V tomto roku uplynulo už 60 rokov od senzačného striebra československých futbalistov na majstrovstvách sveta v Čile v roku 1962. Na takýto úspech sa nezabúda, preto v Prahe vo štvrtok 28. septembra posledným piatim žijúcim členom národného mužstva bola udelená medaila predsedu Senátu Miloša Vystrčila.

OFSFR – Bratislava/mv
Foto: jš

Osobne sa na ceremoniáli zúčastnili Josef Jelínek, Jan Lála, Václav Mašek a Jozef Štibrányi. Za Adolfa Scherera, ktorý už viac ako polstoročie žije vo Francúzsku prevzala ocenenie vnučka Karin. ,,Keď sa na to pozriem z nadhľadu, tak ma už náš štát nezaujíma. V Čechách som totiž vážený človek, prijal ma predseda Senátu Miloš Vystrčil na najvyššej štátnej úrovni, kde sa hrali hymny. Dostal som krásnu striebornú medailu Senátu Českej republiky. Bol som v spoločnosti mnohých významných ľudí. Žiaľ, na Slovensku sa na mňa každý vykašle. Slovenská vláda a športové organizácie sa môžu hanbiť, ako sa ku mne zachovali. Pritom u nás ide všetko dole vodou, vrátane futbalu, ktorý na úrovni reprezentácie padol na dno,“ hovorí posledný žijúci Čilan na Slovensku.

Jozefa Štibányiho v českej metropole sprevádzal 27-ročný vnuk Matej, ktorý s ním chodí na rôzne akcie a je takým jeho bodygardom. ,,Bolo o nás skvele postarané po všetkých stránkach, už na stanici nás čakalo pripravené auto. Som nesmierne poctený, veľmi pekne ďakujem českej vláde a jej Senátu, že mi dali takéto ocenenie. Pre mňa je to niečo neuveriteľné a desať rokov života,“ povedal dojatý J. Štibrányi.
Skvelá partia okolo nášho futbalistu 20. storočia Jána Popluhára sa z outsidera turnaja prebojovala až do finále. Všetci spoločne dosiahli najväčší úspech vo svojej kariére. Práve rodák z Vlčkoviec naštartoval spanilú jazdu čs. tímu v našom prvom zápase jediným a víťazným gólom proti favorizovanému Španielsku (1:0).

,,Veľmi dobre si pamätám, ako mi nebohý Vilko Schrojff povedal, Vasilko (tak znela prezývka Štibrányiho), keby nebolo teba, tak nie som najlepší brankár na svete,“ vraví J. Štibrányi. Z 22-členného kádra bolo až sedemnásť Slovákov, ktorí sa sklonili iba pred víťaznou Brazíliou, s ktorou prehrali vo finále 1:3. ,,Aj my sme mali vtedy skvelé mužstvo s viacerými veľkými individualitami, takže oprávnene sme sa dostali až tak ďaleko, hoci s nami nikto nerátal,“ dodal ešte J. Štibrányi.