolákove, kde za veľkej účasti legiend Adolf Scherer odhalil bustu najlepšiemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi. Tejto akcii sme venovali najviac času a peňazí. Na žiadosť Juraja Senašiho sa reliéf zdvojnásobnil s viacerými jeho úspechmi a takto zodpovedá tejto veľkej osobnosti. Okrem Juraja finančne nám výrazne pomohli obec Bernolákovo na čele so starostom Miroslavom Tureničom, poslanci, podnikatelia z tejto obce a ďalší malí prispievatelia. Do prenájmu nám dali stany a dobré bolo, že akcia sa organizovala keď boli Dni obce Bernolákova. My sme zasa finančne pokryli ostatnú časť z darov Vlada Strieženca, Jožka Krupu, Zdenka Jurkemika a mňa. Celkovo tento reliéf stál 12-tisíc eur a ďalšie peniaze, okolo 2-tisíc eur sme zaplatili za sprievodný program, retro autobus, či za občerstvenie. Vydali sme publikáciu 12 hráč, ktorá zmapovala, čo sa nám podarilo a ako prvý ju dostali Jozef Štibrányi a Martin Škrtel – keď aj za pomoci Vladimíra Ekhardta sme našli spoločný fototermín…

Toto podujatie však našlo ohlas nielen medzi prítomnými legendami, ale aj v médiách…

Najviac som si vážil, že 84-ročný Adolf Scherer s podlomeným zdravím absolvoval v mikrobuse 1500 kilometrovú cestu z Francúzska do Bratislavy na vlastné náklady s celou svojou rodinou. Do Bernolákova zavítali so značnými zdravotnými problémami aj Ján Geleta, Anton Švajlen, Ján Pivarník, Alexander Vencel st., pritom poslední dvaja absolvovali celý program. Samozrejme, slávnostný akt sa udial pred množstvom ďalších futbalových legiend. Okrem odhalenia reliéfu sme pokrstili knihu Dvanásty hráč a odohrali exhibičný zápas, o ktorý sa zaslúžili Dušan Tittel, Tibor Jančula a ďalší. Záverečné slovo patrilo Alojzovi Lackovičovi, ktorý znova vyzdvihol obrovský prínos Jána Popluhára pre čs. a slovenský futbal a jeho bustu pokropil svätenou vodou. Celú akciu moderoval Miro Michalech bez nároku na honorár.

Výborné podujatie bolo aj v Dolnom Kubíne, kde MUDr. Ivanovi Chodákovi odhalili pamätnú tabuľu s bustou…

Som veľmi rád, že zásluhou našich členov uzrela 23. septembra svetlo sveta už druhá pamätná tabuľa s bustou pre veľkú futbalovú osobnosť našej histórie. Zaplatili ju Milan Kurnota a Jozef Krupa. Takisto ma potešilo, že do rodiska MUDr. Ivana Chodáka v Dolnom Kubíne prišlo dosť osobností. Dušan Galis, Dušan Tittel, biatlonistka Martina Halinárová, Miroslav Dráb, člen VV SZĽH a výborne pripravený moderátor podujatia Miroslav Tomášik. Pamätnú tabuľu odhalil profesor Viliam Fischer, ktorého prvým trénerom v žiackom tíme Slovana bol práve MUDr. Ivan Chodák. Mesto Dolný Kubín nám vo všetkom vyšlo v ústrety a za to mu patrí veľké poďakovanie.a vynikajúca vzájomná spolupráca s ŠK Slovan Bratislava.

A v závere minulého roka sa vydarila fanzóna na počesť reprezentačnej rozlúčky Mareka Hamšíka a v Bernolákove sme slávnostne odovzdali sádrový odliatok z tohto reliéfu Ivete Palovčíkovej, dcére Jána Popluhára…

Fanzóna nám vyšla hlavne preto, lebo medzi nás prišli takmer všetky osobnosti, čo majú, alebo mali niekedy spoločné s Marekom Hamšíkom. Prvý raz bola v Tower City, hneď vedľa NFŠ, prostredie teda ladilo so samotným zápasom.

V Bernolákove na základnej škole Komenského to bola ďalšia pekná akcia. Začiatkom júna tohto roka sme v tejto obci odhalili bustu legendárnemu futbalistovi 20. storočia Jánovi Popluhárovi a tentoraz sme slávnostne odovzdali do tamojšej ZŠ sadrový odliatok z tohto reliéfu. Dostala ho pani učiteľka Iveta Palovčíková, dcéra Jána Popluphára. Veľký punc tomuto podujatiu dala účasť Jozefa Štibrányiho, jediného žijúceho Slováka pod Tatrami, ktorý s tímom ČSSR na MS 1962 v Čile vybojoval striebornú medailu a celé podujatie moderoval René Stern.

V nedávnej minulosti veľmi vydarenými akciami boli oslava 11. a 12. výročia vzniku oficiálneho fanklubu slovenskej futbalovej reprezentácie. Jej dejiskami boli stredné a východné Slovensko, neuvažuješ v tomto roku oslavu 13. výročia presunúť niekde na západné Slovensko?

Niekedy v júli, alebo v auguste 13. výročie oslávime v Topoľčiankach s niektorými osobnosťami u nášho člena Vladimíra Strieženca, ktorý je jeden z majiteľov vinárskych závodov Château Topoľčianky. V Javorinke u Zdenka Jurkemika by sa mal zasa pri príležitosti otvorenia nového penzióna uskutočniť futbalový zápas. Takže už teraz máme pre našich fanklubákov zabezpečený hodnotný športovo-spoločenský program. Snažíme sa do programu zakomponovať miesta s výrazným odkazom, alebo významom a sú určitým pozitívnym nositeľom Slovenska. Piešťany, Oravský hrad, Horehronská železnička, Kráľova hoľa, Devín a iné… napríklad tento rok sme navštívili Vysoké Tatry a napríklad aj ochutnali Tatranský čaj – vhodný to prezent zo Slovenska…

Slovenská reprezentácia má za sebou veľmi nevydarené obdobie. Neobstála na odložených ME 2021, nepostúpila na MS 2022 a zle dopadla aj v C-skupine Ligy národov. Myslíš si, že ju nový taliansky tréner Francesco Calzona vyvedie z vleklej krízy?

Na túto otázku by malo skôr odpovedať vedenie SFZ, lebo my fanúšikovia sme tohto trénera prijali ako holý fakt. Najhoršie je na tom, že sme dosiahli zlé výsledky s ľahšími súpermi. Koreň tohto problému nevyriešime, treba len veriť, že tréner Calzona bude hrať s mužstvom kvalitnejší futbal a hlavne s ním dosiahne lepšie výsledky. Futbal na Slovensku by potreboval skutočnú odbornú diskusiu, lebo už prestáva existovať na viacerých dedinách a to môže byť jeho najväčší problém. Zanedbali sme systém amatérskeho futbalu a ten ide ruka v ruke s morálkou či už osobnou, alebo spoločenskou. V každom prípade je potrebné hľadať pozitíva a napríklad spoznávanie nových kultúr, krajín popri fandení je určitou náplasťou aj keď prehráme…veď aj prehra k športu patrí a vyhrať môže iba jeden a vo futbale a počte krajín to je prirodzené. Hanbou prehra nie je ak ste odovzdali všetko, naozaj niektoré krajiny dokážu dušu človeka naozaj ovlažiť. V mnohých prípadoch máme v zahraničí priateľov a napríklad do Kazachstanu a musíme poďakovať aj vďaka SFZ a v tomto prípade Petrovi Palenčíkovi, sme napríklad mohli obdivovať  veľký detský park / viď foto/plný rodín, ale i v mnohých krajinách organizujeme program so Slovákmi, alebo aj s domácimi v oblasti kultúry, športu či nezabudnuteľnej ochutnávky vína a jedla v Azerbajdžane vďaka Vladimírovi Striežencovi a jeho domácim kontaktom a priateľom, alebo športovo naladenými Saleziánmi po celom svete…

Na MS 2022 v Katare si videl päť zápasov. Aké dojmy v tebe šampionát zanechal?

Hodnotím ho veľmi pozitívne a úplne ináč, ako bol prezentovaný slovenskými médiami. Spolu so Zdenkom Jurkemikom sme nemali vybraté top zápasy 2. kola, ale videli sme v tom čase fanúšikov z celého sveta. Sledovali sme stretnutia Austrálie, Japonska, Iránu, Tuniska, Kanady, Kostariky, išlo nám o to, aby sme videli reprezentačné mužstvá aj z iných kontinentov. To bola pre nás jedna z najväčších motivácií a som rád, že cieľ našej cesty splnil svoj účel. MS bez alkoholu príjemne prekvapili a doslova nám vyrazilo dych, koľko tisíc fanúšikov prišlo povzbudiť Irán (25-tisíc) a hlavne Maroko (40-tisíc). To sú nepredstaviteľné počty a desaťtisíce fanúšikov prišlo do Kataru aj z Argentíny a Mexika. Títo ľudia štyri roky krvopotne šetrili na najväčšie športové podujatie na svete! Vytvorili MS krásnu atmosféru s úžasnými choreografiami. Takže ich zásluhou to bol veľmi pekný šampionát. Veľká škoda, že Európa akoby chcela dať morálnu príučku, len naozaj akoby vždy zabúdame, že meter má dva konce a ak chceme moralizovať mali sme tak vystupovať aj v iných prípadoch, kde to síce nebolo tak vypuklé, ale politický marketing zneužili nielen vo futbale iný diktátori a mocnosti…šport je jednoducho výbornou reklamou. Premenené na drobné, fungujeme rovnako u nás v malom na obciach, či mestách. Katar splnil čo sľúbil a vybudoval nové luxusné metro a krásne štadióny…

Tento rok Slovensko zohrá v kvalifikácii ME 2024 10 zápasov a zrejme vo všetkých ho budú podporovať aj fanklubáci?

Posledné dva roky si fanklubáci kupujú vstupenky na individuálnej úrovni, lebo od SFZ ich už nedostávame skupinovo. Na vstupenky, ktoré sme v minulosti od zväzu nevyčerpali v niektorých zápasoch sme minuli 3 až 4-tisíc eur, čo je takmer ročný rozpočet fanklubu. V súčasnosti je situácia taká, že fanúšikovia si nemajú prečo kupovať vstupenky cez fanklub, lepšie keď to urobia po vlastnej linke. Samozrejme, reprezentáciu budeme v zápasoch kvalifikácie ME 2024 podporovať. Potrebujeme však nájsť človeka s väzbami na SFZ, ktoré by boli pre obidve strany zaujímavé. V záujme diváka, resp. člena fanklubu určiť transparentný systém a chcieť. V mnohých prípadoch sme cítili jednoducho krivdu na neatraktívne zápasy sme kupovali neobmedzene a napríklad na ME U 17 v Dubnici sme polovicu štadióna zabezpečili s financií fanklubákov. Prišli lukratívne zápasy a z 800 kusov už bolo iba 300 kusov vstupeniek a úplné urážlivo sme niesli poskytnutie 80 vstupeniek na zápas s Anglickom, či žiadne vstupenky na ME vo Francúzsku na zabezpečenie choreí pred našimi zápasmi. Ak by cudzí fanúšikovia v zápase s Walesom neotočili omylom náš národný znak, tak by slovenský bulvár ani nevedel, že fanklub vôbec existuje. To, že sme na všetky zápasy pozývali legendy futbalu  nevie nikto. Adolfovi Schererovi sme ako poctu napríklad venovali z darov fanklubákov 8 vstupeniek pre neho a jeho rodinu na zápas s Walesom  v Bordeaux.

Koľko má súčasnosti fanklub členov a kedy dosiahne magickú tisícku?

V súčasnosti máme 900 členov, za posledné roky nám počet nových členov veľmi nestúpol, spoliehame sa hlavne na tých tradičných, ktorí sú už viac rokov našou súčasťou. Spôsobila to hlavne pandémia koronavírusu a potom v súčasnej situácii ľudia sú dosť nároční. Pokiaľ nás niekto nepozná, tak nemá prečo do nášho združenia vstúpiť. Vo svete sú fankluby pridruženými členmi zväzov a ich internetovej stránky. Patria teda medzi ich súčasti, zatiaľ čo my nie sme na stránke SFZ. V tom je veľký rozdiel, lebo keď si pozriete stránku nemeckého futbalového zväzu, tak fanklub je tam na veľmi poprednom mieste. Zväz s ním účinne spolupracuje, po covide mu zadarmo rozdal vstupenky na zápas, aby aj takouto cestou vrátil divákov na štadión. Ako vidieť aj u nás to ide, lebo na rozlúčkový zápas Mareka Hamšíka dal SFZ ľudové vstupné a NFŠ bol vypredaný. Pravdou však je, že sme si pri vzniku fanklubu povedali a odsúhlasili, že nepôjdeme komerčnou cestou, ale cestou kvality a do svojich radov pozvali to najlepšie čo Slovensko malo a má. Ján Popluhár, Karol Polák, Igor Šramka, Mária Kraľovičová, Dr. Jozef Vengloš, Rudolf Janček a mnohé iné legendy futbalu a spoločenského života…

Predpokladám, že aj v tomto budú aktivity fanklubu na vysokej úrovni?

Tento rok je po futbalovej stránke dosť nabitý. Samozrejme, budeme pokračovať v zaužívanom trende, takže usporiadame pred jednotlivými domácimi zápasmi kvalifikácie ME 2024 v Bratislave a v Trnave fanzóny s rôznymi zaujímavými bývalými hráčmi a trénermi, stretnutia jubilantov i ďalších osobností. Po Jánovi Popluhárovi a Ivanovi Chodákovi takisto myslíme na odhalenie busty ďalšej veľkej osobnosti slovenského futbalu. Mohlo by sa nám to podariť do takých dvoch rokoch, či vydanie knihy ako poctu legendám a priateľom ak bude záujem a sila na prácu pre dobro futbalu a športu. Na poslednom zápase s Čile som bol veľmi milo prekvapený keď v kotli a so šálom fanklubu povzbudzoval náš čestný člen fanklubu Peter Škantár. Sme neskutočne hrdý na vzťahy s legendami a v mnohých prípadoch človeku chcú ísť slzy, keď ich vidíme obetovať sa pre podujatia fanklubu a bez akýchkoľvek honorárov…

Aké by teda malo byť smerovanie tohto občianskeho združenia v najbližších rokoch?

Mal by sa zvoliť nový výbor s novým výhľadom a víziami voči SFZ, s ktorým bude schopný komunikovať a  spolupracovať. Takisto treba vyriešiť smerovanie fanklubu po ekonomickej stránke. Momentálne je financovanie nastavené iba z príspevkov fanklubákov, bez podporovania  sponzorov, alebo reklamných partnerov. Úloh je ako vždy dosť, uvidíme teda čo prinesie budúcnosť. Toto považujeme pri ukončení fanklubu ako určitej éry za výzvu na zmenu. Ako sa nám podarili naozaj neskutočné hodnotné veci, ktoré sú hodné príkladu pre iné fankluby, tak vzťah na tejto úrovni je ťažkopádny a má príliš veľké krivky na systémovú spoluprácu. Pokračovanie súčasného výboru fanklubu,  aj  preto považujeme za morálne nemožné… Fanklub má ešte pred sebou výzvy a po návšteve FIFA a UEFA je to návšteva 1.FC Sheffield a Notts County ako najstarších klubov…

V každom prípade bol fanklub určite prínosom pre futbal. Príkladom je štandardné nenásilné choreo a naše vlajky boli použité  na hokeji, Tour de France, floorbale, lyžovaní, hádzanej a iných národných športoch… Osobne hodnotím  ako víťazstvo ľudskosti a futbalu a predstavovanie legiend ako ľudí zo života, ktorí sa v mnohých prípadoch stali priatelia. Jozef Adamec, či Jirka Tichý napríklad mysleli na nás ako na priateľov a pravidelne priniesli zo svojich marhuľovíc. Adolfa Scherera sme mnohí osobne navštívili vo Francúzsku, alebo Jožkovi Štibrányimu sme chodili domov vinšovať narodeniny a posedeli pri vínku aj neohlásene… Nedá sa vymenovať všetkých aj Tých mladších, ale obeta pre fanklub je fantastická a aj vo svete výnimočná. Tak bežne sa stretávať pred zápasmi vo fanzónach navyše s výbornými moderátormi a dodnes  si s úsmevom spomínam, ako s rešpektom prišiel na jednu z nich Dominik Kríž, či dokáže dôstojne zastúpiť Marcela Merčiaka. Nespomíname mená zámerne, lebo by sme nedokázali ani už všetky vymenovať a nedá sa nespomenúť na podporu fanklubákov, ktorú myšlienku fanklubu premenili na skutky a nie malé…Vyvrcholením boli organizované podujatia po celom Slovensku a ocenenia legendám formou osláv a nakoniec reliéfov zatiaľ Jánovi Popluhárovi a Ivanovi Chodákovi  s podporou rodín menovaných a hradených výhradne s príspevkoch členov, organizácií a nie sponzorov s reklamami… Uzatvára sa etapa fanklubu, ktorú sme si v myšlienkach  priali v roku 2010 a pretavovali do skutkov za 12-násť rokov za pomoci nezištných členov fanklubu / napríklad aj z fotografií /za čo patrí všetkým úcta a vďaka…